Kríza má aj pozitíva – ukazuje, ako Ficova koalícia funguje. Fico nevie riešiť krízu (ani zdravotníctvo) s družinou, ktorú si sám zvolil. Aj preto, že s ňou má krehké vzťahy.
Napríklad pri neúplnej podpore autora známeho výroku o starom ujovi, ktorý sa ničím od starého uja nelíši. Vyhral prvé kolo volieb, ale nie preto, že by vyslovil vlastnú myšlienku. Preto, že jeho konkurentka nepodala o nič lepší výkon. Ako opozičná politička začala budovať mosty, ktoré od nej nikto nečakal. Aj ona začala budovať krehké vzťahy...
Ani v opozícii krehké vzťahy nevedú k spolupráci a k jasnej politike. Vedú k vzájomnému stráženiu, či nedajbože tí druhí nebudujú nejaké iné, tajné, tiež krehké vzťahy do budúcna s Ficom. Ale nič iné nebude, iba to, že táto opozícia ňou bude aj po roku 2010, ak nebude naozajstnou a nekompromisnou.
Krehké vzťahy sa však dajú použiť ako obchodný argument. Riaditeľ najväčšej slovenskej nemocnice oblažil svojich odberateľov listom, v ktorom im oznámil, že „postupovanie pohľadávok môže porušiť krehkú ekonomickú rovnováhu na trhu“. Ďalej im napísal, že im bude faktúry preplácať asi tak po 425 dňoch, ale že majú istotu, že zaplatí, pretože táto štátna nemocnica je „garantom stability a istoty na trhu“ a že ich pohľadávka, keďže sú štátny podnik, nezanikne. Aby tých hlúposti bolo dosť, zopakoval, že „tendencie predaja pohľadávok môžu výrazne negatívne ovplyvniť túto krehkú rovnováhu“. Ak by tomu nechcel nejaký dodávateľ rozumieť, bude „prevedený do pasívnejšie obchodného režimu“. Inak povedané, kto chce svoje peniaze skôr, bude vyradený z obchodu. Záverom listu riaditeľ opakuje, že všetci, teda aj dodávatelia, sa podieľajú na navracaní zdravia a života, a preto nemajú čo chcieť svoje peniaze skôr, ako sa milému súdruhovi riaditeľovi celkom nekrehko uráči zaplatiť.
Povaha tohto listu nie je v tejto dobe ničím zvláštnym. Uvedomelý súdruh riaditeľ je zo skupiny horlivého stáda. Horlivosť však rozum nedáva. List hovorí iba to, čo už vieme – že štátna nemocnica je insolventná a predĺžená. Akékoľvek bežné účtovné štandardy by to okamžite potvrdili (aj preto iba štátne nemocnice ešte stále používajú neprehľadné účtovníctvo, ktoré dobre kryje krehké vzťahy, ale vôbec nič nevypovedá o ich skutočnom finančnom marazme).
Sledovanie úbohého plnenia Ficových sľubov o mzdách zdravotníkov, o fantastickom zdravotníctve, takmer o raji, ktorý tu mal zavládnuť, neupokojuje. Naopak, je čoraz istejšie, že nakoniec to tu krehké nebude.
Napríklad pri neúplnej podpore autora známeho výroku o starom ujovi, ktorý sa ničím od starého uja nelíši. Vyhral prvé kolo volieb, ale nie preto, že by vyslovil vlastnú myšlienku. Preto, že jeho konkurentka nepodala o nič lepší výkon. Ako opozičná politička začala budovať mosty, ktoré od nej nikto nečakal. Aj ona začala budovať krehké vzťahy...
Ani v opozícii krehké vzťahy nevedú k spolupráci a k jasnej politike. Vedú k vzájomnému stráženiu, či nedajbože tí druhí nebudujú nejaké iné, tajné, tiež krehké vzťahy do budúcna s Ficom. Ale nič iné nebude, iba to, že táto opozícia ňou bude aj po roku 2010, ak nebude naozajstnou a nekompromisnou.
Krehké vzťahy sa však dajú použiť ako obchodný argument. Riaditeľ najväčšej slovenskej nemocnice oblažil svojich odberateľov listom, v ktorom im oznámil, že „postupovanie pohľadávok môže porušiť krehkú ekonomickú rovnováhu na trhu“. Ďalej im napísal, že im bude faktúry preplácať asi tak po 425 dňoch, ale že majú istotu, že zaplatí, pretože táto štátna nemocnica je „garantom stability a istoty na trhu“ a že ich pohľadávka, keďže sú štátny podnik, nezanikne. Aby tých hlúposti bolo dosť, zopakoval, že „tendencie predaja pohľadávok môžu výrazne negatívne ovplyvniť túto krehkú rovnováhu“. Ak by tomu nechcel nejaký dodávateľ rozumieť, bude „prevedený do pasívnejšie obchodného režimu“. Inak povedané, kto chce svoje peniaze skôr, bude vyradený z obchodu. Záverom listu riaditeľ opakuje, že všetci, teda aj dodávatelia, sa podieľajú na navracaní zdravia a života, a preto nemajú čo chcieť svoje peniaze skôr, ako sa milému súdruhovi riaditeľovi celkom nekrehko uráči zaplatiť.
Povaha tohto listu nie je v tejto dobe ničím zvláštnym. Uvedomelý súdruh riaditeľ je zo skupiny horlivého stáda. Horlivosť však rozum nedáva. List hovorí iba to, čo už vieme – že štátna nemocnica je insolventná a predĺžená. Akékoľvek bežné účtovné štandardy by to okamžite potvrdili (aj preto iba štátne nemocnice ešte stále používajú neprehľadné účtovníctvo, ktoré dobre kryje krehké vzťahy, ale vôbec nič nevypovedá o ich skutočnom finančnom marazme).
Sledovanie úbohého plnenia Ficových sľubov o mzdách zdravotníkov, o fantastickom zdravotníctve, takmer o raji, ktorý tu mal zavládnuť, neupokojuje. Naopak, je čoraz istejšie, že nakoniec to tu krehké nebude.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.