„Proč žádná část toho mýho zasranýho života nedopadla dobře? To neví nikdo. Ani Bůh. Bůh má volno a čte si porno. Jo. Třeba to, co nafotila moje poslední holka.“ To sú slová René Plášila. Blíži sa k štyridsiatke, čaká na stanici v Jičíne, je celkom sám a vlak neprichádza.
René – autor dvoch (na trhu rozobraných) kníh: Běžec na trati K a Bohové s. r. o., pravdepodobne nepolepšiteľný recidivista, ako naznačujú dve posledné desaťročia jeho života; nadpriemerne inteligentný fešný chlap s totálne pobabraným životom (podľa konvenčných meradiel); muž, čo zväčša spáva vo väzniciach. René – hrdina rovnomenného celovečerného dokumentárneho filmu českej režisérky Heleny Třeštíkovej, snímky, ktorú Európska filmová akadémia minulý rok vyhlásila za najlepší dokument Starého kontinentu. A nebolo to prvé významné – a istotne ani nie posledné – ocenenie režisérkinej práce.
Helena Třeštíková sa narodila v Prahe, vyštudovala FAMU, jej hviezdnu (hoci u nás neveľmi medializovanú) kariéru odštartoval najmä cyklus Manželské etudy (1987), v ktorom takmer sedem rokov zaznamenávala osudy šiestich manželských párov (a vrátila sa k nim v pokračovaní seriálu Manželské etudy po 20 letech). O režisérkinom pohľade na svet nemálo vypovedá čo i len stručný výber tém jej filmov: partnerské vzťahy, rozvod, narkománia, ženy, mladiství za mrežami...
Helena Třeštíková patrí k prvým dokumentaristom na svete, ktorí začali svoje snímky nakrúcať takzvanou časozbernou metódou. O čo ide? O dlhodobé, niekoľko rokov trvajúce sledovanie a skúmanie jednej či viacerých postáv, prípadne prostredia, a ich zachytávanie na filmový pás. Čím dlhšiemu časovému úseku sa dielo venuje, tým ucelenejší, z viacerých uhlov nazeraný obraz sa predkladá pred diváka. „Na časosběrném dokumentu je strašně zajímavé, že vy ze záběrů života musíte udělat nějaký tvar, a tudíž musíte vymyslet i konec. Nemůžete jen tak přestat a napsat do titulků: A v tenhle den jsme skončili," hovorí Helena Třeštíková o jednej z ťažkostí pri vytváraní časozberných dokumentov. Režisérkin posledný opus René má skvele vymyslený koniec, ale o ňom sa v recenzii hovoriť nesmie, veď predsa aj kvôli pointám sa chodí do kina.
Třeštíková sa s Reném Plášilom zoznámila v roku 1989, keď nakrúcala snímku Řekni mi něco o sobě o mladých delikventoch. Odvtedy až do nedávnej minulosti sa s ním neprestala stretávať, zhovárať a nakrúcať ho. Pred očami sa nám odkrýva existencia, pády, krátke vzostupy, premýšľanie protagonistu na pozadí dôležitých dejinných udalostí (prezidentom je Husák, prezidentom je Havel, prezidentom je Klaus...); rozprávanie rámcované Reného listami autorke a výňatkami z jeho textov. Nový pobyt za mrežami – ďalší kus tela potetovaného – staré i aktuálne otázky... A odpovede? Hm. Otázky sú dôležitejšie.
„Tohle je jenom film – ne život. Dokument je, jako když ženská předstírá orgasmus. Promítá se do něj názor člověka, který ho točí a nechá vyniknout právě to, co si on sám myslí. Skutečnost je mnohdy složitější,“ pokúša sa brániť René. Film o ňom, žiaľ, pôsobí inak. Vyzerá to tak, že s neomylnou presnosťou skúsenej režisérky (a jej mnohých spolupracovníkov) našla Třeštíková iritujúci životný a názorový pulz svojho hrdinu. Hoci, musíme uznať, nečudo, že sa to hrdinovi nie celkom páči. Platí, čo o ňom povedala Helena Třeštíková: René je nesympatická osoba, ale nenudí. Je to celé akési smutné.
René, Česko, 2008. Námet, scenár, réžia: Helena Třeštíková. Kamera: Martin Kubala, Petr Pešek, Stano Slušný, Václav Smolík, Marek Dvořák, Ondřej Belica, Miroslav Souček, Vlastimil Hamerník Strih: Jakub Hejna. Hudba: Tadeáš Věrčák. Hrajú: René Plášil; (hlas) Helena Třeštíková.
