OKS podporila kandidatúru Ivety Radičovej na funkciu prezidentky Slovenskej republiky v čase, keď František Mikloško podľa vlastných slov ešte ani netušil, že bude kandidovať aj on.
Kandidatúra Františka Mikloška však zmenila situáciu. Konzervatívny a liberálny volič dostal možnosť výberu. OKS zotrvala pri podpore Ivety Radičovej. V politickom priestore, kde sa tak často porušujú záväzky a dané slovo, sme to pokladali za otázku cti.
Som si istý, že časť voličov OKS podporovala v prvom kole prezidentských volieb Ivetu Radičovú a časť Františka Mikloška. Bol som po prvom kole zablahoželať Františkovi Mikloškovi, lebo som presvedčený, že v danej siutácii dosiahol dobrý volebný výsledok a že si ho zaslúžil. Svojou osobnou integritou, prednovembrovou aj ponovembrovou životnou dráhou. Ale aj tým, že sa ako jediný prezidentský kandidát vyslovil jasne o Ivanovi Gašparovičovi, ktorý slúžil komunistom, Mečiarovi a rovnako slúži aj Ficovi.
Potešilo ma, a to aj osobne, že František Mikloško dosiahol dobrý výsledok nielen v obciach, ale aj v mestách. V Bratislave získal 7 %, v Košiciach vyše 6 %, ale platí to aj o mnohých ďalších. Vznikol tak jeho záväzok voči mestskému voličovi a je len na ňom, či ho bude zveľaďovať, alebo ho pustí k vode. Podľa priebehu volebnej kampane ma neprekvapilo, že nedal hlas Ivanovi Gašparovičovi ani Ivete Radičovej. Časť jeho podporovateľov a voličov Ivetu Radičovú voliť pôjde a je mu iste zrejmé, že časť voličov, ktorých si získal v pľušti kampane, deň po voľbách stratil.
Aký má teda význam, aby som pred druhým kolom zdôrazňoval, že pôjdem voliť v sobotu Ivetu Radičovú, keď ju OKS podporila a je jasné, že svoj záväzok dodrží? Moje rozhodnutie je vnútorné. Politický priestor, v ktorom sa od roku 1989 pohybujem, je plný nekorektností, porušovania záväzkov, podrazov, politických likvidácií, mocenského korumpovania. Stačí si spomenúť na DÚ, ktorá vzišla z lona HZDS a na SDKÚ, ktorá vzišla z lona zrady materských strán. Som si istý, že práve to bolo dôsledkom pádu druhej Dzurindovej vlády a dôvodom dnešnej Ficovej moci.
Slovensko nie je najlepším z Leibnizových všetkých možných svetov. Nevie, kam kráča. Obávam sa, že dvadsať rokov po novembri 1989 je od svojich ideálov vzdialenejšie ako kedykoľek predtým. Spory medzi konzervatívcami a liberálmi sú vášnivé. Ale sú to spory v politickom priestore, ktorý je mojím politickým priestorom. Je to priestor, ktorý pre mňa obsahuje zárodky budúcnosti Slovenska. Biedne, niekedy až zúfalé. Ale je to môj priestor. Do tohto sveta patrí pre mňa František Mikloško a Iveta Radičová, aj ich spory a zápasy, ktoré celkom isto nie sú ľahké a nebudú jednoduché.
Ivan Gašparovič však do tohto sveta nepatrí. Pri svojom absolútnom stotožnení sa so súčasnou vládnou mocou, so SMEROM, SNS a HZDS, pre mňa predstavuje jednofarebnú minulosť. Má farbu nacionalizmu, ktorý sa stal zdrojom utrpenia miliónov ľudí, farbu sociálnej demagógie a triedneho inštinktu, ktoré spájali pri zabíjaní miliónov nevinných ľudí papalášov všetkých krajín, má farbu všetkého toho, čo sa na Slovensku spojilo proti novembru 1989 a proti nášmu ponovembrovému vývoju.
