Lily Allen
It's Not Me, It's You
EMI
Jej umeleckým inkubátorom bol internet a svetonázorovým manifestom zas videoklip LDN, v ktorom sa všetko pekné hneď za pätami mení na hnusné. Už pred dvoma rokmi jej bolo jasné, že sny a realita bývajú v rozpore. Niekomu takéto kontrasty prinášajú dezilúziu, inému inšpiráciu. Lily vie, že svet, ani ona sama, nie je dokonalý, a tak otvára brány svojmu vtipnému cynizmu a šarmantnej sebairónii. Hudba druhého albumu je buď v duchu súčasného popelektronického pesničkárstva, alebo ide o rôzne retro paródie. Niekoľko melódií by iste obstálo aj v zlatých ročníkoch Eurovízie, na čiernobiele TV obrazovky by sa vtedy len sotva dostali Liline explicitné texty. Dnes by pre zmenu táto hudba iba sotva obstála bez textov a Lilinho kúzla osobnosti. Tak či onak, keď sa raz niekto obzrie za popkultúrou prvej dekády, možno ho napadne ten motív: Lily Was Here.
●●●●○
.martin Chrobák
Royksopp
Junior
EMI
Ako opísať pop, keď rafinovaný evokuje cukor a sofistikovaným si pomáhajú novinári tam, kde objektívne nič nie je, no subjektívne puká srdce? Elektronika, čo znie prirodzenejšie než akustika väčšiny stromákov? Klubová muzika a chill melancholickej polárnej noci v jednom? Harmonicky a aranžérsky rozšafne a frajersky? Vďaka trom skvelým arktickým hlasom: Karin z The Knife, Robyn a Anneli z Bel Canto lokálpatriotizmus v praxi? Toto je tretí v poradí a prvý dospelý album Royksopp. Kapela našla dar z najvzácnejších: písať vzrušujúce výlety s nepredvídateľnými melodickými obratmi, kde obsah, hoci je dôležitejší, aj forma a sound sú významnými nositeľmi svojskosti. Sedí skrátka všetko, ešte aj staré funkové sample. Po takejto platni bude pre kapelu veľkým problémom prispieť k všadeprítomnej tuctovosti a nude, čo je skvelá správa pre svet popmusic.
●●●●●
.daniel Baláž
Fever Ray
Fever Ray
V2
Podobne ako Bjork aj Karin Dreijer Andersson napíše skladbu s extrémne chytľavým refrénom, no nesie temnú alebo prinajmenšom mysterióznu atmosféru, takže v zelovoci či taxíku na vás zrejme nezaútočí. Je to trošku iný, menej pohybový typ elektroniky, než aký tvorila s bratom Olofom v rámci The Knife, hoci od ich horko-sladkej hitovky Heartbeats, ktorú neskôr preslávil v reklame ich akustický krajan Jose Gonzalez, sa vlastne Fever Ray nijako zásadne nevzďaľuje. Album produkovali The Subliminal Kid a Hird z krajiny minimal techna a housu, no viac než o kluboch je o dozvukoch dark wave a industriálu 80´s (najmä SPK) a záhade, kde sa berie v priestore medzi striedmimi notami toľko hudby. Prípadne zabudnite na všetko, čo ste si práve prečítali, a pustite si na youtube klip Royksopp s hosťujúcou švédskou pehavou speváčkou. Krásne uhrančivé? To je presne ono.
●●●●○
.daniel Baláž
Jonathan Richman
A Que Venimos Sino a Caer?
Munster
Keď si pozriete video k skladbe Egyptian Reggae z roku 1977 (to s tancujúcou ťavou), lepšie pochopíte umelecký svet Jonathana Richmana, zamotane originálneho amerického hudobníka. Hneď totiž zistíte, že oplýva humorom, samozrejme, tiež originálnym. Začínal popri Velvet Underground a vnímali ho ako predstaviteľa proto-punku. Vždy však bol v podstate folkovým pesničkárom. V roku 1990 prekvapil španielskymi ľudovými piesňami. Teraz, na novom albume, už spieva texty nielen anglické a španielske, ale i talianske a francúzske, a jeho piesne sú fúziou folku, folklóru a rocku s alternatívnym nádychom. Spevácky prejav má neškolený, naivný, plný pátosu uzemňovaného sebairóniou. Zvuk nahrávok je nevybrúsený, celok pôsobí ako naskicovaný. A skutočne, autor si zapisoval nápady z postrehov na servítky. Má to však svoju vnútornú krásu umeleckého videnia veľkého dieťaťa.
