Jeden z pekných obrazov v diskusii o zmene klímy bol výjav zo začiatku tohto mesiaca, keď klimatológ NASA Jim Hansen pochodoval s hollywoodskou herečkou Darryl Hannah pred uhoľnou elektrárňou Kapitolu vo Washingtone.
Hansen prisľúbil, že počas udalosti, ktorá sa propagovala ako celosvetovo najväčší protest proti zmene klímy formou priamej akcie, sa bude brániť zatknutiu. Namiesto toho prišla najhoršia snehová búrka za posledné tri roky, ktorá rozprášila tvoriaci sa dav, znemožnila príjazd zvláštnych hostí a prekazila snahy využiť na nasvietenie protestného bilbordu solárny panel. Nikto nebol zatknutý.
To však demonštrantom nezabránilo vyhlásiť udalosť za úspech. Predsedkyňa Snemovne reprezentantov USA a líder väčšiny v Senáte USA tiež vyzvali architekta Kapitolu, aby v elektrárni prestal používať uhlie. Keby však zastaviť globálne otepľovanie bolo také jednoduché, pútače na budúce kolo priamej akcie by som pokojne maľoval sám.
Hansen odsudzuje uhoľné elektrárne ako „továrne smrti“ a jeho názor, že uhlie je zhubné, sa teší všeobecnej priazni. Je však chybný. Uhlie stojí takmer za polovicou celosvetových dodávok elektriny. Uhlie udržiava v chode nemocnice a infraštruktúru, v zime poskytuje teplo a svetlo a v lete zabezpečuje životne dôležitú klimatizáciu. V Číne a Indii, kde uhlie zodpovedá približne za 80 percent výroby elektriny, pomohlo stovkám miliónov ľudí vymaniť sa z chudoby. Nie div, že minister energetiky USA Steven Chu, ktorý pred dvoma rokmi označil rozširovanie uhľových elektrární za svoju „najhoršiu nočnú moru“, teraz opisuje uhlie ako „výborný prírodný zdroj“.
Zásadná otázka znie, čím by sme uhlie nahradili. Súdiac podľa skandovaných hesiel „Bez uhlia, bez plynu, bez jadra a bez zábavy“ a „Biopalivá – len to nie!“, účastníci washingtonského protestu nejednu prijateľnú alternatívu vylúčili. Prijateľná je podľa všetkého energia slnečná a veterná, ale obe sú oproti uhliu omnoho menej spoľahlivé – a oveľa drahšie. Z týchto zdrojov pochádza len asi 0,5 percenta svetovej energie. Aj pri optimistických predpokladoch Medzinárodná energetická agentúra odhaduje, že ich podiel sa do roku 2030 zvýši len na 2,8 percenta. Jedným z dôvodov je to, že stále nevieme, ako energiu z týchto zdrojov skladovať: keď vietor nevanie a slnko nesvieti, čo zabezpečí energiu pre váš počítač či pre operačnú sálu v nemocnici? Obnoviteľné zdroje sú navyše nákladné. Bývalý viceprezident USA Al Gore a generálny tajomník OSN Pan Ki-mun nedávno vyhlásili, že „v USA je teraz viac pracovných miest v brandži veternej energie než v celom uhoľnom priemysle“. Cenné ponaučenie: USA majú 50 percent elektriny z uhlia, ale menej než 0,5 percenta z vetra, ak je teda na vyprodukovanie jedného i druhého potrebný ten istý počet pracovníkov, energia z vetra je mimoriadnym spôsobom nákladnejšia.
Deň čo deň sa spotrebuje uhlie, zodpovedajúce viac ako 60 milionom barelov ropy a na to žiadna dostupná „zelená“ alternatíva neexistuje. Máme bohaté a lacné zásoby uhlia na niekoľko storočí. Musíme sa zmieriť s tým, že značná časť lacného svetového uhlia sa spáli – mali by sme sa zamerať na zachytávanie CO2. Fosílne palivá stratia tuhý korienok až vtedy, keď budeme mať lacné alternatívy, a to najmä v rozvojových krajinách. To nastane skôr, ak vlády vynaložia omnoho viac peňazí na výskum nízkouhlíkovej energie. Každý štát by sa mal ideálne zaviazať, že vydá 0,05 percenta HDP na výskum energetických technológií nevypúšťajúcich uhlík. To by prišlo na 25 miliárd dolárov ročne a vytvorilo by to hybnú silu na zabezpečenie nízkouhlíkového sveta.
Uhlie síce významne prispieva ku globálnemu otepľovaniu, ale ani tá najväčšia miera politického divadla nedokáže zmeniť neodvratnú skutočnosť, že zabezpečuje prínosy, ktoré obnoviteľnou energiou doteraz nahradiť nedokážeme. Vzdorovať zatknutiu za sprievodu hollywoodskych hviezd je odvádzaním pozornosti. Kým budeme môcť vyhlásiť víťazstvo nad globálnym otepľovaním, bude treba vynaložiť viac ozajstnej práce.
