Televízne duely prezidentských kandidátov sa dajú hodnotiť z rôznych uhlov. Je možné sa pristaviť pri mimike, gestách či oblečení. Na taký typ analýzy sa však autor týchto riadkov celkom necíti.
Azda iba na konštatovanie, že obsahové prázdno sa nedá prekryť ani bielymi lodičkami, ani odvážnou minisukňou. Naopak, tak ako sa to stalo v prípade Zuzany Martinákovej v televízií TA3, prázdnota ešte viac vynikne.
Dá sa posudzovať dramaturgia jednotlivých relácií a výkon moderátorov. Z tohto pohľadu je jednoznačným víťazom Daniel Krajcer so svojím De Facto. Jeho diskusia mala spád a aj keď vo viacerých momentoch mohol byť dôraznejší, k politikom sa správal najsebavedomejšie. Relácia V politike na TA3 bola akási mdlá, čomu nepomohli ani „zošnurovaní“ moderátori a Na telo Zlatice Puškárovej budilo dojem nevydarenej kombinácie rodinnej talk show a kolesa šťastia. Sladučká atmosféra, ktorú vo svojich reláciách dokáže Puškárová navodiť, vie spoľahlivo pokaziť každú diskusiu. K úplnej dokonalosti chýbalo už len to, aby každému z politikov na záver venovala cukrík s logom svojej televízie. Napriek tomu malo Na telo spomedzi relácií najvyššiu sledovanosť. V priemere si ho pozrelo takmer sedemstotisíc divákov. De Facto malo sledovanosť viac ako tristodvadsaťtisíc a V politike necelých tristotisíc divákov.
Pokiaľ ide o jednotlivých kandidátov, priestor v prezidentských diskusiách najlepšie využil František Mikloško. Išiel do nich s jasnou predstavou, čo chce povedať a do debaty vniesol užitočný moment minulosti Ivana Gašparoviča. Pripomenutie činov tohto kandidáta, spojených s najhorším obdobím našich moderných dejín, dovtedy v kampani úplne chýbalo. Mikloško využil, že nemá čo stratiť a popri taktizujúcej Ivete Radičovej sa vymedzil ako Gašparovičov najrazantnejší oponent. Stratégia nepohnevať si voličov Smeru doviedla Radičovú až k tomu, že do polemiky o Gašparovičovom angažovaní sa pri vylučovaní poslanca Gaulidera sa nedokázala zapojiť ničím duchaplným, iba nemiestnou poznámkou: „...a že hašterivé sú iba ženy“. Mnohí jej prívrženci od nej asi čakali viac ako len súbor bonmotov. Jej protikandidátka Zuzana Martináková bola na tom ešte horšie. Okrem fráz o nezávislosti sa nezmohla vôbec na nič. Gašparovič v diskusiách dosiahol to, čo chcel. Neurobil žiadnu chybu a svoj cieľ útočiť na Radičovú s maďarskou kartou splnil. Ak si teda niektorí stratégovia z Radičovej okruhu mysleli, že ich kandidátka v priamej konfrontácii úradujúceho prezidenta prevalcuje, tri televízne duely ich museli vyviesť z omylu.
Azda iba na konštatovanie, že obsahové prázdno sa nedá prekryť ani bielymi lodičkami, ani odvážnou minisukňou. Naopak, tak ako sa to stalo v prípade Zuzany Martinákovej v televízií TA3, prázdnota ešte viac vynikne.
Dá sa posudzovať dramaturgia jednotlivých relácií a výkon moderátorov. Z tohto pohľadu je jednoznačným víťazom Daniel Krajcer so svojím De Facto. Jeho diskusia mala spád a aj keď vo viacerých momentoch mohol byť dôraznejší, k politikom sa správal najsebavedomejšie. Relácia V politike na TA3 bola akási mdlá, čomu nepomohli ani „zošnurovaní“ moderátori a Na telo Zlatice Puškárovej budilo dojem nevydarenej kombinácie rodinnej talk show a kolesa šťastia. Sladučká atmosféra, ktorú vo svojich reláciách dokáže Puškárová navodiť, vie spoľahlivo pokaziť každú diskusiu. K úplnej dokonalosti chýbalo už len to, aby každému z politikov na záver venovala cukrík s logom svojej televízie. Napriek tomu malo Na telo spomedzi relácií najvyššiu sledovanosť. V priemere si ho pozrelo takmer sedemstotisíc divákov. De Facto malo sledovanosť viac ako tristodvadsaťtisíc a V politike necelých tristotisíc divákov.
Pokiaľ ide o jednotlivých kandidátov, priestor v prezidentských diskusiách najlepšie využil František Mikloško. Išiel do nich s jasnou predstavou, čo chce povedať a do debaty vniesol užitočný moment minulosti Ivana Gašparoviča. Pripomenutie činov tohto kandidáta, spojených s najhorším obdobím našich moderných dejín, dovtedy v kampani úplne chýbalo. Mikloško využil, že nemá čo stratiť a popri taktizujúcej Ivete Radičovej sa vymedzil ako Gašparovičov najrazantnejší oponent. Stratégia nepohnevať si voličov Smeru doviedla Radičovú až k tomu, že do polemiky o Gašparovičovom angažovaní sa pri vylučovaní poslanca Gaulidera sa nedokázala zapojiť ničím duchaplným, iba nemiestnou poznámkou: „...a že hašterivé sú iba ženy“. Mnohí jej prívrženci od nej asi čakali viac ako len súbor bonmotov. Jej protikandidátka Zuzana Martináková bola na tom ešte horšie. Okrem fráz o nezávislosti sa nezmohla vôbec na nič. Gašparovič v diskusiách dosiahol to, čo chcel. Neurobil žiadnu chybu a svoj cieľ útočiť na Radičovú s maďarskou kartou splnil. Ak si teda niektorí stratégovia z Radičovej okruhu mysleli, že ich kandidátka v priamej konfrontácii úradujúceho prezidenta prevalcuje, tri televízne duely ich museli vyviesť z omylu.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.