Pred pár dňami sa v tlači objavila správička, že Považské múzeum v Žiline plánuje celú sezónu na hrade Strečno zamerať k 400. výročiu narodenia Žofie Bosniakovej. Plánovala sa výstava o „svätici zo Strečna“, Hradné hry Žofie Bosniakovej, divadelné predstavenie a dokonca aj Noc na hrade so Žofiou.
Ešte aj cirkev má v pláne vyhlásiť v žilinskej diecéze Rok Žofie Bosniakovej – ako manželky a matky hodnej nasledovania.
Sezóna sa však začala šokujúcim činom – istý muž, v utkvelej predstave, že ide o upírku, ktorá mu saje krv, podpálil a zničil Žofiinu múmiu. Balzamované telo Žofie bolo pritom veľkou atrakciou obce Teplička nad Váhom...
Zlý čin – to slovo sa hodí viac ako zločin – spáchal psychicky chorý muž, ktorý po spálení múmie so šťastným úsmevom čakal na policajtov. V jeho duši bol na chvíľu pokoj, zbavil sa utkvelej predstavy, ktorá ho vraj trápila už od školského výletu. Kto do toho úbohého mladíka trpiaceho schizofréniou hodí kameňom? Môžeme si len zamoralizovať, že onen muž mal byť pod dohľadom, ale to nie je celkom kóšer debata, ktorá by sa dala rozvíjať – to by sme museli psychicky chorých ľudí zavrieť pod zámku, aby sme si boli istí. Preto sa skôr diskutovalo o tom, ako úboho bola zabezpečená kaplnka, kde sa vzácna múmia nachádzala.
Áno, vinník je jasný. Tepličania podcenili ochranu svojej pamätihodnosti! Kto to kedy videl, aby sa chodilo po kľúče od kaplnky do cukrárne a aby sa hocikto mohol ísť sám pozrieť na vzácnu pamiatku! Tá nekonečná naivita Tepličanov vyšla obec, ale aj celé Slovensko draho (hoci cena múmie sa dosť ťažko vyčísľuje).
Môžeme teda smelo hodiť ten kameň do Tepličanov. Kde mali zabezpečovací systém a kde plateného človeka, ktorý drží dozor nad návštevníkmi? Berieme predsa ako samozrejmosť, že nám v každom kostole či kaštieli má za chrbtom stáť ochranka, priestor majú monitorovať kamery. O chvíľu bude možno samozrejmé, že nás k vzácnejšej historickej pamiatke nepustia bez osobnej prehliadky. Možno raz budeme musieť pri vstupe do múzea či starobylého kostola predložiť aj potvrdenie od psychiatra, že sme naozaj v poriadku a že lieky, ktoré máme brať, užívame.
Môžeme sa hnevať na Tepličanov, pretože sme prišli o jednu pozoruhodnosť. Ale mne je za tým svetom, v ktorom si kľúč k vzácnej pamiatke môže návštevník požičať v miestnom obchode – ľúto.
Ten svet spolu s múmiou Žofie odchádza.
Ešte aj cirkev má v pláne vyhlásiť v žilinskej diecéze Rok Žofie Bosniakovej – ako manželky a matky hodnej nasledovania.
Sezóna sa však začala šokujúcim činom – istý muž, v utkvelej predstave, že ide o upírku, ktorá mu saje krv, podpálil a zničil Žofiinu múmiu. Balzamované telo Žofie bolo pritom veľkou atrakciou obce Teplička nad Váhom...
Zlý čin – to slovo sa hodí viac ako zločin – spáchal psychicky chorý muž, ktorý po spálení múmie so šťastným úsmevom čakal na policajtov. V jeho duši bol na chvíľu pokoj, zbavil sa utkvelej predstavy, ktorá ho vraj trápila už od školského výletu. Kto do toho úbohého mladíka trpiaceho schizofréniou hodí kameňom? Môžeme si len zamoralizovať, že onen muž mal byť pod dohľadom, ale to nie je celkom kóšer debata, ktorá by sa dala rozvíjať – to by sme museli psychicky chorých ľudí zavrieť pod zámku, aby sme si boli istí. Preto sa skôr diskutovalo o tom, ako úboho bola zabezpečená kaplnka, kde sa vzácna múmia nachádzala.
Áno, vinník je jasný. Tepličania podcenili ochranu svojej pamätihodnosti! Kto to kedy videl, aby sa chodilo po kľúče od kaplnky do cukrárne a aby sa hocikto mohol ísť sám pozrieť na vzácnu pamiatku! Tá nekonečná naivita Tepličanov vyšla obec, ale aj celé Slovensko draho (hoci cena múmie sa dosť ťažko vyčísľuje).
Môžeme teda smelo hodiť ten kameň do Tepličanov. Kde mali zabezpečovací systém a kde plateného človeka, ktorý drží dozor nad návštevníkmi? Berieme predsa ako samozrejmosť, že nám v každom kostole či kaštieli má za chrbtom stáť ochranka, priestor majú monitorovať kamery. O chvíľu bude možno samozrejmé, že nás k vzácnejšej historickej pamiatke nepustia bez osobnej prehliadky. Možno raz budeme musieť pri vstupe do múzea či starobylého kostola predložiť aj potvrdenie od psychiatra, že sme naozaj v poriadku a že lieky, ktoré máme brať, užívame.
Môžeme sa hnevať na Tepličanov, pretože sme prišli o jednu pozoruhodnosť. Ale mne je za tým svetom, v ktorom si kľúč k vzácnej pamiatke môže návštevník požičať v miestnom obchode – ľúto.
Ten svet spolu s múmiou Žofie odchádza.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.