Trápne prvenstvo Ivana Gašparoviča, tesnejšia prehra Ivety Radičovej, ale aj rozdelenie percent pre ostatných v prvom kole prezidentských volieb sú odrazom stavu Slovenska. Už celkom zvládame voľby, ešte nie slobodu.
Takmer 47 percent pre Gašparoviča je odkaz tým, ktorí by radi verili, že Slovensko je už štandardná krajina. Nie je. Ak až polovica tých, čo považujú voľby za dôležité, dala svoj hlas mužovi, ktorý sa aktívne zúčastnil na všetkom najhoršom, čo sa tu od roku 1989 stalo, potom je naša sloboda aj 20 rokov po novembri 1989 ohrozená. Tí ľudia chcú hrubé, v neslobodnej minulosti trčiace Slovensko. Voliť Gašparoviča znamenalo voliť ničotu, a súhlasiť pritom súčasne s mečiarizmom aj s jeho vypočítavou, poddanskou zradou. Presne tohto bolo schopných takmer 900-tisíc ľudí – strašné pomyslieť, čoho odrazom je to v ľudskej duši. Viac ako 38 percent pre Ivetu Radičovú je zasa správou o tom, aké je modernejšie Slovensko. Je slušnejšie, ale nie až také slušné, je reformnejšie, ale nie úplne reformné, je aktívne, ale nie naozaj pracovité. Iveta Radičová nemá škandály a spôsoby SDKÚ priamo na krku, ale neprekážali jej natoľko, aby práve do SDKÚ nevstúpila. A naopak – nie je to žiadna pravicová politička, ale dobré trhové reformy bývalej vlády jej neboli prekážkou, aby v nej neministrovala. To lepšie Slovensko je presne také, ako ona – skôr prostredné, skôr prispôsobivé, skôr lajdácke. Viac ako 700-tisíc ľudí, ktorí volili opozičnú kandidátku, dalo nahlas najavo, čo nechcú. To je dobrá správa. Ale čo chcú? Respektíve – čo môžu chcieť?
Viac ako 5 percent pre Františka Mikloška je buď nadýchnutím, alebo derniérou. Nadýchnutím, ak volebný zisk znamená, že KDS spolu s OKS majú približne 5-percentný potenciál v parlamentných voľbách. A 100-tisíc hlasov pre Mikloška by v takom prípade mohlo znamenať, že malý tábor, v ktorom sú však spolu antikomunisti, rigidní kresťania, ľudia Novembra aj reforiem, má šancu dostať sa do budúceho parlamentu a zohrať v ňom zaujímavú rolu. Ale môže to byť aj derniéra – vtedy, ak ľudia volili skôr milú osobu než hodnoty KDS. Pod 5 percent by to bol neúspech, nad 6 percent úspech. Takto je to dôvod na nasadenie sa až do parlamentných volieb. Ťažká vec, ale takú majú títo ľudia celý život v popise práce.
Päť percent pre Zuzanu Martinákovú je divom týchto volieb. Čo jej voliči hľadali? Ženský princíp? Odpor dzurindovca
k Dzurindovi? Mamu, čo uprace? Alebo to bola len tajná taktika Gašparoviča na oslabenie Radičovej? Podľa .týždňa to boli suverénne najzbytočnejšie odovzdané hlasy.
Zvyšných kandidátov nehodno menovať. A vôbec nie pre malé percentá, tie sa vždy dajú zniesť. Prvé kolo ukázalo, že voľby už zvládame technicky, organizačne, dokonca aj spravodlivo. Ale ukázalo, že ich ešte celkomnezvládame obsahovo. Slušný výsledok Radičovej totiž nesmie zakryť obsahovú hrôzu, ktorá v osobe Gašparoviča získala takmer 47 percent...
Druhé kolo bude veľmi zaujímavé v tom, či a koho odporučí Mikloško. Ale pozor – hlasy, ktoré mu už dnes dávajú vinu za prípadný Radičovej neúspech, ak neodporučí nikoho, sú hysterické a úplne vedľa. Odporúčať, to nie je ničia povinnosť, Mikloškovi voliči nie sú ovce, a najmä – spochybňovanú zodpovednosť za krajinu práve Mikloško po celý život vrchovato prejavil. Tipujem, že aj teraz ho povedie, nech sa rozhodne tak či onak. Navyše, výsledok určí celkom iný faktor – nakoľko pokojný, rozumný a kreatívny bude Radičovej tábor, aby získal tých, čo v prvom kole vôbec nevolili.
