Odkúpenie akcií Transpetrolu späť do rúk štátu je v tejto chvíli najlepším možným zavŕšením nešťastného privatizačného príbehu.
Rozhodnutie predať 49 percent akcií tohto vlastníka a operátora slovenských úsekov ropovodov Družba a Adria a nemalých skladovacích kapacít na ropu bolo zlé, pretože takéto spoločnosti v našej oblasti stredovýchodnej Európy vlastní vo väčšine prípadov štát. Je to dané geografickou polohou a s tým súvisiacimi logistickými, obchodnými a bezpečnostnými špecifikami pri preprave ropy.
.problém zlého predaja
Zlé rozhodnutie o privatizácii ešte znásobilo konečné rozhodnutie o samotnom privatizérovi, ktorým sa stala ropná spoločnosť Jukos, v tom čase ovládaná Michailom Chodorkovským. Vlastníkom potrubia totiž nemôže byť producent ropy. A ak, tak rafinéria alebo konzorcium rafinérií, ktoré týmto ropovodom nakupujú ropu, ale nie samotný ťažiar, ktorý im ropu dodáva. To stavia rafinérie do veľmi nevýhodného postavenia, pretože producent ropy tak nad nimi získava prostredníctvom dodávok cez ním ovládanú infraštruktúru absolútnu kontrolu a môže diktovať cenové a iné dodávateľské podmienky. Aj vstup Jukosu do Transpetrolu jasne ukázal, že to nie je teória – výsledkom totiž bolo výrazné zníženie dodávok ropy od iných ruských ropných spoločností, ktoré si dovtedy aspoň čiastočne konkurovali.
K definitívnej dohode o odkúpení Transpetrolu istotne nemalou mierou prispela aj tohtoročná januárová plynová kríza. Jej priebeh a dôsledky totiž mnohým v Bratislave ukázali, čo predstavuje reálne ohrozenie strategických záujmov Slovenska. To ich prinútilo prehodnotiť dovtedy uvažovaný zámer, podľa ktorého by po odkúpení akcií nasledoval ich ďalší predaj do rúk iného ruského producenta ropy.
.šanca a odkaz
Verejne deklarovaný záväzok ministra hospodárstva Ľubomíra Jahnátka, že nepríde k opätovnému odpredaju akcií Transpetrolu, je kľúčový nielen z pohľadu slovenských strategických záujmov, ale aj z pohľadu renomé tejto vlády a krajiny ako dôveryhodného člena EÚ a NATO. Je to tiež dôležitý odkaz zákazníkom Transpetrolu. Slovenské a české rafinérie očakávajú, že slovenská vláda je ako akcionár Transpetrolu garantom transparentných a nediskriminačných podmienok na prepravu nimi nakúpenej ropy.
A je to aj dôležitý signál pre našich partnerov na východe. Pre ruské ropné spoločnosti a ruského operátora Transnefť musí byť garantovaný aj naďalej výhodný logistický prístup na trhy strednej Európy. Určite by malo byť podnikateľským záujmom Transpetrolu a politickým záujmom vlády poskytnúť vzájomne výhodné podmienky na prepravu do rafinérií na Balkáne, hlavne v Srbsku, vlastnených Rusmi. To isté platí aj v prípade projektov možnej prepravy kaspickej ropy v spolupráci s Ukrajinou a krajinami Strednej Ázie na jednej strane a prípadným záujmom rafinérií v strednej Európe na strane druhej. Odkúpenie akcií je veľmi dôležité aj z hľadiska zabezpečenia štátnych strategických zásob ropy.
.český príklad
Príklad českej štátnej spoločnosti Mero, ktorá je obdobou slovenského Transpetrolu, dobre ukazuje, ako sa dajú všetky tieto faktory a zámery úspešne skĺbiť dohromady. Vyriešenie momentálne sporných otázok vzájomnej spolupráce s českou stranou je nevyhnutným predpokladom na jej perspektívne prehĺbenie už v blízkej budúcnosti. Januárová kríza ukázala, že nemecko-český koridor nám reálne zabezpečuje bezpečnosť dodávok plynu. V prípade ropy to môže byť v mnohých aspektoch podobné.
