Stala som sa účastníkom debaty, ako inak, na Facebooku. Jeden priateľ sa úprimne pohoršoval na súdnom procese s Jozefom Fritzlom, familiárne médiami nazývaným beštia z Amstettenu. Kto by náhodou nevedel, to je ten pán, čo dlhé roky väznil v pivnici pod domom svoju dcéru, znásilňoval ju a plodil s ňou deti.
Priateľ nemal problém s tým, že sa na kauze výdatne živí bulvár, ale že svojho spravodajcu vyslali do Rakúska aj seriózne denníky SME a Hospodárske noviny.
Ďalší priatelia zareagovali tak, že národ (rozumej masa) si to žiada, že SME sa brutálne zbulvarizovalo a na záver padol optimistický návrh na nový seriózny denník pre 5 % inteligentných (a súčasne inzertne zaujímavých) čitateľov, kde nebudú mať žiadni Fritzlovia miesto.
Oponovala som, ako inak. Nie tomu šialenému nápadu na nový denník, ani tomu, či sa SME v poslednom čase zbulvarizovalo, alebo nie. Nesúhlasila som s tým, že do seriózneho denníka Fritzl nepatrí. Ja si totiž myslím, že patrí, rovnako ako akákoľvek iná téma – Fritzlom počnúc, masakrami končiac. Bulvár sa predsa od seriózneho média neodlišuje témami, ale spôsobom, akým sa o nich píše. Napokon, už len to, že tam spomínané denníky vyslali serióznych novinárov, je nebulvárny prístup k spracovaniu témy. Bulváru stačí šokujúci titulok, veľká fotka a prevarená agentúrna správa s informáciami často prekrútenými a vytrhnutými z kontextu.
Bulvárni novinári sa často bránia tvrdením, že dávajú ľuďom len to, čo od nich chcú. Keby ľudia neboli také sexu- a krvilačné prasatá, neboli by ani oni. Oni chcú len noviny predať. Otázkou zostáva, či slušný novinár dáva ľuďom niečo, čo nechcú, resp. čo chce len taká malá časť čitateľov, ktorá tie noviny nespasí.
V podstate je to tak vo všetkom, iba je to možno v médiách viditeľnejšie. Podliezanie vlastnej latky je len krátkodobo úspešná životná stratégia pre ľudstvo i ľudí jednotlivo. Zostáva na každom jednom z nás v každej jednej činnosti, či si ju vyberie
Priateľ nemal problém s tým, že sa na kauze výdatne živí bulvár, ale že svojho spravodajcu vyslali do Rakúska aj seriózne denníky SME a Hospodárske noviny.
Ďalší priatelia zareagovali tak, že národ (rozumej masa) si to žiada, že SME sa brutálne zbulvarizovalo a na záver padol optimistický návrh na nový seriózny denník pre 5 % inteligentných (a súčasne inzertne zaujímavých) čitateľov, kde nebudú mať žiadni Fritzlovia miesto.
Oponovala som, ako inak. Nie tomu šialenému nápadu na nový denník, ani tomu, či sa SME v poslednom čase zbulvarizovalo, alebo nie. Nesúhlasila som s tým, že do seriózneho denníka Fritzl nepatrí. Ja si totiž myslím, že patrí, rovnako ako akákoľvek iná téma – Fritzlom počnúc, masakrami končiac. Bulvár sa predsa od seriózneho média neodlišuje témami, ale spôsobom, akým sa o nich píše. Napokon, už len to, že tam spomínané denníky vyslali serióznych novinárov, je nebulvárny prístup k spracovaniu témy. Bulváru stačí šokujúci titulok, veľká fotka a prevarená agentúrna správa s informáciami často prekrútenými a vytrhnutými z kontextu.
Bulvárni novinári sa často bránia tvrdením, že dávajú ľuďom len to, čo od nich chcú. Keby ľudia neboli také sexu- a krvilačné prasatá, neboli by ani oni. Oni chcú len noviny predať. Otázkou zostáva, či slušný novinár dáva ľuďom niečo, čo nechcú, resp. čo chce len taká malá časť čitateľov, ktorá tie noviny nespasí.
V podstate je to tak vo všetkom, iba je to možno v médiách viditeľnejšie. Podliezanie vlastnej latky je len krátkodobo úspešná životná stratégia pre ľudstvo i ľudí jednotlivo. Zostáva na každom jednom z nás v každej jednej činnosti, či si ju vyberie
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.