Prvé kolo nastavilo zrkadlo a čosi nevábne v ňom vidno. Ale celú tvár ešte nevidíme.
Takmer 47 percent pre Gašparoviča je odkaz tým, ktorí by radi verili, že Slovensko je už štandardná krajina. Nie je. Ak až polovica tých, čo považujú voľby za dôležité, dala svoj hlas mužovi, ktorý sa aktívne zúčastnil na všetkom najhoršom, čo sa tu od roku 1989 stalo, potom je naša sloboda aj 20 rokov po novembri 1989 ohrozená. Tí ľudia chcú hrubé, v neslobodnej minulosti trčiace Slovensko. Voliť Gašparoviča znamenalo voliť ničotu, a súhlasiť pritom súčasne s mečiarizmom aj s jeho vypočítavou, poddanskou zradou. Presne tohto bolo schopných takmer 900-tisíc ľudí – strašné pomyslieť, čoho odrazom je to v ľudskej duši. Viac ako 38 percent pre Ivetu Radičovú je zasa správou o tom, aké je modernejšie Slovensko. Je slušnejšie, ale nie až také slušné, je reformnejšie, ale nie úplne reformné, je aktívne, ale nie naozaj pracovité. Iveta Radičová nemá škandály a spôsoby SDKÚ priamo na krku, ale neprekážali jej natoľko, aby práve do SDKÚ nevstúpila. A naopak – nie je to žiadna pravicová politička, ale dobré trhové reformy bývalej vlády jej neboli prekážkou, aby v nej neministrovala. To lepšie Slovensko je presne také, ako ona – skôr prostredné, skôr prispôsobivé, skôr lajdácke. Viac ako 700-tisíc ľudí, ktorí volili opozičnú kandidátku, dalo nahlas najavo, čo nechcú. To je dobrá správa. Ale čo chcú? Respektíve – čo môžu chcieť?
Viac ako 5 percent pre Františka Mikloška je buď nadýchnutím, alebo derniérou. Nadýchnutím, ak volebný zisk znamená, že KDS spolu s OKS majú približne 5-percentný potenciál v parlamentných voľbách. A 100-tisíc hlasov pre Mikloška by v takom prípade mohlo znamenať, že malý tábor, v ktorom sú však spolu antikomunisti, rigidní kresťania, ľudia Novembra aj reforiem, má šancu dostať sa do budúceho parlamentu a zohrať v ňom zaujímavú rolu. Ale môže to byť aj derniéra – vtedy, ak ľudia volili skôr milú osobu než hodnoty KDS. Pod 5 percent by to bol neúspech, nad 6 percent úspech. Takto je to dôvod na nasadenie sa až do parlamentných volieb. Ťažká vec, ale takú majú títo ľudia celý život v popise práce.
Päť percent pre Zuzanu Martinákovú je divom týchto volieb. Čo jej voliči hľadali? Ženský princíp? Odpor dzurindovca
k Dzurindovi? Mamu, čo uprace? Alebo to bola len tajná taktika Gašparoviča na oslabenie Radičovej? Podľa .týždňa to boli suverénne najzbytočnejšie odovzdané hlasy.
Zvyšných kandidátov nehodno menovať. A vôbec nie pre malé percentá, tie sa vždy dajú zniesť. Prvé kolo ukázalo, že voľby už zvládame technicky, organizačne, dokonca aj spravodlivo. Ale ukázalo, že ich ešte celkomnezvládame obsahovo. Slušný výsledok Radičovej totiž nesmie zakryť obsahovú hrôzu, ktorá v osobe Gašparoviča získala takmer 47 percent...
Druhé kolo bude veľmi zaujímavé v tom, či a koho odporučí Mikloško. Ale pozor – hlasy, ktoré mu už dnes dávajú vinu za prípadný Radičovej neúspech, ak neodporučí nikoho, sú hysterické a úplne vedľa. Odporúčať, to nie je ničia povinnosť, Mikloškovi voliči nie sú ovce, a najmä – spochybňovanú zodpovednosť za krajinu práve Mikloško po celý život vrchovato prejavil. Tipujem, že aj teraz ho povedie, nech sa rozhodne tak či onak. Navyše, výsledok určí celkom iný faktor – nakoľko pokojný, rozumný a kreatívny bude Radičovej tábor, aby získal tých, čo v prvom kole vôbec nevolili.
Prvé kolo nastavilo zrkadlo a čosi nevábne v ňom vidno. Ale celú tvár ešte nevidíme.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.