Hoci mnohí nemeckí ekonómovia o takzvanej prémii za vrak (my tomu hovoríme šrotovné, Nemci Abwrakprämie) naďalej hovoria, že je to ekonomická absurdita, dnes už ich reči nikoho nezaujímajú. Nemci totiž zistili, že kým pečené holuby z neba nepadajú, s autami je to inak.
Abwrackprämie sa ukázala ako mimoriadne úspešný vynález made in Germany. Ten úspech ešte pred pár týždňami neočakávali ani najväčší optimisti. Ako pre noviny uviedol jeden miestny predajca áut, „vládne tu ozajstná eufória“. Neprežívajú ju len predajcovia áut, profitujúce automobilky, desaťtisíce kupcov nových áut, ale aj samotní nemeckí politici, ktorí sa dnes predháňajú v návrhoch, ako platnosť Abwrackprämie, ktorá mala vypršať koncom roka, predĺžiť na ďalšie obdobie.
Bavorský kresťanský demokrat Markus Söber to vyjadril za mnohých spoluobčanov: „Vyhrávajú všetci: občania, ekonomika, štát. Keďže to účinkuje pozitívne, treba v tom pokračovať.“ Čo sa to vlastne v uplynulých týždňoch stalo?
Vláda Roberta Fica ešte o šrotovnom ani nechyrovala, keď vláda Angely Merkelovej s nemeckou precíznosťou vypracovala plán štátnej pomoci, ktorý mal zmierniť obrovský pokles výroby automobiliek. Štát sa zaviazal, že každému Nemcovi, ktorý má auto staršie než deväť rokov, dá 2 500 eur za zošrotovanie v prípade, ak si hneď kúpi nové auto. Vláda na to vyčlenila 1,5 miliardy eur, ktoré mali byť k dispozícii do konca roka dohromady pre 600-tisíc kupcov. Dňa 27. januára sa tak začala šrotovacia mánia. Neprešiel ani mesiac a štát už minul šestinu vyčlenených peňazí. Začiatkom marca mali úrady 150-tisíc žiadostí o zošrotovanie, v polovici marca to bolo už vyše 240-tisíc a každý deň pribúdalo ďalších 20-tisíc žiadostí. Kým ekonomika hlási hlbokú recesiu a v USA sa rúti automobilový priemysel, Nemci si práve užívajú nebývalé „auto-hody“: vo februári 2009 sa predalo o 21,5 percenta viac áut než vo februári 2008, z modelu Hyundai i 30 sa predalo dokonca o 800 percent viac. Celkovo sa môžu najviac tešiť v Toyote, ale ani Ford, VW, Fiat, Peugeot neobišli skrátka. Na dračku idú najmä malé autá, kým také BMW, ktoré je orientované na veľké a drahé autá, navyše sa zameriavalo na americký trh, z Abwrackprämie nijako neťaží.
Dnes je jasné, že 1,5 miliardy sa minie čo nevidieť, a tak politici za potlesku záujmových skupín hovoria o ďalších daroch z vrecák daňovníkov. Okrem spomínaných návrhov na vyčlenenie ďalších peňazí a predĺženie šrotovacieho obdobia uvažujú nahlas najmä sociálne cítiaci predstavitelia SPD, či by si so štedrým štátnym šrotovným nemohli kúpiť nové autíčko aj poberatelia dávok z nezamestnanosti, ktorí boli dosiaľ vylúčení ako riziková skupina. Zaznievajú síce varovné hlasy, že Abwrackprämie, ktorú využívajú najmä chudobnejší Nemci, roztáča špirálu zadlžovania (vo svojej logike podobnú tej s americkými lacnými hypotékami) a bude mať za následok zopár osobných tragédií, ale načo sa znervózňovať. Veď na hodoch sa nepostí, ale hlce...
Abwrackprämie sa ukázala ako mimoriadne úspešný vynález made in Germany. Ten úspech ešte pred pár týždňami neočakávali ani najväčší optimisti. Ako pre noviny uviedol jeden miestny predajca áut, „vládne tu ozajstná eufória“. Neprežívajú ju len predajcovia áut, profitujúce automobilky, desaťtisíce kupcov nových áut, ale aj samotní nemeckí politici, ktorí sa dnes predháňajú v návrhoch, ako platnosť Abwrackprämie, ktorá mala vypršať koncom roka, predĺžiť na ďalšie obdobie.
Bavorský kresťanský demokrat Markus Söber to vyjadril za mnohých spoluobčanov: „Vyhrávajú všetci: občania, ekonomika, štát. Keďže to účinkuje pozitívne, treba v tom pokračovať.“ Čo sa to vlastne v uplynulých týždňoch stalo?
Vláda Roberta Fica ešte o šrotovnom ani nechyrovala, keď vláda Angely Merkelovej s nemeckou precíznosťou vypracovala plán štátnej pomoci, ktorý mal zmierniť obrovský pokles výroby automobiliek. Štát sa zaviazal, že každému Nemcovi, ktorý má auto staršie než deväť rokov, dá 2 500 eur za zošrotovanie v prípade, ak si hneď kúpi nové auto. Vláda na to vyčlenila 1,5 miliardy eur, ktoré mali byť k dispozícii do konca roka dohromady pre 600-tisíc kupcov. Dňa 27. januára sa tak začala šrotovacia mánia. Neprešiel ani mesiac a štát už minul šestinu vyčlenených peňazí. Začiatkom marca mali úrady 150-tisíc žiadostí o zošrotovanie, v polovici marca to bolo už vyše 240-tisíc a každý deň pribúdalo ďalších 20-tisíc žiadostí. Kým ekonomika hlási hlbokú recesiu a v USA sa rúti automobilový priemysel, Nemci si práve užívajú nebývalé „auto-hody“: vo februári 2009 sa predalo o 21,5 percenta viac áut než vo februári 2008, z modelu Hyundai i 30 sa predalo dokonca o 800 percent viac. Celkovo sa môžu najviac tešiť v Toyote, ale ani Ford, VW, Fiat, Peugeot neobišli skrátka. Na dračku idú najmä malé autá, kým také BMW, ktoré je orientované na veľké a drahé autá, navyše sa zameriavalo na americký trh, z Abwrackprämie nijako neťaží.
Dnes je jasné, že 1,5 miliardy sa minie čo nevidieť, a tak politici za potlesku záujmových skupín hovoria o ďalších daroch z vrecák daňovníkov. Okrem spomínaných návrhov na vyčlenenie ďalších peňazí a predĺženie šrotovacieho obdobia uvažujú nahlas najmä sociálne cítiaci predstavitelia SPD, či by si so štedrým štátnym šrotovným nemohli kúpiť nové autíčko aj poberatelia dávok z nezamestnanosti, ktorí boli dosiaľ vylúčení ako riziková skupina. Zaznievajú síce varovné hlasy, že Abwrackprämie, ktorú využívajú najmä chudobnejší Nemci, roztáča špirálu zadlžovania (vo svojej logike podobnú tej s americkými lacnými hypotékami) a bude mať za následok zopár osobných tragédií, ale načo sa znervózňovať. Veď na hodoch sa nepostí, ale hlce...
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.