V roku 1994 sa Martin Bútora, Martin M. Šimečka a Peter Zajac rozhodli každoročne udeliť Cenu Dominika Tatarku. V piatok 13. marca bola cena udelená 15-krát. Jej aktuálnymi držiteľmi sa stali básnik Ján Buzássy a ochranár Mikuláš „Maňo“ Huba.
Dominik Tatarka sa narodil 14. marca 1913. Cena, tradične odovzdávaná v deň jeho narodenín, prípadne deň predtým, „je udeľovaná autorovi za výnimočné literárne dielo, ktoré na vysokej etickej a umeleckej úrovni rozvíja humanistické tradície slovenskej kultúry a v tomto zmysle nadväzuje na duchovný odkaz Dominika Tatarku“. Nejde v nej teda iba o ocenenie kvalitnej literatúry, ale aj – možno hlavne – o verejné uznanie zásadného osobného postoja autora.
Tak ako Tatarka, ktorý sa síce po vojne stotožnil s komunizmom, no neskôr sa postavil proti sovietskym tankom (takých bolo viac), nenechal sa znormalizovať (takých bolo málo) a hoci verejne umlčaný, vytvoril pozoruhodné literárno-filozofické dielo o literatúre, umení a potrebe živej ľudskej komunity, či „obcovania“, ako to nazýval (v tom bol jedinečný), aj držitelia jeho ceny tvoria a kráčajú svojou cestou bez ohľadu na zvody bohatstva, moci a popularity.
Cenu Dominika Tatarku od roku 2000 udeľuje Konzervatívny inštitút M. R. Štefánika na návrh poroty. Tú tvorí sedem stálych členov (Dana Kršáková, Vladimír Petrík, Daniel Fischer, Martin Porubjak, Martin M. Šimečka, Ján Králik, Peter Zajac) a laureáti z minulého roka (v tomto prípade Milan Lasica a Jozef Jablonický). Podmienkou, či materiálnou nevyhnutnosťou na udelenie ceny je kniha, ktorú autor publikoval v predchádzajúcom roku. O držiteľoch rozhoduje jej kvalita, podporená životom a osobnými postojmi autorov.
Ján Buzássy je autorom snovej, introvertnej, dalo by sa povedať tichej poézie. Hoci nevystupoval na námestiach a nevstupoval do politiky, ako statočný človek, šéfredaktor Mladej tvorby (1967 – 1970) a neskôr Kultúrneho života (1994 – 1995) vytváral priestor na literatúru, umenie a komunikáciu navzdory normalizačnej a autokratickej moci. Cenu Dominika Tatarku dostal za zbierku básní Bystruška, ktorá vyšla v roku 2008 v levočskom vydavateľstve Modrý Peter.
Maňo Huba, jeden z kľúčových ľudí environmentalistického hnutia na Slovensku, napísal v roku 2008 knihu Ideál – skutočnosť – mýtus. Príbeh bratislavského ochranárstva (vydavateľstvo Pro, Banská Bystrica). Opísal v nej históriu hnutia ochrancov prírody v čase, keď ešte nešlo o módnu záležitosť, ale často o riskantné konanie v duchu svojho presvedčenia. Z tohto prostredia vzišla v roku 1987 štúdia Bratislava/nahlas, jeden z prvých verejných hlasov, ktoré o dva roky neskôr vyústili do Nežnej revolúcie.
Tradičnou súčasťou odovzdávania Ceny Dominika Tatarku je laudatio minuloročných laureátov čerstvým držiteľom a „tatarkovské eseje“ ocenených. Laudatio Milana Lasicu na Jána Buzássyho sme uviedli v minulom .týždni. Tento týždeň prinášame tatarkovské eseje Maňa Hubu a Jána Buzássyho tak, ako boli prednesené na slávnostnom udeľovaní Ceny Dominika Tatarku za rok 2008 v piatok 13. marca 2009 v Pálffyho paláci v Bratislave.
Dominik Tatarka sa narodil 14. marca 1913. Cena, tradične odovzdávaná v deň jeho narodenín, prípadne deň predtým, „je udeľovaná autorovi za výnimočné literárne dielo, ktoré na vysokej etickej a umeleckej úrovni rozvíja humanistické tradície slovenskej kultúry a v tomto zmysle nadväzuje na duchovný odkaz Dominika Tatarku“. Nejde v nej teda iba o ocenenie kvalitnej literatúry, ale aj – možno hlavne – o verejné uznanie zásadného osobného postoja autora.
