Marec v záhrade

Je marec. Z pranostiky vieme, že ako starec by sa mal poberať, ale on nie a nie odísť. Prvú jarnú sobotu síce bolo pekne – svietilo slnko, ani veľmi nefúkalo, ale potom prišla nedeľa a starec opäť vyceril zuby: bolo zatiahnuté, mrholilo a fúkalo tak, že aj tých nádejných niekoľko stupňov nad nulou vyzeralo ako nula.
V každom prípade, uvidíme už najbližší víkend. Niektorí síce tvrdia, že marec nie je o nič horší ako apríl, argumentujú, že štvrtý mesiac je taký obojaký, jeho vľúdna tvár sa nepredvídateľne strieda s prízemným mrazom, ale my záhradníci vieme svoje: čím skôr odíde zima do zabudnutia, tým lepšie.
No, a teraz k záhrade. Záhradník je v marci zahltený mnohými povinnosťami. Napríklad zisťuje, ako sa v strednej Európe darí stredomorskej flóre. Dôjde mu, že mínus dvadsaťstupňový dôsledok globálneho otepľovania spôsobil, že ani olivovník, ani figovník to nemusia prežiť, že štvorročná palma bude mať aj tento rok len 10 centimetrov a jediné, čomu sa darí, je nejaký krík, ktorému ani nevie prísť na meno.
Toto však záhradníka nemusí znepokojovať, svoju nádej totiž vložil do maku (nie, nejde o narezávanie nezrelých makovíc). Hoci sa mak seje skôr „pod sneh“, ani v marci ešte nebolo neskoro (tie dve kolá pretrhávania sa len trochu posunú). V marci už záhradník koketuje aj s myšlienkou na špenát a šalát, pri pomyslení, že ich môže zasiať v priebehu niekoľkých mesiacov, však ten nápad okamžite odvrhne.
Záhradník by, samozrejme, nemal zabudnúť ani na nové stromy. Teší sa z nich aj napriek tomu, že nejakému šľachtiteľovi napadlo pomenovať odrodu slivky „Jojo“. Dúfa, že z jabloní a višne už konečne niečo bude. Je nadšený, že za bielu morušu zaplatil len 5 eur, ale keďže ju vysadil na neoplotenej časti pozemku v blízkosti frekventovaného chodníka, obáva sa, že skončí podobne ako olivovník s figovníkom.