Copyright: Project Syndicate, 2009
Hansen prisľúbil, že počas udalosti, ktorá sa propagovala ako celosvetovo najväčší protest proti zmene klímy formou priamej akcie, sa bude brániť zatknutiu. Namiesto toho prišla najhoršia snehová búrka za posledné tri roky, ktorá rozprášila tvoriaci sa dav, znemožnila príjazd zvláštnych hostí a prekazila snahy využiť na nasvietenie protestného bilbordu solárny panel. Nikto nebol zatknutý.
To však demonštrantom nezabránilo vyhlásiť udalosť za úspech. Predsedkyňa Snemovne reprezentantov USA a líder väčšiny v Senáte USA tiež vyzvali architekta Kapitolu, aby v elektrárni prestal používať uhlie. Keby však zastaviť globálne otepľovanie bolo také jednoduché, pútače na budúce kolo priamej akcie by som pokojne maľoval sám.
Hansen odsudzuje uhoľné elektrárne ako „továrne smrti“ a jeho názor, že uhlie je zhubné, sa teší všeobecnej priazni. Je však chybný. Uhlie stojí takmer za polovicou celosvetových dodávok elektriny. Uhlie udržiava v chode nemocnice a infraštruktúru, v zime poskytuje teplo a svetlo a v lete zabezpečuje životne dôležitú klimatizáciu. V Číne a Indii, kde uhlie zodpovedá približne za 80 percent výroby elektriny, pomohlo stovkám miliónov ľudí vymaniť sa z chudoby. Nie div, že minister energetiky USA Steven Chu, ktorý pred dvoma rokmi označil rozširovanie uhľových elektrární za svoju „najhoršiu nočnú moru“, teraz opisuje uhlie ako „výborný prírodný zdroj“.
Zásadná otázka znie, čím by sme uhlie nahradili. Súdiac podľa skandovaných hesiel „Bez uhlia, bez plynu, bez jadra a bez zábavy“ a „Biopalivá – len to nie!“, účastníci washingtonského protestu nejednu prijateľnú alternatívu vylúčili. Prijateľná je podľa všetkého energia slnečná a veterná, ale obe sú oproti uhliu omnoho menej spoľahlivé – a oveľa drahšie. Z týchto zdrojov pochádza len asi 0,5 percenta svetovej energie. Aj pri optimistických predpokladoch Medzinárodná energetická agentúra odhaduje, že ich podiel sa do roku 2030 zvýši len na 2,8 percenta. Jedným z dôvodov je to, že stále nevieme, ako energiu z týchto zdrojov skladovať: keď vietor nevanie a slnko nesvieti, čo zabezpečí energiu pre váš počítač či pre operačnú sálu v nemocnici? Obnoviteľné zdroje sú navyše nákladné. Bývalý viceprezident USA Al Gore a generálny tajomník OSN Pan Ki-mun nedávno vyhlásili, že „v USA je teraz viac pracovných miest v brandži veternej energie než v celom uhoľnom priemysle“. Cenné ponaučenie: USA majú 50 percent elektriny z uhlia, ale menej než 0,5 percenta z vetra, ak je teda na vyprodukovanie jedného i druhého potrebný ten istý počet pracovníkov, energia z vetra je mimoriadnym spôsobom nákladnejšia.
Deň čo deň sa spotrebuje uhlie, zodpovedajúce viac ako 60 milionom barelov ropy a na to žiadna dostupná „zelená“ alternatíva neexistuje. Máme bohaté a lacné zásoby uhlia na niekoľko storočí. Musíme sa zmieriť s tým, že značná časť lacného svetového uhlia sa spáli – mali by sme sa zamerať na zachytávanie CO2. Fosílne palivá stratia tuhý korienok až vtedy, keď budeme mať lacné alternatívy, a to najmä v rozvojových krajinách. To nastane skôr, ak vlády vynaložia omnoho viac peňazí na výskum nízkouhlíkovej energie. Každý štát by sa mal ideálne zaviazať, že vydá 0,05 percenta HDP na výskum energetických technológií nevypúšťajúcich uhlík. To by prišlo na 25 miliárd dolárov ročne a vytvorilo by to hybnú silu na zabezpečenie nízkouhlíkového sveta.
Uhlie síce významne prispieva ku globálnemu otepľovaniu, ale ani tá najväčšia miera politického divadla nedokáže zmeniť neodvratnú skutočnosť, že zabezpečuje prínosy, ktoré obnoviteľnou energiou doteraz nahradiť nedokážeme. Vzdorovať zatknutiu za sprievodu hollywoodskych hviezd je odvádzaním pozornosti. Kým budeme môcť vyhlásiť víťazstvo nad globálnym otepľovaním, bude treba vynaložiť viac ozajstnej práce.
Copyright: Project Syndicate, 2009
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.