Keď som sa sťahoval z Toronta do New Yorku, mal som najväčšiu obavu z toho, či zoženiem futbalový tím. V Toronte som mal dva a už som si dosť zvykol na prísun adrenalínu, keď som v utorok a piatok chodil hrávať.
Pýtal som sa známych, nevedeli o ničom... a Manhattan v mojich predstavách neoplýval veľkým množstvom futbalových ihrísk. Potom som skúsil internet a zistil som, že s futbalom v NYC je to tak, ako so všetkým ostatným – koľko som chcel a aký som chcel.
Sálový, vonku, zmiešané tímy, mužské tímy, seniori, japíci, profíci, amatéri, ráno, v dresoch, v tričkách alebo v pinnies (nátelníky), cez deň, večer, cez týždeň, cez víkend, na Mannhattane, v Brooklyne, v Queens...
Takže teraz chodím v utorok a vo štvrtok ráno na 7.30 do Brooklynu, kde hráme hodinku vonku (aj v zime) s rovnakými bláznami, jeden večer cez týždeň na sálový futbal s tímom AC/DC Milano, zloženým z urban professionals, v sobotu napoludnie opäť do Brooklynu na tri 30-minútové koedukované zápasy a ďalší večer v týždni striedavo dnu a vonku (podľa ročného obdobia) s tímom Bend It Like Posh.
Mužstvá v Toronte boli národne pomerne monolitné, v jednom sme boli samí slovenskí emigranti a dokonca aj Ukrajinec a Afganec hovorili plynne po slovensky. V New Yorku, ako inak, je to tá najpestrejšia možná zmes. Od írskeho plastického chirurga cez uruguajského organizátora firemných večierkov a senegalského bicyklistu na voľnej nohe až po arménskeho softvéristu, ktorý vyrástol v rovnakej kalifornskej dedine, ako bývajú moji novoobjavení príbuzní.
Pred chvíľou som sa vrátil z ostatného zápasu Poshovcov a môžem pyšne oznámiť, že sme vyhrali nad Double Headers 3:0 a dva góly som dal z ľavého krídla ja.
Bolo by dobre, keby si Slovensko v sobotu nedalo z ľavého krídla ďalší vlastný gól. Ja viem, Mikloško bol statočný a má rád nenarodené deti a je proti používaniu prezervatívov a úplne nezmyselných návrhov nemal až tak veľa. Ale ak bude prezidentom Gašparovič, celkom isto nezachráni žiadne fetusy, akurát bude v politike o jedného komunistu viacej.
Pýtal som sa známych, nevedeli o ničom... a Manhattan v mojich predstavách neoplýval veľkým množstvom futbalových ihrísk. Potom som skúsil internet a zistil som, že s futbalom v NYC je to tak, ako so všetkým ostatným – koľko som chcel a aký som chcel.
Sálový, vonku, zmiešané tímy, mužské tímy, seniori, japíci, profíci, amatéri, ráno, v dresoch, v tričkách alebo v pinnies (nátelníky), cez deň, večer, cez týždeň, cez víkend, na Mannhattane, v Brooklyne, v Queens...
Takže teraz chodím v utorok a vo štvrtok ráno na 7.30 do Brooklynu, kde hráme hodinku vonku (aj v zime) s rovnakými bláznami, jeden večer cez týždeň na sálový futbal s tímom AC/DC Milano, zloženým z urban professionals, v sobotu napoludnie opäť do Brooklynu na tri 30-minútové koedukované zápasy a ďalší večer v týždni striedavo dnu a vonku (podľa ročného obdobia) s tímom Bend It Like Posh.
Mužstvá v Toronte boli národne pomerne monolitné, v jednom sme boli samí slovenskí emigranti a dokonca aj Ukrajinec a Afganec hovorili plynne po slovensky. V New Yorku, ako inak, je to tá najpestrejšia možná zmes. Od írskeho plastického chirurga cez uruguajského organizátora firemných večierkov a senegalského bicyklistu na voľnej nohe až po arménskeho softvéristu, ktorý vyrástol v rovnakej kalifornskej dedine, ako bývajú moji novoobjavení príbuzní.
Pred chvíľou som sa vrátil z ostatného zápasu Poshovcov a môžem pyšne oznámiť, že sme vyhrali nad Double Headers 3:0 a dva góly som dal z ľavého krídla ja.
Bolo by dobre, keby si Slovensko v sobotu nedalo z ľavého krídla ďalší vlastný gól. Ja viem, Mikloško bol statočný a má rád nenarodené deti a je proti používaniu prezervatívov a úplne nezmyselných návrhov nemal až tak veľa. Ale ak bude prezidentom Gašparovič, celkom isto nezachráni žiadne fetusy, akurát bude v politike o jedného komunistu viacej.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.