●●●●○
.miro Potoček
Vertigo Quintet & Dorota Barová
Vertigo Quintet & Dorota Barová
Animal Music/Sony BMG
Petrovi Ostrouchovi, majiteľovi českého džezového labelu Animal Music, v súčasnosti najzaujímavejšieho, sa podaril ďalší pozoruhodný úlovok. Svoj katalóg rozšíril o „čechoslovákov“ Vertigo Quintet, ktorí už na eponymnom debute v roku 2005 prekvapili muzikantskou suverenitou a zvukom bližším Škandinávii ako našim krajom. Programová snaha členov kapely „znieť ináč“ dospela k otvoreniu priestoru v komunikácii beztak pomerne slobodného prejavu. Krehkejším rozmerom nového Vertiga je plnohodnotná účasť violončelistky a speváčky Doroty Barovej, polovice alternatívneho dua Tara Fuki. Zdanlivo prehľadnejšie piesňové formy s éterickým vokálom hudbu sexteta predovšetkým nenápadným spôsobom poslucháčsky sprístupnili. Ako debut by bolo aktuálne Vertigo určite „päťhviezdičkové“, junáci bez dámy však na minulých albumoch ukázali viac...
●●●○○
.peter Motyčka
Omara
Gracias
Montuno
Omaru Portuondo celý svet pozná ako speváčku projektu Buena Vista Social Club, ktorý v 90. rokoch vyvolal u širokej verejnosti záujem o kubánsku hudbu. Pre Omaru Portuondo aj pre ďalších kubánskych muzikantov to bola príležitosť zažiť na staré kolená vrchol svetskej slávy a zužitkovať celú svoju kariéru. U Omary Portuondo tá kariéra trvá už šesťdesiat rokov a kubánska diva si ju pripomenula albumom Gracias. Kým aj oveľa mladší umelci málokedy odolajú príležitosti postaviť si zaživa pomník, 78-ročná Omara nahrávku poňala ako výraz vďaky hudobníkom, s ktorými za ten čas spolupracovala. Je tu azda až priveľa spomienok a sentimentu, ale občas prebleskuje aj vášeň a temperament. Omare sekunduje medzinárodná zostava, v ktorej je izraelský kontrabasista Avishai Cohen, indický perkusionista Trilok Gurtu alebo kamerunský spevák a basgitarista Richard Bona.
●●●○○
.vladislav Gális
It's Not Me, It's You
EMI
Jej umeleckým inkubátorom bol internet a svetonázorovým manifestom zas videoklip LDN, v ktorom sa všetko pekné hneď za pätami mení na hnusné. Už pred dvoma rokmi jej bolo jasné, že sny a realita bývajú v rozpore. Niekomu takéto kontrasty prinášajú dezilúziu, inému inšpiráciu. Lily vie, že svet, ani ona sama, nie je dokonalý, a tak otvára brány svojmu vtipnému cynizmu a šarmantnej sebairónii. Hudba druhého albumu je buď v duchu súčasného popelektronického pesničkárstva, alebo ide o rôzne retro paródie. Niekoľko melódií by iste obstálo aj v zlatých ročníkoch Eurovízie, na čiernobiele TV obrazovky by sa vtedy len sotva dostali Liline explicitné texty. Dnes by pre zmenu táto hudba iba sotva obstála bez textov a Lilinho kúzla osobnosti. Tak či onak, keď sa raz niekto obzrie za popkultúrou prvej dekády, možno ho napadne ten motív: Lily Was Here.
●●●●○
.martin Chrobák
Royksopp
Junior
EMI
Ako opísať pop, keď rafinovaný evokuje cukor a sofistikovaným si pomáhajú novinári tam, kde objektívne nič nie je, no subjektívne puká srdce? Elektronika, čo znie prirodzenejšie než akustika väčšiny stromákov? Klubová muzika a chill melancholickej polárnej noci v jednom? Harmonicky a aranžérsky rozšafne a frajersky? Vďaka trom skvelým arktickým hlasom: Karin z The Knife, Robyn a Anneli z Bel Canto lokálpatriotizmus v praxi? Toto je tretí v poradí a prvý dospelý album Royksopp. Kapela našla dar z najvzácnejších: písať vzrušujúce výlety s nepredvídateľnými melodickými obratmi, kde obsah, hoci je dôležitejší, aj forma a sound sú významnými nositeľmi svojskosti. Sedí skrátka všetko, ešte aj staré funkové sample. Po takejto platni bude pre kapelu veľkým problémom prispieť k všadeprítomnej tuctovosti a nude, čo je skvelá správa pre svet popmusic.
