Pred cestovaním sa vždy dostaví familiárny pocit nechuti, jednak zo samotného aktu presúvania sa (8 až 9 hodín v lietadle + 2 až 4 hodiny letiskovanie), druhak zo zmeny zabehaného biorytmu. Na Slovensko cestujem asi príliš často, svedčia o tom aj nechápavo zdvihnuté obočia známych a neznámych. Oháňam sa rodinou a kamarátmi, ktorí mi chýbajú a ktorým možno trochu chýbam ja. Keď som naposledy odlietala zo Slovenska, mala som pocit, že sa mi nechce ísť, rovnako ako sa mi dva týždne predtým nechcelo opustiť New York. Zdalo sa mi, že som bola doma len po trvanie jedného dlhšieho žmurknutia, že som nestrávila uspokojivý počet minút a hodín s tým, tým a tým, že tam nebudem, keď bude tá a ten dostávať lekárske výsledky a samozrejme: že kto a kde ja vlastne som.
To cestovacie aranžmá je môj výmysel, moja stratégia, ako si poraadiť s túžbou byť na všetkých miestach sveta súčasne, byť so všetkými ľuďmi naraz, robiť veci, čo na prvý pohľad vyzerajú ako čistý bullshit. Nemusieť sa ničoho vzdať. Neviem, kde sa vo mne berie drzosť nárokovať si na všetko, ale uisťujem každého, kto by mi ju susedsky závidel, že minimálne v momentoch, keď človek sedí sám nad oceánom a je zmätený odkiaľ a kam ide a hlavne načo, to nie je bohvieaký pocit.
JFK. A potom vyjdem na ulicu, a vždy je to ako prvýkrát v New Yorku. Okolo môjho domu prebehnú za hlasného opileckého kriku dvaja Srbi, hádajúci sa o futbale, do parčíka vchádza rasta-dogsitter so svorkou nekompatibilných čoklov, ktorí ho ťahajú všetkými smermi tak, že sa mu natriasa obrovská čiapka plná vlasov, 60-ročná babička v prúžkovaných pančuškách a s celkovým Pipi Langstrumpf výzorom sa tvári, že ju všetci môžeme vieme čo, domovník, čo chodil na pivo s Keithom Herringom, vegetariánska reštaurácia, kde celé osadenstvo pôsobí ako zo sci-fi o vesmírnych ľuďoch, a zajtra je predpremiéra novej hry Yasminy Rezy, takže treba bežať k ukrajinskému obuvníkovi… A zrazu som na všetkých miestach sveta súčasne, so všetkými ľuďmi naraz a na sekundu mám pocit, že to, čo tu chcem robiť, nie je čistý bullshit.
To cestovacie aranžmá je môj výmysel, moja stratégia, ako si poraadiť s túžbou byť na všetkých miestach sveta súčasne, byť so všetkými ľuďmi naraz, robiť veci, čo na prvý pohľad vyzerajú ako čistý bullshit. Nemusieť sa ničoho vzdať. Neviem, kde sa vo mne berie drzosť nárokovať si na všetko, ale uisťujem každého, kto by mi ju susedsky závidel, že minimálne v momentoch, keď človek sedí sám nad oceánom a je zmätený odkiaľ a kam ide a hlavne načo, to nie je bohvieaký pocit.
JFK. A potom vyjdem na ulicu, a vždy je to ako prvýkrát v New Yorku. Okolo môjho domu prebehnú za hlasného opileckého kriku dvaja Srbi, hádajúci sa o futbale, do parčíka vchádza rasta-dogsitter so svorkou nekompatibilných čoklov, ktorí ho ťahajú všetkými smermi tak, že sa mu natriasa obrovská čiapka plná vlasov, 60-ročná babička v prúžkovaných pančuškách a s celkovým Pipi Langstrumpf výzorom sa tvári, že ju všetci môžeme vieme čo, domovník, čo chodil na pivo s Keithom Herringom, vegetariánska reštaurácia, kde celé osadenstvo pôsobí ako zo sci-fi o vesmírnych ľuďoch, a zajtra je predpremiéra novej hry Yasminy Rezy, takže treba bežať k ukrajinskému obuvníkovi… A zrazu som na všetkých miestach sveta súčasne, so všetkými ľuďmi naraz a na sekundu mám pocit, že to, čo tu chcem robiť, nie je čistý bullshit.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.