„Všetkým na zdravie, aby sa nám darilo,“ začína prípitok hostiteľ s „rjumočkou“, chladným oroseným pohárikom vodky. Ľudia okolo stolov si vybrali medzi bielym či červeným, samozrejme, francúzskym vínom.
Táto chvíľa sa mi vryla do pamäti v Gorbačovovom centre v Moskve.
Hostiteľ je Gorbačov, ktorý zaviedol v Sovietskom zväze suchý zákon, a postavil tak Rusko hore nohami. Dnes Michail Sergejevič popri prípitkoch všade, kde chodí, obhajuje a chváli prezidenta Putina. A kritizuje Západ, najmä USA.
.časy sa menia.
Menia sa však všetci tak, ako prvý a súčasne posledný sovietsky prezident?
Áno aj nie. Po knižnom veľtrhu som stretla v lietadle Moskovčana, ktorý sa domestikoval v Bratislave. Kamže z rodnej Moskvy, na Slovensko? Áno, idem žiť, znela odpoveď. Jemu sa u nás darí. Ale typický Moskovčan sa nechce odsťahovať ani do iného mesta (84 percent) a Moskvu by nevymenil za iné, hoci aj európske mesto (77 percent).
.pohreb v Moskve? Nikdy.
Allu poznám roky, je to mladá Ruska, ktorá vie uzbeckú hymnu naspamäť. Návrat do vlasti bol pre ňu – človeka s vysokým zdravotníckym vzdelaním a profesionálnou praxou – veľmi komplikovaný a zdĺhavý. Kým sa dostala z Uzbekistanu najprv na juh Ruska, a potom získala trvalý pobyt v Moskve, prežila roky krížovej cesty – „choždenie po mukam“. „Moja spolužiačka odišla z uzbeckej Ferganskej doliny do Izraela, každý víkend si telefonujeme. Vôbec neviem pochopiť, že jeden štát urobí pre svojich všetko. Ona mala hneď pas, podporu, zamestnanie. A ja, Ruska, som tu pred stolom každého úradníka stála v pozore, ako bedár odsúdený na milosť a nemilosť.“
S Allou som sa striedala pri posteli Svetlany, veteránky, ktorá prešla celú cestu z Moskvy 1941 až do Berlína 1945. Ledva sme ju dostali spoločným úsilím do osobitnej nemocnice určenej pre veteránov. Denne sme jej tam nosili stravu, takmer nič sa tam nedalo jesť. Lieky, obväzy, preväzy, bielizeň – radšej nehovorím. Hlavné bolo, aby sme ju dostali aspoň na správne oddelenie podľa diagnózy...
Zažili sme spolu Svetlanin pohreb – ak vôbec možno to hodenie truhly systémom „nohami dolu“ – nazvať pohrebom. Rýchlo, rýchlo, postupujte, vytláčali nás z dlhého radu ďalších pohrebov a truhiel. Uprostred šíreho blata Domodedovského cintorína bola pri dlhočiznom rade jám vykopaných v premočenej zemi iba úzka doska. Jediné slová, ktoré pri obrade zazneli, bola suma, ktorú chceli hrobári za to, že nám truhlu odniesli. Pritom sme za celý obrad zaplatili vopred. Svetlana nemala pri sebe vyznamenania, pochovávali sme ju bez nich. Zostali v moskovskom byte, o ktorý ju pripravil podvodom a násilím gang mladých ľudí. S jej vysokou penziou ju prichýlil báťuška pop na vidieku. Z chrámu si potom chodili pravidelne, me-
siac čo mesiac, vyzdvihnúť jej penziu. Pravidelne som jej posielala ruble na prilepšenie. Nikdy som sa nespýtala, ako je možné, že penzia veterána nestačí ani v kláštornom útulku.
.nové projekty
Jegor je mladý muž, nedávno sa oženil. „Milión, rozumieš, najmenej milión by som potreboval, aby sme si so ženou kúpili byt.“ V Moskve je bytov habadej – štvorcový meter však stojí viac ako štyritisíc dolárov (a inak ako v dolároch sa neráta). Jegorov plat je šesťsto mesačne. A pritom v Moskve rastú tisícky bytov. Pre koho?