●●●●●
.daniel Baláž
Fever Ray
Fever Ray
V2
Podobne ako Bjork aj Karin Dreijer Andersson napíše skladbu s extrémne chytľavým refrénom, no nesie temnú alebo prinajmenšom mysterióznu atmosféru, takže v zelovoci či taxíku na vás zrejme nezaútočí. Je to trošku iný, menej pohybový typ elektroniky, než aký tvorila s bratom Olofom v rámci The Knife, hoci od ich horko-sladkej hitovky Heartbeats, ktorú neskôr preslávil v reklame ich akustický krajan Jose Gonzalez, sa vlastne Fever Ray nijako zásadne nevzďaľuje. Album produkovali The Subliminal Kid a Hird z krajiny minimal techna a housu, no viac než o kluboch je o dozvukoch dark wave a industriálu 80´s (najmä SPK) a záhade, kde sa berie v priestore medzi striedmimi notami toľko hudby. Prípadne zabudnite na všetko, čo ste si práve prečítali, a pustite si na youtube klip Royksopp s hosťujúcou švédskou pehavou speváčkou. Krásne uhrančivé? To je presne ono.
●●●●○
.daniel Baláž
Jonathan Richman
A Que Venimos Sino a Caer?
Munster
Keď si pozriete video k skladbe Egyptian Reggae z roku 1977 (to s tancujúcou ťavou), lepšie pochopíte umelecký svet Jonathana Richmana, zamotane originálneho amerického hudobníka. Hneď totiž zistíte, že oplýva humorom, samozrejme, tiež originálnym. Začínal popri Velvet Underground a vnímali ho ako predstaviteľa proto-punku. Vždy však bol v podstate folkovým pesničkárom. V roku 1990 prekvapil španielskymi ľudovými piesňami. Teraz, na novom albume, už spieva texty nielen anglické a španielske, ale i talianske a francúzske, a jeho piesne sú fúziou folku, folklóru a rocku s alternatívnym nádychom. Spevácky prejav má neškolený, naivný, plný pátosu uzemňovaného sebairóniou. Zvuk nahrávok je nevybrúsený, celok pôsobí ako naskicovaný. A skutočne, autor si zapisoval nápady z postrehov na servítky. Má to však svoju vnútornú krásu umeleckého videnia veľkého dieťaťa.
●●●●○
.miro Potoček
Vertigo Quintet & Dorota Barová
Vertigo Quintet & Dorota Barová
Animal Music/Sony BMG
Petrovi Ostrouchovi, majiteľovi českého džezového labelu Animal Music, v súčasnosti najzaujímavejšieho, sa podaril ďalší pozoruhodný úlovok. Svoj katalóg rozšíril o „čechoslovákov“ Vertigo Quintet, ktorí už na eponymnom debute v roku 2005 prekvapili muzikantskou suverenitou a zvukom bližším Škandinávii ako našim krajom. Programová snaha členov kapely „znieť ináč“ dospela k otvoreniu priestoru v komunikácii beztak pomerne slobodného prejavu. Krehkejším rozmerom nového Vertiga je plnohodnotná účasť violončelistky a speváčky Doroty Barovej, polovice alternatívneho dua Tara Fuki. Zdanlivo prehľadnejšie piesňové formy s éterickým vokálom hudbu sexteta predovšetkým nenápadným spôsobom poslucháčsky sprístupnili. Ako debut by bolo aktuálne Vertigo určite „päťhviezdičkové“, junáci bez dámy však na minulých albumoch ukázali viac...
●●●○○
.peter Motyčka
Omara
Gracias
Montuno
Omaru Portuondo celý svet pozná ako speváčku projektu Buena Vista Social Club, ktorý v 90. rokoch vyvolal u širokej verejnosti záujem o kubánsku hudbu. Pre Omaru Portuondo aj pre ďalších kubánskych muzikantov to bola príležitosť zažiť na staré kolená vrchol svetskej slávy a zužitkovať celú svoju kariéru. U Omary Portuondo tá kariéra trvá už šesťdesiat rokov a kubánska diva si ju pripomenula albumom Gracias. Kým aj oveľa mladší umelci málokedy odolajú príležitosti postaviť si zaživa pomník, 78-ročná Omara nahrávku poňala ako výraz vďaky hudobníkom, s ktorými za ten čas spolupracovala. Je tu azda až priveľa spomienok a sentimentu, ale občas prebleskuje aj vášeň a temperament. Omare sekunduje medzinárodná zostava, v ktorej je izraelský kontrabasista Avishai Cohen, indický perkusionista Trilok Gurtu alebo kamerunský spevák a basgitarista Richard Bona.
●●●○○
.vladislav Gális
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.