Najprv chcem povedať niečo, čo sa netýka ani hráčov, ani trénerov, ani súpera. Minulú stredu boli slovenskí fanúšikovia na Letnej jednoducho fantastickí. Bez ich podpory by sa nám hralo oveľa ťažšie a je otázne, či by sme dosiahli to, čo sme dosiahli.
.nejde pritom len o povzbudzovanie priamo na štadióne, hoci práve to nás skutočne hnalo dopredu. Divácky záujem, nasadenie hráčov, dobré výsledky a šance na postup – to všetko sú spojené nádoby, ktoré sa navzájom veľmi výrazne ovplyvňujú.
Práca trénera národného mužstva nie je jednoduchá, ale nie je ani úplne zložitá. Hráčov máte k dispozícii na tri dni a vtedy to už nie je ani tak o tréningovom procese, ako skôr o vzťahoch. Zo svojho trénerského postu sa snažím viesť hráčov k tomu, aby pochopili, že nechodia na výlet, ale chodia reprezentovať svoju krajinu. A som rád, že v Prahe hrali všetci tak, že z ihriska išli zničení, unavení, dobití, dokopaní, ale šťastní.
Janko Ďurica hral od začiatku so zraneným členkom a pritom odohral možno svoj životný zápas. Urobil síce malú chybičku v rozohrávke, ktorá nás mohla stáť veľa, ale inak z neho sršala energia – dal do mužstva iskru, ktorá nám chýbala vo Wembley. Je to hráč so srdcom, ktorý hrá na emóciách, ale včera hral aj takticky výborne. Spolu s Martinom Škrteľom boli väčšinu zápasu ako betón. A krajní obrancovia – Rado Zábavník aj Peter Pekarík – boli tiež spoľahliví a hrali až na doraz.
Zdeno Štrba mal natiahnutý sval, ale oddrel zápas. Miro Karhan, ako správny kapitán, vyžaroval túžbu po víťazstve a tí mladí si ju z neho brali. Bez takýchto skúsených hráčov sa dá ťažko niečo uhrať alebo dokonca postúpiť.
A mladí bojovali rovnako. Marek Hamšík dohrával s krvavou nohou. Útočné trio – Erik Jendrišek, Filip Hološko aj Stano Šesták – boli stále aktívni a nebezpeční. Česi ich museli pozorne brániť a tým sa oslabovala ich ofenzíva. Výborný bol aj Miro Stoch, ktorý po príchode na ihrisko upokojil našu hru. Na svoj vek je obdivuhodne a pritom zdravo drzý, má mys - lenie skúseného hráča, podrží loptu, otočí hru, prihrá, je silný v hre jeden na jedného.
Futbalový život je taký, že sa občas zvrtne v jednej sekunde, na jednej jedinej šanci. V Prahe sme mali určitú výhodu v tom, že my sme chceli, ale Česi už museli. Mali sme aj kus šťastia, ale vyhrali sme zaslúžene. Emócie po zápase boli na hrane sĺz, naša radosť bola obrovská. A ja verím, že sme potešili aj veľa ľudí na Slovensku.
Teraz pôjde o to, aby sme toto víťazstvo čo najlepšie využili. Atmosféra vmužstve bola už pred týmto dvojzápasom dobrá, hráči sa tešia na zrazy, začína tam byť naozajstný kolektívny duch. Po zisku troch bodov v Prahe hráči uverili možnosti postupu, a to môže tímového ducha ešte utužiť. Chlapci z generácie Hamšíka, Pekaríka, Jendriška, Stocha a ostatných mladých hráčov, ktorí plne rešpektujú Karhana, môžu hrať spolu ešte veľa rokov – to je obrovské plus tohto mužstva.
Títo hráči chcú hrať pre ľudí a ľudia im konečne začínajú veriť. Ja preto verím, že teraz už bude vypredaný štadión aj na najbližší zápas so San Marinom. Pretože ľudia sa už aj u nás prídu pozerať nie na zahraničné hviezdy, ale najmä na svojich hráčov.
