Takú reklamu, akú dostalo Maďarsko vo svetových médiách v posledných týždňoch, urobila kríza už len Islandu. Meno nášho južného suseda vyrástlo na synonymum hrozby štátneho bankrotu.
Situácia nabrala bizarné črty. Maďarsko ako výraz nadávky neprevzal len Fico, ale i Obama, ktorý potreboval za nutné varovať pred „enormnými vlnovými efektmi z oblastí ako Maďarsko a Ukrajina, ktoré narážajú späť na naše brehy“... Chcelo by sa poľutovať, že až takú lživú reklamu si Maďari nezaslúžili, ale – nedá sa. Spôsob, akým politici dostali krajinu do krachu (ktorý by už bol realitou, nebyť pomoci 25 miliárd USD od MMF), a tiež lajdáctvo a partajný egoizmus, s akými ju dnes „riešia“, by si zaslúžili aj tvrdší trest.
Tou najhoršou stránkou požičaných 25 miliárd totiž je, že totálne zdiskreditovaná politická trieda v Budapešti tento dvojitý bankrot – štátny i vlastný – prežije. Akurát sa vymení garde: po voľbách vystrieda populistických socialistov ešte populistickejší Fidesz.
Viktor Orbán, samozrejme, vie, že v spoločenskom modeli, kde z 10
miliónov obyvateľov platia dane dva milióny, z toho polovica minimálnu, kde štát živí 800-tisíc (!) invalidných dôchodcov, sa nedá pokračovať. Napriek tomu zoči-voči problémom, ku ktorých neriešeniu prispel, keď i kozmetické reformy zmaril referendom, je dnes vodca opozície jediným účastníkom verejného života, ktorý ešte stále navráva voličom, že život nad pomery nemusia zaplatiť. Táto perfídna stratégia vynáša astronomické preferencie Fideszu, ale súčasne aj protipodporu od EÚ, MMF, SB inak úplne sprofanovanému Gyurcsányovi. Ten využíva, že Fidesz je nočná mora viacerých európskych politikov, takže miliardy zo Západu inkasuje i napriek tomu, že odmieta robiť zásadné reformné kroky, ako napríklad znižovanie výdavkov. Práve s poukazom na to, že „sociálne náklady“ reforiem by priviedli k moci nebezpečný Fidesz rovno s ústavnou väčšinou...
Dve veľké, dinosaurie strany, chorobne posadnuté mocou, dnes v Maďarsku nedržia pod krkom len seba navzájom, ale i celé Maďarsko. Krajina, dlhodobo ohlupovaná ich kampaňami, nie je schopná ani v recesii pochopiť, že veľká „sociálna“ párty s trinástymi platmi a dôchodkami sa skončila. Na rozdiel od situácie pred pár rokmi sa pritom inštitúcie, analytici i médiá predháňajú v návrhoch reformných plánov a katastrofických scenárov. Existuje iná krajina, o ktorej vlastný guvernér centrálnej banky vyhlási, že „sa zmieta bez perspektívy“?
Slovensko i iné štáty strednej Európy sa nedávno ohradili, že ich trhy nedávno strčili do jedného klobúka s Maďarmi. I toto si Gyurcsány zaslúžil, lebo na lov ďalších europeňazí sa vydal pod pláštikom celého regiónu. Naparovanie sa Roberta Fica, ktorý si na Maďarsku masíruje sebavedomie a nacionálnu vášeň, je však smiešne. Nielen preto, že lepšie zdravie slovenskej ekonomiky založil niekto iný – podstatnejšie je, že rovnováha verejných financií, ktorú verbálne podporuje, inkasuje v tomto roku veľmi podobnú trhlinu, ako maďarský rozpočet po „stodňovom programe“ v roku 2003, ktorým sa začala katastrofa. Pričom pre zdravie ekonomiky robí Ficova vláda presne tak málo, ako všetky maďarské vlády po Lajosovi Bokrosovi.
Situácia nabrala bizarné črty. Maďarsko ako výraz nadávky neprevzal len Fico, ale i Obama, ktorý potreboval za nutné varovať pred „enormnými vlnovými efektmi z oblastí ako Maďarsko a Ukrajina, ktoré narážajú späť na naše brehy“... Chcelo by sa poľutovať, že až takú lživú reklamu si Maďari nezaslúžili, ale – nedá sa. Spôsob, akým politici dostali krajinu do krachu (ktorý by už bol realitou, nebyť pomoci 25 miliárd USD od MMF), a tiež lajdáctvo a partajný egoizmus, s akými ju dnes „riešia“, by si zaslúžili aj tvrdší trest.
Tou najhoršou stránkou požičaných 25 miliárd totiž je, že totálne zdiskreditovaná politická trieda v Budapešti tento dvojitý bankrot – štátny i vlastný – prežije. Akurát sa vymení garde: po voľbách vystrieda populistických socialistov ešte populistickejší Fidesz.
Viktor Orbán, samozrejme, vie, že v spoločenskom modeli, kde z 10
miliónov obyvateľov platia dane dva milióny, z toho polovica minimálnu, kde štát živí 800-tisíc (!) invalidných dôchodcov, sa nedá pokračovať. Napriek tomu zoči-voči problémom, ku ktorých neriešeniu prispel, keď i kozmetické reformy zmaril referendom, je dnes vodca opozície jediným účastníkom verejného života, ktorý ešte stále navráva voličom, že život nad pomery nemusia zaplatiť. Táto perfídna stratégia vynáša astronomické preferencie Fideszu, ale súčasne aj protipodporu od EÚ, MMF, SB inak úplne sprofanovanému Gyurcsányovi. Ten využíva, že Fidesz je nočná mora viacerých európskych politikov, takže miliardy zo Západu inkasuje i napriek tomu, že odmieta robiť zásadné reformné kroky, ako napríklad znižovanie výdavkov. Práve s poukazom na to, že „sociálne náklady“ reforiem by priviedli k moci nebezpečný Fidesz rovno s ústavnou väčšinou...
Dve veľké, dinosaurie strany, chorobne posadnuté mocou, dnes v Maďarsku nedržia pod krkom len seba navzájom, ale i celé Maďarsko. Krajina, dlhodobo ohlupovaná ich kampaňami, nie je schopná ani v recesii pochopiť, že veľká „sociálna“ párty s trinástymi platmi a dôchodkami sa skončila. Na rozdiel od situácie pred pár rokmi sa pritom inštitúcie, analytici i médiá predháňajú v návrhoch reformných plánov a katastrofických scenárov. Existuje iná krajina, o ktorej vlastný guvernér centrálnej banky vyhlási, že „sa zmieta bez perspektívy“?
Slovensko i iné štáty strednej Európy sa nedávno ohradili, že ich trhy nedávno strčili do jedného klobúka s Maďarmi. I toto si Gyurcsány zaslúžil, lebo na lov ďalších europeňazí sa vydal pod pláštikom celého regiónu. Naparovanie sa Roberta Fica, ktorý si na Maďarsku masíruje sebavedomie a nacionálnu vášeň, je však smiešne. Nielen preto, že lepšie zdravie slovenskej ekonomiky založil niekto iný – podstatnejšie je, že rovnováha verejných financií, ktorú verbálne podporuje, inkasuje v tomto roku veľmi podobnú trhlinu, ako maďarský rozpočet po „stodňovom programe“ v roku 2003, ktorým sa začala katastrofa. Pričom pre zdravie ekonomiky robí Ficova vláda presne tak málo, ako všetky maďarské vlády po Lajosovi Bokrosovi.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.