Opera Slovenského národného divadla uviedla premiéru novej inscenácie Smetanovej Predanej nevesty.
Smetanova „Nevesta“ patrí v Bratislave medzi divácky najúspešnejšie a najnavštevovanejšie opery. Je nám blízka hudobne, námetom, postavami aj dedinským prostredím, do ktorého je zasadená. Predaná nevesta je svieža komická opera. Je plná radosti, šťastia a tanečnej hudby. Žiadny pesimizmus ani fatalizmus. Bedřich Smetana čerpá z českej ľudovej piesne. Je tu švárna deva Mařenka, svetácky fešák Jeník, hlúpy dedinský Jano, teda Vašek, aj vypočítavý dohadzovač Kecal. Obyčajní ľudia, tak ako ich niektorí poznáme aj zo slovenských dedín, iní zase zo slovenskej literatúry.
Predchádzajúca inscenácia mala premiéru v roku 1996 a v repertoári opery sa udržala viac ako desať rokov. Dramaturgia Slovenského národného divadla sa ju teda rozhodla po krátkom čase naštudovať znova. V poradí už trináste naštudovanie na našej prvej scéne je už bez ľudových krojov a folkloristickej idyly.
Opera sa začína najznámejším, dnes už zľudoveným zborom Proč bychom se netěšili. Divák sa ocitá na dedinskej zábave pod obrovským stanom, vysvieteným drobnými žiarovkami. Po oboch stranách akoby jarmočné stánky. V strede tanečné pódium a dookola ako v správnej českej krčme stoly s lavicami a stoličkami. Asi sme v 60. rokoch, hoci úplne jasné to nie je. Kostýmy sú totiž rozličné – krčmárky v krojoch, dedinskí dobrovoľní hasiči v modrom, dievčatá v pestrých šatách po kolená s vyčesanými vlasmi, starší páni v nedbalých oblekoch a Jeník – fešák v koženke a tmavých okuliaroch.
Dej opery je veľmi jednoduchý. Mařenka a Jeník sa ľúbia. Mařenku chcú však vydať za Míchovho nahlúpleho syna Vaška. Miestny dohadzovač Kecal, ktorý to celé organizuje, sa snaží presvedčiť Jeníka, aby sa Mařenky za 300 zlatých vzdal. Ten súhlasí pod podmienkou, že si Mařenka môže vziať len Míchovho syna. Na konci opery sa ukáže, že Jeník je starší Míchov syn, ktorý sa vrátil domov. Všetkých okabátil a nielenže si vezme Mařenku, ale zarobil aj 300 zlatých a Kecal odchádza s dlhým nosom. Spravodlivosť a láska zvíťazili. Zbor na záver spieva známe Dobrá věc se podařila, věrná láska zvítězila.
Režisér nám ponúka počas celej opery množstvo vtipov, gagov a drobných etúd. Niektoré sú vydarené, iné menej. Napríklad počas hádky Jeníka s Mařenkou tá urazená zhadzuje jeho „milovanú“ motorku na zem a uteká na dámsku toaletu. Ako vystrihnuté z reálneho sveta. Počas dvojspevu Znám jednu dívku sledujeme etudu, v ktorej chlapi močia na záchode, dievčatá sa na tom chichocú a nakoniec si to iný návštevník toalety načapuje. Diváci tlieskali a smiali sa. Réžia sa mi, pravdu povediac, nepáčila, väčšina vtipov bola prvoplánová, na javisku sa odohrávalo naraz aj viacero miniscénok, čo ma rušilo a pre prílišný hluk na javisku nebolo už zo šiesteho radu občas dobre počuť orchester. Chýbalo mi aj jasné časové zaradenie inscenácie. Celé to zastalo kdesi na polceste, nie sú tam síce kroje a režisér sa snaží pracovať s modernými prvkami, jeho odkazy sú však nezrozumiteľné alebo nedotiahnuté. Z opery sa tiež vytráca príbeh o láske a stáva sa akousi ľudovou veselohrou – zábavnou, ale priemernou.
Operu hudobne naštudoval Rastislav Štúr. Už po predohre zažil vrelý potlesk publika, čo sa v opere SND často nestáva. Orchester hral spoľahlivo a isto. V hudbe počuť skvelú tanečnú štylizáciu aj vrelý lyrizmus. Dá sa povedať, že hudobné naštudovanie je výborné.
Osobitne treba oceniť, že na našu prvú scénu prišiel opäť spievať, a to hlavnú úlohu Jeníka, svetoznámy tenorista Miroslav Dvorský. A nesporne bol nielen po speváckej, ale aj hereckej stránke ozdobou premiéry. Vyzdvihnúť treba aj výkony Mařenky v podaní Evy Hornyakovej, Esmeraldy v podaní Lenky Máčikovej a Principála v podaní Igora Paška. Skvele sa predviedol aj Zbor Opery SND.
Trinásta inscenácia Predanej nevesty je celkom zaujímavá, v niečom problematická. Proč bychom se netěšili, když nám Pán Bůh zdraví dá?
