„Čím sa táto noc líši od všetkých ostatných?“
Touto vetou sa začínajú štyri slávnostné otázky, ktoré vždy kladie ten najmladší, kto je prítomný v dome počas večera na sviatok Pesach. Naozaj, čím?
Táto otázka je súčasťou starej tradície, známej ako Seder, čo doslova znamená „poriadok“. Seder sa odohráva v prvý pesachový večer – a mimo Izraela prvé dva pesachové večery.
Samozrejme, že Pesach je biblický sviatok, ktorým sa pripomína exodus z Egypta. Je to sviatok, počas ktorého majú deti Izraela prikázané spomínať si – ba priam znovu prežiť – svoje historické vyslobodenie z egyptského otroctva. A zároveň je tento sviatok prototypom procesu oslobodzovania spoločností aj jednotlivcov.
.budeš o tom rozprávať
Hovorím, že naše oslobodenie znovu prežívame, lebo to je podstata sviatku Pesach. Klasický text, ktorý sa spája so sederovým večerom, kniha Hagada (čo doslova znamená „rozprávanie“) to vyjadruje veľmi jasne: „V každej generácii má človek povinnosť vnímať sám seba tak, akoby sám bol vyšiel z egyptskej krajiny.“ A práve priebeh sederového večera pred nami znovu oživuje a rozohráva toto vyslobodenie.
Seder v sebe spája rozličné duchovné povinnosti, ktoré sa stretávajú na večer sviatku Pesach. Predovšetkým je tu prítomné prerozprávanie príbehu o vyslobodení, exode z Egypta. Vychádza z biblického príkazu: „A budeš to v tento deň rozprávať svojmu synovi.“ Slová „v tento deň“ sa chápu ako výročie exodu. Takže máme povinnosť exodus si nielen pripomenúť, ale o ňom aj porozprávať našim deťom. Pesach tým podporuje nielen náš duchovný rast, ale zároveň uvádza do pohybu kontinuitu generácií.
Hebrejské slovo, ktoré znamená „a budeš to rozprávať“, znie vehigadta. Toto slovo je koreňom názvu knihy, ktorú čítavame v prvý večer sviatku Pesach – knihy Hagada. Spomínaný verš sa v skutočnosti začína slovami „A keď sa ťa tvoj syn opýta...“ Autori Hagady to chápali tak, že príbeh exodu by sa mal rozprávať ako odpoveď na otázku dieťaťa. A to nás privádza späť na začiatok tohto článku: k štyrom otázkam, ktoré uvádza jedna všeobecná: Čím sa táto noc líši od všetkých ostatných? Keď sú položené všetky štyri otázky, príbeh exodu sa začína rozprávať – ako odpoveď na tieto otázky.
Hagada pritom ide ešte o krok ďalej: pesachový večer sa začína skutkom, ktorý má za cieľ vzbudiť zvedavosť dieťaťa. Konkrétne ponorením petržlenu do slanej vody. Toto nezvyčajné gesto má vyprovokovať všeobecnú otázku – čím sa pesachová noc líši od iných. A potom sa uvádzajú štyri konkrétne príklady jej odlišnosti.
.pedagogika sederového večera
Sederový večer a text knihy Hagada je teda nielen duchovný zážitok. Je to dielo hlbokého pedagogického významu. Nielenže vysvetľujeme, my odpovedáme na otázky. A na otázky pasívne nečakáme, ale priam ich vyprovokujeme.
Vzdelávací rozmer sederového večera a textu Hagady je pritom ešte širší. Existujú totiž štyri osobitné verše, ktoré nám prikazujú, aby sme naše deti učili o vyslobodení z Egypta. Talmud nás učí, ako tieto štyri verše zodpovedajú štyrom rôznym typom detí: múdremu synovi, neposlušnému synovi, prostoduchému synovi a synovi, ktorý sa nevie pýtať. Podľa typu dieťaťa sa navrhujú štyri rôzne odpovede.
To všetko zodpovedá textu Príslovia: „Vyučuj dieťa podľa jeho spôsobu.“ Ani dve deti na svete nie sú rovnaké a deti rozličných pováh a daností by mali byť vyučované rozlične. A čo je ešte zaujímavejšie, neposlušný nielenže nie je vylúčený z tohto zážitku, ale posadia ho hneď vedľa múdreho syna. Samozrejme, otec nevynechá prostoduchého syna. Ba ešte aj syn, ktorý nevie položiť otázku, dostáva vysvetlenie.
Aby poučný zážitok Sederu zanechal ešte hlbší dojem, jeho súčasťou je aj vizuálny rozmer. Počas celého Sederu spočíva na stole sederová misa (po hebrejsky ke’ara). Sú na nej rôzne predmety. Najdôležitejšie z nich sú horké byliny, ktoré symbolizujú trpký údel otroctva, potom charoset, čo je zmes vína, orechov, jabĺk a hrušiek a symbolizuje maltu, s ktorou pracovali otroci, a tiež kurací krk – zastupuje tu baránka obetovaného na sviatok Pesach.
