Keď Weissova jedenástka na Letnej pozvoľna valcovala českú reprezentáciu, 30 — 40 ľudí v malej kaviarni Next Apache zažilo veľký koncert skupiny Kosa z nosa.
„Rozdiel medzi mnou a tebou je škára. Ty si trávnik a ja som hnusná čierna škvára,“ spieval so zatvorenými očami Boris Ondrejička, obkolesený knihami v policiach, priateľmi kapely a ich deťmi.
Najbratislavskejšia zo všetkých kapiel, Kosa z nosa, ktorá nikdy nehrala „len tak“, vždy iba naplno, najčistejší kvet bohatej undergroundovej erupcie, ktorá naše mesto zasiahla začiatkom deväťdesiatych rokov a ktorej epicentrom bolo Rádio Ragtime a klub Rock Fabrik na Kominárskej ulici sa vrátila v plnej sile (a v kompletnom zložení, teda aj s basou a bicími). Bolo to bez ornamentov a bez veľkých slov. Priamo a rovno do tvárí a uší znela hudba zvláštna a krásna. Evanjelizačné stretnutie, ktoré sa krátko pred koncertom skončilo v susednom kostole, tak malo načakané pokračovanie: návrat Kosy z nosa je v porovnaní s biblickým Evanjeliom síce zanedbateľnou, no pre nás, ktorým Borisove a Špakove piesne stále zneli niekde v podvedomí (a občas z neho nečakane vykukli), aj tak dôležitou a veľmi dobrou zvesťou.
Špako hovorí, že robia nové pesničky, niektoré z nich zahrajú už na Bratislavskom undergroundovom majálese 23. mája v PKO. Prvoaprílový, takmer tajný koncert v Next Apache nebol žiadnym žartom. Kosa z nosa je späť. Dobrá správa.
„Rozdiel medzi mnou a tebou je škára. Ty si trávnik a ja som hnusná čierna škvára,“ spieval so zatvorenými očami Boris Ondrejička, obkolesený knihami v policiach, priateľmi kapely a ich deťmi.
Najbratislavskejšia zo všetkých kapiel, Kosa z nosa, ktorá nikdy nehrala „len tak“, vždy iba naplno, najčistejší kvet bohatej undergroundovej erupcie, ktorá naše mesto zasiahla začiatkom deväťdesiatych rokov a ktorej epicentrom bolo Rádio Ragtime a klub Rock Fabrik na Kominárskej ulici sa vrátila v plnej sile (a v kompletnom zložení, teda aj s basou a bicími). Bolo to bez ornamentov a bez veľkých slov. Priamo a rovno do tvárí a uší znela hudba zvláštna a krásna. Evanjelizačné stretnutie, ktoré sa krátko pred koncertom skončilo v susednom kostole, tak malo načakané pokračovanie: návrat Kosy z nosa je v porovnaní s biblickým Evanjeliom síce zanedbateľnou, no pre nás, ktorým Borisove a Špakove piesne stále zneli niekde v podvedomí (a občas z neho nečakane vykukli), aj tak dôležitou a veľmi dobrou zvesťou.
Špako hovorí, že robia nové pesničky, niektoré z nich zahrajú už na Bratislavskom undergroundovom majálese 23. mája v PKO. Prvoaprílový, takmer tajný koncert v Next Apache nebol žiadnym žartom. Kosa z nosa je späť. Dobrá správa.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.