Bedřich Smetana: Predaná nevesta, Opera SND, premiéra 27. marca 2009.
Smetanova „Nevesta“ patrí v Bratislave medzi divácky najúspešnejšie a najnavštevovanejšie opery. Je nám blízka hudobne, námetom, postavami aj dedinským prostredím, do ktorého je zasadená. Predaná nevesta je svieža komická opera. Je plná radosti, šťastia a tanečnej hudby. Žiadny pesimizmus ani fatalizmus. Bedřich Smetana čerpá z českej ľudovej piesne. Je tu švárna deva Mařenka, svetácky fešák Jeník, hlúpy dedinský Jano, teda Vašek, aj vypočítavý dohadzovač Kecal. Obyčajní ľudia, tak ako ich niektorí poznáme aj zo slovenských dedín, iní zase zo slovenskej literatúry.
Predchádzajúca inscenácia mala premiéru v roku 1996 a v repertoári opery sa udržala viac ako desať rokov. Dramaturgia Slovenského národného divadla sa ju teda rozhodla po krátkom čase naštudovať znova. V poradí už trináste naštudovanie na našej prvej scéne je už bez ľudových krojov a folkloristickej idyly.
Opera sa začína najznámejším, dnes už zľudoveným zborom Proč bychom se netěšili. Divák sa ocitá na dedinskej zábave pod obrovským stanom, vysvieteným drobnými žiarovkami. Po oboch stranách akoby jarmočné stánky. V strede tanečné pódium a dookola ako v správnej českej krčme stoly s lavicami a stoličkami. Asi sme v 60. rokoch, hoci úplne jasné to nie je. Kostýmy sú totiž rozličné – krčmárky v krojoch, dedinskí dobrovoľní hasiči v modrom, dievčatá v pestrých šatách po kolená s vyčesanými vlasmi, starší páni v nedbalých oblekoch a Jeník – fešák v koženke a tmavých okuliaroch.
Dej opery je veľmi jednoduchý. Mařenka a Jeník sa ľúbia. Mařenku chcú však vydať za Míchovho nahlúpleho syna Vaška. Miestny dohadzovač Kecal, ktorý to celé organizuje, sa snaží presvedčiť Jeníka, aby sa Mařenky za 300 zlatých vzdal. Ten súhlasí pod podmienkou, že si Mařenka môže vziať len Míchovho syna. Na konci opery sa ukáže, že Jeník je starší Míchov syn, ktorý sa vrátil domov. Všetkých okabátil a nielenže si vezme Mařenku, ale zarobil aj 300 zlatých a Kecal odchádza s dlhým nosom. Spravodlivosť a láska zvíťazili. Zbor na záver spieva známe Dobrá věc se podařila, věrná láska zvítězila.
Režisér nám ponúka počas celej opery množstvo vtipov, gagov a drobných etúd. Niektoré sú vydarené, iné menej. Napríklad počas hádky Jeníka s Mařenkou tá urazená zhadzuje jeho „milovanú“ motorku na zem a uteká na dámsku toaletu. Ako vystrihnuté z reálneho sveta. Počas dvojspevu Znám jednu dívku sledujeme etudu, v ktorej chlapi močia na záchode, dievčatá sa na tom chichocú a nakoniec si to iný návštevník toalety načapuje. Diváci tlieskali a smiali sa. Réžia sa mi, pravdu povediac, nepáčila, väčšina vtipov bola prvoplánová, na javisku sa odohrávalo naraz aj viacero miniscénok, čo ma rušilo a pre prílišný hluk na javisku nebolo už zo šiesteho radu občas dobre počuť orchester. Chýbalo mi aj jasné časové zaradenie inscenácie. Celé to zastalo kdesi na polceste, nie sú tam síce kroje a režisér sa snaží pracovať s modernými prvkami, jeho odkazy sú však nezrozumiteľné alebo nedotiahnuté. Z opery sa tiež vytráca príbeh o láske a stáva sa akousi ľudovou veselohrou – zábavnou, ale priemernou.
Operu hudobne naštudoval Rastislav Štúr. Už po predohre zažil vrelý potlesk publika, čo sa v opere SND často nestáva. Orchester hral spoľahlivo a isto. V hudbe počuť skvelú tanečnú štylizáciu aj vrelý lyrizmus. Dá sa povedať, že hudobné naštudovanie je výborné.
Osobitne treba oceniť, že na našu prvú scénu prišiel opäť spievať, a to hlavnú úlohu Jeníka, svetoznámy tenorista Miroslav Dvorský. A nesporne bol nielen po speváckej, ale aj hereckej stránke ozdobou premiéry. Vyzdvihnúť treba aj výkony Mařenky v podaní Evy Hornyakovej, Esmeraldy v podaní Lenky Máčikovej a Principála v podaní Igora Paška. Skvele sa predviedol aj Zbor Opery SND.
Trinásta inscenácia Predanej nevesty je celkom zaujímavá, v niečom problematická. Proč bychom se netěšili, když nám Pán Bůh zdraví dá?
Bedřich Smetana: Predaná nevesta, Opera SND, premiéra 27. marca 2009.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.