Vyhlásenie Jána Slotu, že spolu s Mečiarom budú od Smeru požadovať dve ministerské kreslá, je učebnicový príklad virtuálnej politiky, ktorá zahlcuje verejný priestor a vytvára zdanie, že sa niečo deje, hoci je mŕtvolné ticho. Táto stopa sa dá sledovať od začiatkov tejto koalície.
Špecialistom na upútavky pre médiá je práve Slota. Jednak často vystupuje v stave, keď nie je schopný kontroly nad vlastnými vetami, a jednak si tým kompenzuje obmedzenie rasistických a vulgárnych výrokov, ktoré musel akceptovať, aby zachoval aspoň teoretickú šancu koaličného partnera na návrat do eurosocialistickej strany. Názor, že Slotu treba brať vážne preto, lebo je to predseda koaličnej strany, má svoju logiku, no pre zdravie verejného života by bolo rozumnejšie zariadiť sa naopak. Skúsenosť so Slotom je dosť dlhá i dosť overená, aby sa o zostrelení Štefánika, autonomistických hnutiach na juhu Slovenska či rekonštrukcii vlády informovalo primerane váhe tejto „informácie“, a nie osoby, ktorá „informuje“.
Informačne hodnotnejší ako „požiadavka“ na rezorty obrany (SNS) a zdravotníctva (HZDS), ktorá existovala presne jeden deň, je samotný fakt, že sa s Mečiarom stretli vo dvojke. Títo dvaja sa totiž dlho neznášali (napríklad si pred voľbami odkázali, že „politická kultúra Slotu nepatrí do tohto storočia“ alebo že „pán Mečiar mal už dávno byť v dôchodku“). Ak teda našli k sebe cestu za Ficovým chrbtom, neveští to síce rekonštrukciu vlády, ale novú definíciu vzťahov v koalícii asi hej. Prvý rok tejto koalície sa totiž niesol v znamení vytesňovania Mečiara zostávajúcimi dvoma predsedami, čoho základom boli takmer srdečné vzťahy medzi Slotom a Ficom. Predseda SNS si zrejme uvedomil, že vo vojnách o posty, obchody a vplyv je jednostranná väzba na silnejšieho menej perspektívna ako hra na dve strany. Ak z „pracovného obeda“ vzišiel vôbec nejaký signál, tak potom ten, že Mečiarovi sa podarilo narušiť „malú koalíciu“ Smer-SNS. V druhom roku koalície teda zrejme uvidíme účelové spojenectvá dvoch menších proti Smeru.
Vzťahové nuansy a preskupovanie vplyvov, samozrejme, nie sú podstatné, ak sa zaoberáme vládnou koalíciou ako takou. Tú predsa tvoria tri najhoršie strany z tých dôležitých, ktoré sú registrované na ministerstve vnútra. Skutočnosť, že dominantná strana koalície je vo vláde nadmerne prezentovaná, je len ďalším potvrdením neštandardnosti celého spolku. Proporcie v dvoj- či viacčlenných koalíciách totiž buď zodpovedajú parlamentnej sile subjektov, alebo zvyknú byť v prospech slabších účastníkov, čo má hlbokú politickú logiku. Iba strany s takou povesťou a minulosťou, ako HZDS a SNS, mohli podpísať takú nevýhodnú zmluvu, ktorá im nedáva vo vláde ani len toľko, čo majú v parlamente.
A už len smiešne je, že akýsi kvázinárok HZDS na rezort zdravotníctva nie je len matematicky opodstatnený, ale Ficovi a Smeru by aj veľmi pomohol. Ide o nepochybne najnáročnejší rezort a či tam zostane Valentovič, alebo nastúpi nejaký iný komsomolec, zdravotníctvo je najvážnejším kandidátom na otočenie preferencií Smeru, pričom straty na tomto poli nevyvážia ani zisky z ovládnutia a kontroly finančných tokov.
PETER SCHUTZ
Špecialistom na upútavky pre médiá je práve Slota. Jednak často vystupuje v stave, keď nie je schopný kontroly nad vlastnými vetami, a jednak si tým kompenzuje obmedzenie rasistických a vulgárnych výrokov, ktoré musel akceptovať, aby zachoval aspoň teoretickú šancu koaličného partnera na návrat do eurosocialistickej strany. Názor, že Slotu treba brať vážne preto, lebo je to predseda koaličnej strany, má svoju logiku, no pre zdravie verejného života by bolo rozumnejšie zariadiť sa naopak. Skúsenosť so Slotom je dosť dlhá i dosť overená, aby sa o zostrelení Štefánika, autonomistických hnutiach na juhu Slovenska či rekonštrukcii vlády informovalo primerane váhe tejto „informácie“, a nie osoby, ktorá „informuje“.
Informačne hodnotnejší ako „požiadavka“ na rezorty obrany (SNS) a zdravotníctva (HZDS), ktorá existovala presne jeden deň, je samotný fakt, že sa s Mečiarom stretli vo dvojke. Títo dvaja sa totiž dlho neznášali (napríklad si pred voľbami odkázali, že „politická kultúra Slotu nepatrí do tohto storočia“ alebo že „pán Mečiar mal už dávno byť v dôchodku“). Ak teda našli k sebe cestu za Ficovým chrbtom, neveští to síce rekonštrukciu vlády, ale novú definíciu vzťahov v koalícii asi hej. Prvý rok tejto koalície sa totiž niesol v znamení vytesňovania Mečiara zostávajúcimi dvoma predsedami, čoho základom boli takmer srdečné vzťahy medzi Slotom a Ficom. Predseda SNS si zrejme uvedomil, že vo vojnách o posty, obchody a vplyv je jednostranná väzba na silnejšieho menej perspektívna ako hra na dve strany. Ak z „pracovného obeda“ vzišiel vôbec nejaký signál, tak potom ten, že Mečiarovi sa podarilo narušiť „malú koalíciu“ Smer-SNS. V druhom roku koalície teda zrejme uvidíme účelové spojenectvá dvoch menších proti Smeru.
Vzťahové nuansy a preskupovanie vplyvov, samozrejme, nie sú podstatné, ak sa zaoberáme vládnou koalíciou ako takou. Tú predsa tvoria tri najhoršie strany z tých dôležitých, ktoré sú registrované na ministerstve vnútra. Skutočnosť, že dominantná strana koalície je vo vláde nadmerne prezentovaná, je len ďalším potvrdením neštandardnosti celého spolku. Proporcie v dvoj- či viacčlenných koalíciách totiž buď zodpovedajú parlamentnej sile subjektov, alebo zvyknú byť v prospech slabších účastníkov, čo má hlbokú politickú logiku. Iba strany s takou povesťou a minulosťou, ako HZDS a SNS, mohli podpísať takú nevýhodnú zmluvu, ktorá im nedáva vo vláde ani len toľko, čo majú v parlamente.
A už len smiešne je, že akýsi kvázinárok HZDS na rezort zdravotníctva nie je len matematicky opodstatnený, ale Ficovi a Smeru by aj veľmi pomohol. Ide o nepochybne najnáročnejší rezort a či tam zostane Valentovič, alebo nastúpi nejaký iný komsomolec, zdravotníctvo je najvážnejším kandidátom na otočenie preferencií Smeru, pričom straty na tomto poli nevyvážia ani zisky z ovládnutia a kontroly finančných tokov.
PETER SCHUTZ
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.