René – autor dvoch (na trhu rozobraných) kníh: Běžec na trati K a Bohové s. r. o., pravdepodobne nepolepšiteľný recidivista, ako naznačujú dve posledné desaťročia jeho života; nadpriemerne inteligentný fešný chlap s totálne pobabraným životom (podľa konvenčných meradiel); muž, čo zväčša spáva vo väzniciach. René – hrdina rovnomenného celovečerného dokumentárneho filmu českej režisérky Heleny Třeštíkovej, snímky, ktorú Európska filmová akadémia minulý rok vyhlásila za najlepší dokument Starého kontinentu. A nebolo to prvé významné – a istotne ani nie posledné – ocenenie režisérkinej práce.
Helena Třeštíková sa narodila v Prahe, vyštudovala FAMU, jej hviezdnu (hoci u nás neveľmi medializovanú) kariéru odštartoval najmä cyklus Manželské etudy (1987), v ktorom takmer sedem rokov zaznamenávala osudy šiestich manželských párov (a vrátila sa k nim v pokračovaní seriálu Manželské etudy po 20 letech). O režisérkinom pohľade na svet nemálo vypovedá čo i len stručný výber tém jej filmov: partnerské vzťahy, rozvod, narkománia, ženy, mladiství za mrežami...
Helena Třeštíková patrí k prvým dokumentaristom na svete, ktorí začali svoje snímky nakrúcať takzvanou časozbernou metódou. O čo ide? O dlhodobé, niekoľko rokov trvajúce sledovanie a skúmanie jednej či viacerých postáv, prípadne prostredia, a ich zachytávanie na filmový pás. Čím dlhšiemu časovému úseku sa dielo venuje, tým ucelenejší, z viacerých uhlov nazeraný obraz sa predkladá pred diváka. „Na časosběrném dokumentu je strašně zajímavé, že vy ze záběrů života musíte udělat nějaký tvar, a tudíž musíte vymyslet i konec. Nemůžete jen tak přestat a napsat do titulků: A v tenhle den jsme skončili," hovorí Helena Třeštíková o jednej z ťažkostí pri vytváraní časozberných dokumentov. Režisérkin posledný opus René má skvele vymyslený koniec, ale o ňom sa v recenzii hovoriť nesmie, veď predsa aj kvôli pointám sa chodí do kina.
Třeštíková sa s Reném Plášilom zoznámila v roku 1989, keď nakrúcala snímku Řekni mi něco o sobě o mladých delikventoch. Odvtedy až do nedávnej minulosti sa s ním neprestala stretávať, zhovárať a nakrúcať ho. Pred očami sa nám odkrýva existencia, pády, krátke vzostupy, premýšľanie protagonistu na pozadí dôležitých dejinných udalostí (prezidentom je Husák, prezidentom je Havel, prezidentom je Klaus...); rozprávanie rámcované Reného listami autorke a výňatkami z jeho textov. Nový pobyt za mrežami – ďalší kus tela potetovaného – staré i aktuálne otázky... A odpovede? Hm. Otázky sú dôležitejšie.
„Tohle je jenom film – ne život. Dokument je, jako když ženská předstírá orgasmus. Promítá se do něj názor člověka, který ho točí a nechá vyniknout právě to, co si on sám myslí. Skutečnost je mnohdy složitější,“ pokúša sa brániť René. Film o ňom, žiaľ, pôsobí inak. Vyzerá to tak, že s neomylnou presnosťou skúsenej režisérky (a jej mnohých spolupracovníkov) našla Třeštíková iritujúci životný a názorový pulz svojho hrdinu. Hoci, musíme uznať, nečudo, že sa to hrdinovi nie celkom páči. Platí, čo o ňom povedala Helena Třeštíková: René je nesympatická osoba, ale nenudí. Je to celé akési smutné.
René, Česko, 2008. Námet, scenár, réžia: Helena Třeštíková. Kamera: Martin Kubala, Petr Pešek, Stano Slušný, Václav Smolík, Marek Dvořák, Ondřej Belica, Miroslav Souček, Vlastimil Hamerník Strih: Jakub Hejna. Hudba: Tadeáš Věrčák. Hrajú: René Plášil; (hlas) Helena Třeštíková.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.