Preto pôjdem túto sobotu voliť Ivetu Radičovú.
Kandidatúra Františka Mikloška však zmenila situáciu. Konzervatívny a liberálny volič dostal možnosť výberu. OKS zotrvala pri podpore Ivety Radičovej. V politickom priestore, kde sa tak často porušujú záväzky a dané slovo, sme to pokladali za otázku cti.
Som si istý, že časť voličov OKS podporovala v prvom kole prezidentských volieb Ivetu Radičovú a časť Františka Mikloška. Bol som po prvom kole zablahoželať Františkovi Mikloškovi, lebo som presvedčený, že v danej siutácii dosiahol dobrý volebný výsledok a že si ho zaslúžil. Svojou osobnou integritou, prednovembrovou aj ponovembrovou životnou dráhou. Ale aj tým, že sa ako jediný prezidentský kandidát vyslovil jasne o Ivanovi Gašparovičovi, ktorý slúžil komunistom, Mečiarovi a rovnako slúži aj Ficovi.
Potešilo ma, a to aj osobne, že František Mikloško dosiahol dobrý výsledok nielen v obciach, ale aj v mestách. V Bratislave získal 7 %, v Košiciach vyše 6 %, ale platí to aj o mnohých ďalších. Vznikol tak jeho záväzok voči mestskému voličovi a je len na ňom, či ho bude zveľaďovať, alebo ho pustí k vode. Podľa priebehu volebnej kampane ma neprekvapilo, že nedal hlas Ivanovi Gašparovičovi ani Ivete Radičovej. Časť jeho podporovateľov a voličov Ivetu Radičovú voliť pôjde a je mu iste zrejmé, že časť voličov, ktorých si získal v pľušti kampane, deň po voľbách stratil.
Aký má teda význam, aby som pred druhým kolom zdôrazňoval, že pôjdem voliť v sobotu Ivetu Radičovú, keď ju OKS podporila a je jasné, že svoj záväzok dodrží? Moje rozhodnutie je vnútorné. Politický priestor, v ktorom sa od roku 1989 pohybujem, je plný nekorektností, porušovania záväzkov, podrazov, politických likvidácií, mocenského korumpovania. Stačí si spomenúť na DÚ, ktorá vzišla z lona HZDS a na SDKÚ, ktorá vzišla z lona zrady materských strán. Som si istý, že práve to bolo dôsledkom pádu druhej Dzurindovej vlády a dôvodom dnešnej Ficovej moci.
Slovensko nie je najlepším z Leibnizových všetkých možných svetov. Nevie, kam kráča. Obávam sa, že dvadsať rokov po novembri 1989 je od svojich ideálov vzdialenejšie ako kedykoľek predtým. Spory medzi konzervatívcami a liberálmi sú vášnivé. Ale sú to spory v politickom priestore, ktorý je mojím politickým priestorom. Je to priestor, ktorý pre mňa obsahuje zárodky budúcnosti Slovenska. Biedne, niekedy až zúfalé. Ale je to môj priestor. Do tohto sveta patrí pre mňa František Mikloško a Iveta Radičová, aj ich spory a zápasy, ktoré celkom isto nie sú ľahké a nebudú jednoduché.
Ivan Gašparovič však do tohto sveta nepatrí. Pri svojom absolútnom stotožnení sa so súčasnou vládnou mocou, so SMEROM, SNS a HZDS, pre mňa predstavuje jednofarebnú minulosť. Má farbu nacionalizmu, ktorý sa stal zdrojom utrpenia miliónov ľudí, farbu sociálnej demagógie a triedneho inštinktu, ktoré spájali pri zabíjaní miliónov nevinných ľudí papalášov všetkých krajín, má farbu všetkého toho, čo sa na Slovensku spojilo proti novembru 1989 a proti nášmu ponovembrovému vývoju.
Preto pôjdem túto sobotu voliť Ivetu Radičovú.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.