Autor je tréner slovenskej futbalovej reprezentácie.
.nejde pritom len o povzbudzovanie priamo na štadióne, hoci práve to nás skutočne hnalo dopredu. Divácky záujem, nasadenie hráčov, dobré výsledky a šance na postup – to všetko sú spojené nádoby, ktoré sa navzájom veľmi výrazne ovplyvňujú.
Práca trénera národného mužstva nie je jednoduchá, ale nie je ani úplne zložitá. Hráčov máte k dispozícii na tri dni a vtedy to už nie je ani tak o tréningovom procese, ako skôr o vzťahoch. Zo svojho trénerského postu sa snažím viesť hráčov k tomu, aby pochopili, že nechodia na výlet, ale chodia reprezentovať svoju krajinu. A som rád, že v Prahe hrali všetci tak, že z ihriska išli zničení, unavení, dobití, dokopaní, ale šťastní.
Janko Ďurica hral od začiatku so zraneným členkom a pritom odohral možno svoj životný zápas. Urobil síce malú chybičku v rozohrávke, ktorá nás mohla stáť veľa, ale inak z neho sršala energia – dal do mužstva iskru, ktorá nám chýbala vo Wembley. Je to hráč so srdcom, ktorý hrá na emóciách, ale včera hral aj takticky výborne. Spolu s Martinom Škrteľom boli väčšinu zápasu ako betón. A krajní obrancovia – Rado Zábavník aj Peter Pekarík – boli tiež spoľahliví a hrali až na doraz.
Zdeno Štrba mal natiahnutý sval, ale oddrel zápas. Miro Karhan, ako správny kapitán, vyžaroval túžbu po víťazstve a tí mladí si ju z neho brali. Bez takýchto skúsených hráčov sa dá ťažko niečo uhrať alebo dokonca postúpiť.
A mladí bojovali rovnako. Marek Hamšík dohrával s krvavou nohou. Útočné trio – Erik Jendrišek, Filip Hološko aj Stano Šesták – boli stále aktívni a nebezpeční. Česi ich museli pozorne brániť a tým sa oslabovala ich ofenzíva. Výborný bol aj Miro Stoch, ktorý po príchode na ihrisko upokojil našu hru. Na svoj vek je obdivuhodne a pritom zdravo drzý, má mys - lenie skúseného hráča, podrží loptu, otočí hru, prihrá, je silný v hre jeden na jedného.
Futbalový život je taký, že sa občas zvrtne v jednej sekunde, na jednej jedinej šanci. V Prahe sme mali určitú výhodu v tom, že my sme chceli, ale Česi už museli. Mali sme aj kus šťastia, ale vyhrali sme zaslúžene. Emócie po zápase boli na hrane sĺz, naša radosť bola obrovská. A ja verím, že sme potešili aj veľa ľudí na Slovensku.
Teraz pôjde o to, aby sme toto víťazstvo čo najlepšie využili. Atmosféra vmužstve bola už pred týmto dvojzápasom dobrá, hráči sa tešia na zrazy, začína tam byť naozajstný kolektívny duch. Po zisku troch bodov v Prahe hráči uverili možnosti postupu, a to môže tímového ducha ešte utužiť. Chlapci z generácie Hamšíka, Pekaríka, Jendriška, Stocha a ostatných mladých hráčov, ktorí plne rešpektujú Karhana, môžu hrať spolu ešte veľa rokov – to je obrovské plus tohto mužstva.
Títo hráči chcú hrať pre ľudí a ľudia im konečne začínajú veriť. Ja preto verím, že teraz už bude vypredaný štadión aj na najbližší zápas so San Marinom. Pretože ľudia sa už aj u nás prídu pozerať nie na zahraničné hviezdy, ale najmä na svojich hráčov.
Autor je tréner slovenskej futbalovej reprezentácie.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.