V Rusku je po USA najviac miliardárov. Ale v príjmoch na obyvateľa je Rusko na 97. mieste vo svete. Odstrániť chudobu je oficiálnym cieľom prezidenta. Vláda pod jeho vedením vyhlásila národné projekty – jedným z nich je práve dostupné bývanie. Milióny ľudí, podľa oficiálnych údajov, žijú v havarijných budovách. Stovky miliárd rubľov, ako oznámil nedávno prezident Putin vo výročnom Posolstve, sú určené na doteraz najväčšie projekty na odstránenie chronických nedostatkov v zdravotníctve, vzdelávaní, bytovom a komunálnom hospodárstve, rozvoji regiónov. Ľudia však takýmto prezidentským plánom nedôverujú – 60 až 65 percent obyvateľov Ruska si myslí, že tieto projekty nebudú mať nijaký vplyv na ich život, a nijako nezmenia ani pomery v oblasti, kde žijú. O tom, že peniaze budú neefektívne využité, je presvedčených 51 percent opýtaných. To, že sa jednoducho rozkradnú, si myslí 27 percent.
Ide o kolosálne prostriedky, mnohonásobne prevyšujúce ročný rozpočet Slovenskej republiky.
.užiť si pohodu
Ľudmila, poisťovacia agentka, strážny anjel takmer všetkých Slovákov v Moskve, s ohromením počúvala, že nechodím najmenej do päťhviezdičkových hotelov na dovolenku. „Prečo vyhľadávate len drahé hotely?“ spytovala som sa. „Naslaždať sja.“ Užiť si pohody, všetkého toho príjemného, pohodlného, pokojného, starostlivého. „Celý život som to nemala a u nás ani nikdy nemôžem mať, nikdy to tak nebude,“ znie jej odpoveď.
Šesť miliónov občanov Ruskej federácie chodí ročne na dovolenky do zahraničia (do Česka viac ako 200 000, na Slovensko asi 20 000). Až 77 percent obyvateľov sa zaujíma, ako žijú ľudia v iných štátoch. Každý štvrtý bol za posledné desaťročia v zahraničí – a každý tretí by chcel ísť v tomto roku, predovšetkým do Francúzska, Talianska či Nemecka.
.veľmoc či dôstojný život?
Rozdiel medzi realitou a tým, ako život vyzerá zvonka či na televíznych obrazovkách, je veľký. Okolo 70 percent ľudí schvaľuje to, ako vykonával prezident Putin svoj úrad, ešte viac by ho volilo, keby kandidoval. Za Putina je aj väčšina podnikateľov. Ale keď padne otázka, čo je prezidentov úspech a čo nie je, negatívne hodnotenia prevažujú – najmä v domácej politike, sociálnych veciach, komunálnej sfére či reforme vzdelávania. Pozitívne je prezident hodnotený v oblasti zahraničnej politiky a vo vykynožení teroristov v Čečensku. Pozoruhodné na tom, je, že konfigurácia negatívneho a pozitívneho je podobná ako v rokoch, keď bol na čele štátu Gorbačov.
Parlament má o polovicu nižšiu podporu verejnosti, než ju mal Najvyšší soviet na začiatku parlamentarizmu. Autorita Dumy vo verejnosti je nízka. Práve tak je to s autoritou silových štruktúr a orgánov na ochranu práva a poriadku.
Čo hovoria tieto čísla? Vláda, parlament či strany nemajú autoritu, jedine prezident ju má. Pokiaľ je v úrade.
Keď pred dvoma rokmi došlo k masakre vyše troch stoviek detí a dospelých v Beslane, svetoznámy dirigent, severný Oset Valerij Gergijev, povedal: „Nie som nijakým stúpencom sovietskych čias, ale za Sovietskeho zväzu by sa niečo také nestalo, nemohlo stať.“ Môj známy, sociológ, dekan nezávislej vysokej školy Igor Čubajs, komentoval aprílové Posolstvo prezidenta Putina, v ktorom oznámil mnohomiliardové projekty, anekdotou: prezident oznámil, že ľudom bude lepšie, že budú lepšie žiť. Zoznam mien je v prílohe.
Jediným človekom z Gorbačovovho okolia, ktorý sa spravidla nezúčastňuje na jeho vínnych posedeniach, je Anatolij Černajev. Človek, ktorý tajne celé roky zapisoval neverejné rokovania sovietskeho vedenia. Černajev vlani zverejnil denník života a smrti sovietskej svetovej veľmoci. Záver jeho knihy znie: Rusko dohralo svoju historickú úlohu a malo by sa uspokojiť s úlohou európskeho štátu, európskej mocnosti. Stále by bolo väčším štátom ako Británia, Nemecko či Francúzsko. A najmä by mohlo svojim občanom zaručiť to, čo dnes nemajú a zrejme ešte dlho nebudú mať – dôstojný život, dôstojnú životnú úroveň.
Autorka pôsobila ako spravodajkyňa Slovenského rozhlasu v Moskve
Mária Mikušová
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.