.sloboda, výsledok pokory
Okrem prikázania vyrozprávať príbeh o exode z Egypta sa na večer sviatku Pesach vzťahujú ešte dva biblické príkazy: jesť nekvasený chlieb (matzah) a jesť horké byliny. Aj tieto akty sú súčasťou Sederu a spolu s nimi aj vypitie štyroch pohárov vína. Tie zodpovedajú štyrom rôznym výrazom, ktoré označujú vyslobodenie detí Izraela.
Všetky tieto povinnosti pesachového večera sú ako filigránsky gobelín votkané do štruktúry obradu Seder a textu knihy Hagada. Či už majú tieto povinnosti do činenia s jedlom, s pitím či s rozprávaním, jedno je jasné: po skončení Sederu človek vykonal všetko, aby znovu zakúsil vyslobodenie z Egypta.
Za dlhé storočia sa mnohé časti Hagady spojili s tradičnými melódiami. A keďže je Pesach, koniec koncov, sviatok, podáva sa lahodné slávnostné jedlo. Všetkým týmto prvkom vďačí pesachový večer za to, že patrí k tým najobľúbenejším príležitostiam.
To však neznamená, že Pesach neprináša isté výzvy. Okrem toho, že je počas neho prikázaná konzumácia nekvaseného chleba, Tóra výslovne zakazuje počas ôsmich dní sviatku konzumáciu, ba aj vlastníctvo čohokoľvek kvaseného. Preto sa v dňoch pred sviatkom Pesach odohráva veľmi starostlivé upratovanie domácností.
Zákaz produktov z kvasenej múky, predovšetkým chleba a koláčov má symbolický zmysel. Chlieb, ktorý vykysol, zdvihol sa, predstavuje aroganciu a ego človeka. Naopak, nekvasený chlieb, o ktorom sa Hagada vyjadruje ako o chlebe chudoby, predstavuje pokoru. A tak, keď raz do roka vyradíme z našej stravy všetko kvasené, pokúšame sa na celý rok prijať do svojich sŕdc pokoru. Ponaučenie je tu jasné: ego sa spája s otroctvom. Kto chce byť vyslobodený, musí dosiahnuť pokoru.
Autor je rabín Bratislavskej židovskej obce
Touto vetou sa začínajú štyri slávnostné otázky, ktoré vždy kladie ten najmladší, kto je prítomný v dome počas večera na sviatok Pesach. Naozaj, čím?
Táto otázka je súčasťou starej tradície, známej ako Seder, čo doslova znamená „poriadok“. Seder sa odohráva v prvý pesachový večer – a mimo Izraela prvé dva pesachové večery.
Samozrejme, že Pesach je biblický sviatok, ktorým sa pripomína exodus z Egypta. Je to sviatok, počas ktorého majú deti Izraela prikázané spomínať si – ba priam znovu prežiť – svoje historické vyslobodenie z egyptského otroctva. A zároveň je tento sviatok prototypom procesu oslobodzovania spoločností aj jednotlivcov.
.budeš o tom rozprávať
Hovorím, že naše oslobodenie znovu prežívame, lebo to je podstata sviatku Pesach. Klasický text, ktorý sa spája so sederovým večerom, kniha Hagada (čo doslova znamená „rozprávanie“) to vyjadruje veľmi jasne: „V každej generácii má človek povinnosť vnímať sám seba tak, akoby sám bol vyšiel z egyptskej krajiny.“ A práve priebeh sederového večera pred nami znovu oživuje a rozohráva toto vyslobodenie.
Seder v sebe spája rozličné duchovné povinnosti, ktoré sa stretávajú na večer sviatku Pesach. Predovšetkým je tu prítomné prerozprávanie príbehu o vyslobodení, exode z Egypta. Vychádza z biblického príkazu: „A budeš to v tento deň rozprávať svojmu synovi.“ Slová „v tento deň“ sa chápu ako výročie exodu. Takže máme povinnosť exodus si nielen pripomenúť, ale o ňom aj porozprávať našim deťom. Pesach tým podporuje nielen náš duchovný rast, ale zároveň uvádza do pohybu kontinuitu generácií.
Hebrejské slovo, ktoré znamená „a budeš to rozprávať“, znie vehigadta. Toto slovo je koreňom názvu knihy, ktorú čítavame v prvý večer sviatku Pesach – knihy Hagada. Spomínaný verš sa v skutočnosti začína slovami „A keď sa ťa tvoj syn opýta...“ Autori Hagady to chápali tak, že príbeh exodu by sa mal rozprávať ako odpoveď na otázku dieťaťa. A to nás privádza späť na začiatok tohto článku: k štyrom otázkam, ktoré uvádza jedna všeobecná: Čím sa táto noc líši od všetkých ostatných? Keď sú položené všetky štyri otázky, príbeh exodu sa začína rozprávať – ako odpoveď na tieto otázky.