Tak ako Tatarka, ktorý sa síce po vojne stotožnil s komunizmom, no neskôr sa postavil proti sovietskym tankom (takých bolo viac), nenechal sa znormalizovať (takých bolo málo) a hoci verejne umlčaný, vytvoril pozoruhodné literárno-filozofické dielo o literatúre, umení a potrebe živej ľudskej komunity, či „obcovania“, ako to nazýval (v tom bol jedinečný), aj držitelia jeho ceny tvoria a kráčajú svojou cestou bez ohľadu na zvody bohatstva, moci a popularity.
| Ján Buzássy/ Básnik a prekladateľ Ján Buzzásy sa narodil 10. apríla 1935 v Kočovciach. Bol redaktorom a šéfredaktorom mesačníka Mladá tvorba, neskôr redaktorom vydavateľstva Slovenský spisovateľ, v rokoch 1994 – 45 bol šéfredaktorom obnoveného týždenníka Kultúrny život. Vo svojej básnickej tvorbe sa dotýka základných polôh ľudskej existencie; čerpá z umenia a mytológie, východiská nachádza v odkaze antickej filozofie ako základného kameňa európskej civilizácie; vyzdvihuje však aj hodnoty slovenskej ľudovej slovesnosti a folklórnej tradície. K jeho najznámejším dielam patria zbierky Škola kynická, Krása vedie kameň, Náprava vínom, Faustová a iné básne či Zátišie – krátky pôst. Mikuláš Huba/ Geograf a environmentalista Mikuláš Huba sa narodil v roku 1954. Absolvoval Prírodovedeckú fakultu UK. Od polovice sedemdesiatych rokov bol jednou z vedúcich osobností environmentálneho hnutia na Slovensku. Pôsobil ako predseda Slovenského zväzu Ochranov prírody a krajiny, od roku 1993 ako predseda Spoločnosti pre trvalo udržateľný rozvoj. Dva roky bol poslancom Slovenskej národnej rady. Je samostatný vedecký pracovník SAV, v roku 2006 bol vymenovaný za profesora v odbore fyzická geografia a geoekológia. Bol spoluautorom a editorom publikácie Bratislava/nahlas, ako aj kníh Stratégia trvalo udržateľného rozvoja vo vybraných regiónoch, Ohrozená planéta, Šok z prosperity, Čítanka z globálnej problematiky či Ponovembrové Slovensko. |
Cenu Dominika Tatarku od roku 2000 udeľuje Konzervatívny inštitút M. R. Štefánika na návrh poroty. Tú tvorí sedem stálych členov (Dana Kršáková, Vladimír Petrík, Daniel Fischer, Martin Porubjak, Martin M. Šimečka, Ján Králik, Peter Zajac) a laureáti z minulého roka (v tomto prípade Milan Lasica a Jozef Jablonický). Podmienkou, či materiálnou nevyhnutnosťou na udelenie ceny je kniha, ktorú autor publikoval v predchádzajúcom roku. O držiteľoch rozhoduje jej kvalita, podporená životom a osobnými postojmi autorov.
Ján Buzássy je autorom snovej, introvertnej, dalo by sa povedať tichej poézie. Hoci nevystupoval na námestiach a nevstupoval do politiky, ako statočný človek, šéfredaktor Mladej tvorby (1967 – 1970) a neskôr Kultúrneho života (1994 – 1995) vytváral priestor na literatúru, umenie a komunikáciu navzdory normalizačnej a autokratickej moci. Cenu Dominika Tatarku dostal za zbierku básní Bystruška, ktorá vyšla v roku 2008 v levočskom vydavateľstve Modrý Peter.
Maňo Huba, jeden z kľúčových ľudí environmentalistického hnutia na Slovensku, napísal v roku 2008 knihu Ideál – skutočnosť – mýtus. Príbeh bratislavského ochranárstva (vydavateľstvo Pro, Banská Bystrica). Opísal v nej históriu hnutia ochrancov prírody v čase, keď ešte nešlo o módnu záležitosť, ale často o riskantné konanie v duchu svojho presvedčenia. Z tohto prostredia vzišla v roku 1987 štúdia Bratislava/nahlas, jeden z prvých verejných hlasov, ktoré o dva roky neskôr vyústili do Nežnej revolúcie.
Tradičnou súčasťou odovzdávania Ceny Dominika Tatarku je laudatio minuloročných laureátov čerstvým držiteľom a „tatarkovské eseje“ ocenených. Laudatio Milana Lasicu na Jána Buzássyho sme uviedli v minulom .týždni. Tento týždeň prinášame tatarkovské eseje Maňa Hubu a Jána Buzássyho tak, ako boli prednesené na slávnostnom udeľovaní Ceny Dominika Tatarku za rok 2008 v piatok 13. marca 2009 v Pálffyho paláci v Bratislave.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.