Na základe dlhodobých zahraničných skúseností sa dajú identifikovať kľúčové faktory úspechu PPP projektu. Ktoré to sú?
Základným predpokladom je výber vhodného projektu a jeho dôkladná príprava.
Projekt by mal vychádzať z reálnej potreby verejnej služby a mal by byť z oblasti, v ktorej sa PPP osvedčilo (napríklad doprava, zdravotníctvo, sociálne služby, životné prostredie).
Vo všeobecnosti sa na PPP hodia najmä projekty, pri ktorých sa predpokladá výraznejšia investícia do infraštruktúry (výstavba alebo rekonštrukcia) spojená s jej prevádzkou na dlhé obdobie, pričom s veľkosťou projektu rastie aj možnosť súkromného partnera zefektívniť celý proces.
Riešenie formou PPP musí byť preukázateľne opodstatnené, na čo sa využívajú komplexné výpočtové modely, v ktorých sa podrobne porovnáva alternatíva realizácie projektu formou PPP s realizáciou klasickým spôsobom (takzvaná hodnota za peniaze). Najlepšou medzinárodnou praxou v tejto fáze je zapojenie poradcu na stranu verejného obstarávateľa, ktorého skúsenosti s PPP sú väčšinou menšie než v prípade potenciálnych súkromných partnerov. Poradca vypracuje takzvanú štúdiu realizovateľnosti, ktorá ukáže, či je PPP vhodným riešením a odporučí ďalší postup. Dôležitý je následne aj dobre pripravený proces verejného obstarávania súkromného partnera.
Vzhľadom na to, že PPP projekty zaväzujú strany na desiatky rokov, je kľúčovou príprava kvalitnej a vyváženej zmluvy, ktorej obsahom je aj rozdelenie rizík projektu. Jednou z hlavných charakteristík PPP totiž je, že súkromný partner na seba preberá niektoré riziká, ktoré pri klasickej verejnej zákazke nesie verejný obstarávateľ. Skúsenosti ukazujú, že riziká je potrebné alokovať medzi verejného a súkromného partnera opatrne. Ako príklad slúži projekt maďarskej diaľnice M5, pri ktorom bolo na súkromného partnera úplne prenesené riziko dopytu (koncesionár si priamo vyberal formou mýta poplatok za užívanie cesty). V praxi sa však ukázalo, že ochota vodičov platiť je nižšia, než sa predpokladalo, čo spôsobilo finančné problémy koncesionára. Aj vďaka tejto skúsenosti sa vo svete začalo ustupovať od prenosu rizika dopytu na súkromného partnera pri dopravných PPP projektoch a uplatňuje sa model platieb za dostupnosť od verejného partnera.
Autorka je výkonná riaditeľka Asociácie PPP.
Základným predpokladom je výber vhodného projektu a jeho dôkladná príprava.
Projekt by mal vychádzať z reálnej potreby verejnej služby a mal by byť z oblasti, v ktorej sa PPP osvedčilo (napríklad doprava, zdravotníctvo, sociálne služby, životné prostredie).
Vo všeobecnosti sa na PPP hodia najmä projekty, pri ktorých sa predpokladá výraznejšia investícia do infraštruktúry (výstavba alebo rekonštrukcia) spojená s jej prevádzkou na dlhé obdobie, pričom s veľkosťou projektu rastie aj možnosť súkromného partnera zefektívniť celý proces.
Riešenie formou PPP musí byť preukázateľne opodstatnené, na čo sa využívajú komplexné výpočtové modely, v ktorých sa podrobne porovnáva alternatíva realizácie projektu formou PPP s realizáciou klasickým spôsobom (takzvaná hodnota za peniaze). Najlepšou medzinárodnou praxou v tejto fáze je zapojenie poradcu na stranu verejného obstarávateľa, ktorého skúsenosti s PPP sú väčšinou menšie než v prípade potenciálnych súkromných partnerov. Poradca vypracuje takzvanú štúdiu realizovateľnosti, ktorá ukáže, či je PPP vhodným riešením a odporučí ďalší postup. Dôležitý je následne aj dobre pripravený proces verejného obstarávania súkromného partnera.
Vzhľadom na to, že PPP projekty zaväzujú strany na desiatky rokov, je kľúčovou príprava kvalitnej a vyváženej zmluvy, ktorej obsahom je aj rozdelenie rizík projektu. Jednou z hlavných charakteristík PPP totiž je, že súkromný partner na seba preberá niektoré riziká, ktoré pri klasickej verejnej zákazke nesie verejný obstarávateľ. Skúsenosti ukazujú, že riziká je potrebné alokovať medzi verejného a súkromného partnera opatrne. Ako príklad slúži projekt maďarskej diaľnice M5, pri ktorom bolo na súkromného partnera úplne prenesené riziko dopytu (koncesionár si priamo vyberal formou mýta poplatok za užívanie cesty). V praxi sa však ukázalo, že ochota vodičov platiť je nižšia, než sa predpokladalo, čo spôsobilo finančné problémy koncesionára. Aj vďaka tejto skúsenosti sa vo svete začalo ustupovať od prenosu rizika dopytu na súkromného partnera pri dopravných PPP projektoch a uplatňuje sa model platieb za dostupnosť od verejného partnera.
Autorka je výkonná riaditeľka Asociácie PPP.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.