Autor je energetický expert.
Rozhodnutie predať 49 percent akcií tohto vlastníka a operátora slovenských úsekov ropovodov Družba a Adria a nemalých skladovacích kapacít na ropu bolo zlé, pretože takéto spoločnosti v našej oblasti stredovýchodnej Európy vlastní vo väčšine prípadov štát. Je to dané geografickou polohou a s tým súvisiacimi logistickými, obchodnými a bezpečnostnými špecifikami pri preprave ropy.
.problém zlého predaja
Zlé rozhodnutie o privatizácii ešte znásobilo konečné rozhodnutie o samotnom privatizérovi, ktorým sa stala ropná spoločnosť Jukos, v tom čase ovládaná Michailom Chodorkovským. Vlastníkom potrubia totiž nemôže byť producent ropy. A ak, tak rafinéria alebo konzorcium rafinérií, ktoré týmto ropovodom nakupujú ropu, ale nie samotný ťažiar, ktorý im ropu dodáva. To stavia rafinérie do veľmi nevýhodného postavenia, pretože producent ropy tak nad nimi získava prostredníctvom dodávok cez ním ovládanú infraštruktúru absolútnu kontrolu a môže diktovať cenové a iné dodávateľské podmienky. Aj vstup Jukosu do Transpetrolu jasne ukázal, že to nie je teória – výsledkom totiž bolo výrazné zníženie dodávok ropy od iných ruských ropných spoločností, ktoré si dovtedy aspoň čiastočne konkurovali.
K definitívnej dohode o odkúpení Transpetrolu istotne nemalou mierou prispela aj tohtoročná januárová plynová kríza. Jej priebeh a dôsledky totiž mnohým v Bratislave ukázali, čo predstavuje reálne ohrozenie strategických záujmov Slovenska. To ich prinútilo prehodnotiť dovtedy uvažovaný zámer, podľa ktorého by po odkúpení akcií nasledoval ich ďalší predaj do rúk iného ruského producenta ropy.
.šanca a odkaz
Verejne deklarovaný záväzok ministra hospodárstva Ľubomíra Jahnátka, že nepríde k opätovnému odpredaju akcií Transpetrolu, je kľúčový nielen z pohľadu slovenských strategických záujmov, ale aj z pohľadu renomé tejto vlády a krajiny ako dôveryhodného člena EÚ a NATO. Je to tiež dôležitý odkaz zákazníkom Transpetrolu. Slovenské a české rafinérie očakávajú, že slovenská vláda je ako akcionár Transpetrolu garantom transparentných a nediskriminačných podmienok na prepravu nimi nakúpenej ropy.
A je to aj dôležitý signál pre našich partnerov na východe. Pre ruské ropné spoločnosti a ruského operátora Transnefť musí byť garantovaný aj naďalej výhodný logistický prístup na trhy strednej Európy. Určite by malo byť podnikateľským záujmom Transpetrolu a politickým záujmom vlády poskytnúť vzájomne výhodné podmienky na prepravu do rafinérií na Balkáne, hlavne v Srbsku, vlastnených Rusmi. To isté platí aj v prípade projektov možnej prepravy kaspickej ropy v spolupráci s Ukrajinou a krajinami Strednej Ázie na jednej strane a prípadným záujmom rafinérií v strednej Európe na strane druhej. Odkúpenie akcií je veľmi dôležité aj z hľadiska zabezpečenia štátnych strategických zásob ropy.
.český príklad
Príklad českej štátnej spoločnosti Mero, ktorá je obdobou slovenského Transpetrolu, dobre ukazuje, ako sa dajú všetky tieto faktory a zámery úspešne skĺbiť dohromady. Vyriešenie momentálne sporných otázok vzájomnej spolupráce s českou stranou je nevyhnutným predpokladom na jej perspektívne prehĺbenie už v blízkej budúcnosti. Januárová kríza ukázala, že nemecko-český koridor nám reálne zabezpečuje bezpečnosť dodávok plynu. V prípade ropy to môže byť v mnohých aspektoch podobné.
Autor je energetický expert.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.