Štvrtá najväčšia ruská ropná firma minulý týždeň kúpila vyše 21 percent akcií maďarského spracovateľa ropy MOL a prostredníctvom neho získala vplyv aj v našom Slovnafte. A to je zlá správa.
Bolo to prekvapenie, keď ruská firma Surgutneftehaz oznámila uzavretie transakcie, v rámci ktorej kúpila 21,2 percenta akcií maďarskej spoločnosti MOL od rakúskeho OMV. Nie preto, že by sa o záujme Rusov vstúpiť do kľúčovej energetickej firmy v Maďarsku nevedelo, ale najmä preto, že rakúsky OMV nič také neavizoval – naopak, jeho predstavitelia hovorili, že prinajmenšom tento rok podiel predávať nebudú.
Možno rozhodla ponúkaná cena 1,4 miliardy eur, ktorá je dnes očividne prehnaná a ukazuje, že záujem ruskej firmy bol naozaj neobvykle veľký. Alebo rozhodli politické a ekonomické záujmy v pozadí – pretože každá ruská ropná firma je napojená na ruskú politickú triedu a záujmy ruskej vlády. „V Rusku neexistuje biznis, a už vôbec nie v energetike, ktorý by nemusel byť lojálny a prepojený s Kremľom,“ hovorí aj riaditeľ Výskumného centra Spoločnosti pre zahraničnú politiku a expert na Rusko Alexander Duleba.
Aj v prípade Surgutneftehazu sa hovorí (tvrdí to napríklad nemecký Die Welt), že viac ako tretinu v ňom vlastní osobne Vladimír Putin. Preukázať sa to nedá, pretože – a to majú ruské energetické firmy tiež spoločné – vlastnícka štruktúra je úplne netransparentná.
Kľúčové je, akú motiváciu má táto ruská firma na získaní podielu v MOL a nepriamo aj v Slovnafte. Môžu to byť peniaze? Rafinérie v Maďarsku a na Slovensku sú technologicky nastavené na ťažkú ruskú ropu – a ak by chceli spracúvať nejakú inú, vyžadovalo by si to značné investície do technológií. „Oni chcú ruskú ropu a ruskí producenti ropy zasa chcú podiel na zisku z jej spracovania,“ vysvetľuje Duleba s tým, že „je to obrovský biznis“ a aj preto je takáto motivácia „prirodzená“. Na druhej strane asi nebude jediná, pretože – ako dodáva Alexander Duleba – „biznis a politika v tomto spravidla idú ruka v ruke“.
Rusi MOL ovládnuť nemôžu – bráni im v tom špeciálny zákon, ktorý nedávno v čase snahy OMV o získanie kontroly nad firmou prijal maďarský parlament so súhlasom oboch dominantných strán. To je upokojujúce aj pre nás, keďže rafinériu Slovnaft vlastnícky kontroluje práve MOL. Ale aby mali podiel na ziskoch, ovplyvňovali rozhodnutia a mali všetky informácie, v tom ruskej firme nikto zabrániť nedokázal – napriek tomu, že MOL považuje Rusov naďalej za „nepriateľského investora“.
Po historických skúsenostiach s ruskými politickými záujmami a pri vedomí, že práve takto – zdanlivo neškodnou cestou zahraničného obchodu – budujú Rusi v Európe základne svojho vplyvu, je každá podobná správa varovaním, ktoré by malo otvárať oči.
Bolo to prekvapenie, keď ruská firma Surgutneftehaz oznámila uzavretie transakcie, v rámci ktorej kúpila 21,2 percenta akcií maďarskej spoločnosti MOL od rakúskeho OMV. Nie preto, že by sa o záujme Rusov vstúpiť do kľúčovej energetickej firmy v Maďarsku nevedelo, ale najmä preto, že rakúsky OMV nič také neavizoval – naopak, jeho predstavitelia hovorili, že prinajmenšom tento rok podiel predávať nebudú.
Možno rozhodla ponúkaná cena 1,4 miliardy eur, ktorá je dnes očividne prehnaná a ukazuje, že záujem ruskej firmy bol naozaj neobvykle veľký. Alebo rozhodli politické a ekonomické záujmy v pozadí – pretože každá ruská ropná firma je napojená na ruskú politickú triedu a záujmy ruskej vlády. „V Rusku neexistuje biznis, a už vôbec nie v energetike, ktorý by nemusel byť lojálny a prepojený s Kremľom,“ hovorí aj riaditeľ Výskumného centra Spoločnosti pre zahraničnú politiku a expert na Rusko Alexander Duleba.
Aj v prípade Surgutneftehazu sa hovorí (tvrdí to napríklad nemecký Die Welt), že viac ako tretinu v ňom vlastní osobne Vladimír Putin. Preukázať sa to nedá, pretože – a to majú ruské energetické firmy tiež spoločné – vlastnícka štruktúra je úplne netransparentná.
Kľúčové je, akú motiváciu má táto ruská firma na získaní podielu v MOL a nepriamo aj v Slovnafte. Môžu to byť peniaze? Rafinérie v Maďarsku a na Slovensku sú technologicky nastavené na ťažkú ruskú ropu – a ak by chceli spracúvať nejakú inú, vyžadovalo by si to značné investície do technológií. „Oni chcú ruskú ropu a ruskí producenti ropy zasa chcú podiel na zisku z jej spracovania,“ vysvetľuje Duleba s tým, že „je to obrovský biznis“ a aj preto je takáto motivácia „prirodzená“. Na druhej strane asi nebude jediná, pretože – ako dodáva Alexander Duleba – „biznis a politika v tomto spravidla idú ruka v ruke“.
Rusi MOL ovládnuť nemôžu – bráni im v tom špeciálny zákon, ktorý nedávno v čase snahy OMV o získanie kontroly nad firmou prijal maďarský parlament so súhlasom oboch dominantných strán. To je upokojujúce aj pre nás, keďže rafinériu Slovnaft vlastnícky kontroluje práve MOL. Ale aby mali podiel na ziskoch, ovplyvňovali rozhodnutia a mali všetky informácie, v tom ruskej firme nikto zabrániť nedokázal – napriek tomu, že MOL považuje Rusov naďalej za „nepriateľského investora“.
Po historických skúsenostiach s ruskými politickými záujmami a pri vedomí, že práve takto – zdanlivo neškodnou cestou zahraničného obchodu – budujú Rusi v Európe základne svojho vplyvu, je každá podobná správa varovaním, ktoré by malo otvárať oči.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.