Hagada pritom ide ešte o krok ďalej: pesachový večer sa začína skutkom, ktorý má za cieľ vzbudiť zvedavosť dieťaťa. Konkrétne ponorením petržlenu do slanej vody. Toto nezvyčajné gesto má vyprovokovať všeobecnú otázku – čím sa pesachová noc líši od iných. A potom sa uvádzajú štyri konkrétne príklady jej odlišnosti.
.pedagogika sederového večera
Sederový večer a text knihy Hagada je teda nielen duchovný zážitok. Je to dielo hlbokého pedagogického významu. Nielenže vysvetľujeme, my odpovedáme na otázky. A na otázky pasívne nečakáme, ale priam ich vyprovokujeme.
Vzdelávací rozmer sederového večera a textu Hagady je pritom ešte širší. Existujú totiž štyri osobitné verše, ktoré nám prikazujú, aby sme naše deti učili o vyslobodení z Egypta. Talmud nás učí, ako tieto štyri verše zodpovedajú štyrom rôznym typom detí: múdremu synovi, neposlušnému synovi, prostoduchému synovi a synovi, ktorý sa nevie pýtať. Podľa typu dieťaťa sa navrhujú štyri rôzne odpovede.
To všetko zodpovedá textu Príslovia: „Vyučuj dieťa podľa jeho spôsobu.“ Ani dve deti na svete nie sú rovnaké a deti rozličných pováh a daností by mali byť vyučované rozlične. A čo je ešte zaujímavejšie, neposlušný nielenže nie je vylúčený z tohto zážitku, ale posadia ho hneď vedľa múdreho syna. Samozrejme, otec nevynechá prostoduchého syna. Ba ešte aj syn, ktorý nevie položiť otázku, dostáva vysvetlenie.
Aby poučný zážitok Sederu zanechal ešte hlbší dojem, jeho súčasťou je aj vizuálny rozmer. Počas celého Sederu spočíva na stole sederová misa (po hebrejsky ke’ara). Sú na nej rôzne predmety. Najdôležitejšie z nich sú horké byliny, ktoré symbolizujú trpký údel otroctva, potom charoset, čo je zmes vína, orechov, jabĺk a hrušiek a symbolizuje maltu, s ktorou pracovali otroci, a tiež kurací krk – zastupuje tu baránka obetovaného na sviatok Pesach.
.sloboda, výsledok pokory
Okrem prikázania vyrozprávať príbeh o exode z Egypta sa na večer sviatku Pesach vzťahujú ešte dva biblické príkazy: jesť nekvasený chlieb (matzah) a jesť horké byliny. Aj tieto akty sú súčasťou Sederu a spolu s nimi aj vypitie štyroch pohárov vína. Tie zodpovedajú štyrom rôznym výrazom, ktoré označujú vyslobodenie detí Izraela.
Všetky tieto povinnosti pesachového večera sú ako filigránsky gobelín votkané do štruktúry obradu Seder a textu knihy Hagada. Či už majú tieto povinnosti do činenia s jedlom, s pitím či s rozprávaním, jedno je jasné: po skončení Sederu človek vykonal všetko, aby znovu zakúsil vyslobodenie z Egypta.
Za dlhé storočia sa mnohé časti Hagady spojili s tradičnými melódiami. A keďže je Pesach, koniec koncov, sviatok, podáva sa lahodné slávnostné jedlo. Všetkým týmto prvkom vďačí pesachový večer za to, že patrí k tým najobľúbenejším príležitostiam.
To však neznamená, že Pesach neprináša isté výzvy. Okrem toho, že je počas neho prikázaná konzumácia nekvaseného chleba, Tóra výslovne zakazuje počas ôsmich dní sviatku konzumáciu, ba aj vlastníctvo čohokoľvek kvaseného. Preto sa v dňoch pred sviatkom Pesach odohráva veľmi starostlivé upratovanie domácností.
Zákaz produktov z kvasenej múky, predovšetkým chleba a koláčov má symbolický zmysel. Chlieb, ktorý vykysol, zdvihol sa, predstavuje aroganciu a ego človeka. Naopak, nekvasený chlieb, o ktorom sa Hagada vyjadruje ako o chlebe chudoby, predstavuje pokoru. A tak, keď raz do roka vyradíme z našej stravy všetko kvasené, pokúšame sa na celý rok prijať do svojich sŕdc pokoru. Ponaučenie je tu jasné: ego sa spája s otroctvom. Kto chce byť vyslobodený, musí dosiahnuť pokoru.
Autor je rabín Bratislavskej židovskej obce
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.