S Ivanom Gašparovičom na prezidenstkom stolci strávime aj nasledujúcich päť rokov. Vďaka protimaďarskej munícií SNS ho zvolilo vyše 1 200 000 Slovákov. Smútiť však nemusí ani Iveta Radičová: jej boj s M. Dzurindom o líderstvo SDKÚ sa práve začína.
„To je mi ľúto, .týždeň do hotela nemá vstup, nemáte akreditáciu,“ hovorí nám asi päťdesiatročná štátna zamestnankyňa Kancelárie prezidenta pred hotelom Limbach. O akreditáciu sme, samozrejme, rovnako ako pred dvoma týždňami, včas požiadali a rovnako nám ju, bez udania dôvodu, neudelili. Zdá sa, že dnes neprejdeme. Vyhľadávame Jozefa Grapu, šéfa volebného štábu prezidenta Gašparoviča a muža, ktorý nás predtým dovnútra napokon dostal. Jožko, ako ho všetci familiárne volajú, najskôr s uznaním pochváli náš článok z prvého kola. Páčil sa mu. Na vstup to však nestačí. „Nie som tu šéf, o desiatej sa mi skončil džob, je po voľbách.“ „Poznáte toto?“ prechádza hovorca Trubač priamo k veci a ukazuje nám karikatúru „Pozor, zlý prezident“. Hovorca trvá na tom, že v Limbachu sa koná súkromná akcia. Takže tak – škoda len, že aj tie voľby, ktoré vyhral Trubačov nadriadený, nie sú iba súkromné. Do hotela sa napokon zbieha vyberaná spoločnosť: spievajúci biznismen Konárik, hokejista so záznamom v ŠtB Rusnák a poslanec SNS Púčik. Vlastne ani tak veľmi neprekážalo, že sme sa nedostali dnu.
.ficovo víťazstvo
Výsledok volieb je jasnou správou o tom, že rozloženie politických síl v krajine sa od posledných parlamentných volieb príliš nezmenilo. Vládna koalícia potvrdila, že má medzi voličmi jasnú prevahu. A to aj napriek tomu, že jej farby nehájil práve hviezdny kandidát. Nakoniec, o osobu kandidáta v tomto prípade ani veľmi nešlo. Tieto prezidentské voľby by asi vyhral ktokoľvek – stačilo mať podporu najsilnejšej vládnej strany. Nič na tom nezmenila ani Radičovej stratégia ústretových gest voči voličom Smeru. Z hľadiska taktiky možno nebolo márne to skúsiť, výsledok však ukázal, že Ficovi voliči disciplinovane nasledujú svojho vodcu. Kandidátka opozície tak dokázala súpera poraziť iba v Bratislave, Košiciach a niekoľkých volebných obvodoch na juhu Slovenska. Gašparovičovi výrazne pomohlo, že po prvom kole, ktoré bolo oproti prieskumom istým sklamaním, mu pribehli na pomoc ľavý aj pravý útočník. Robert Fico zobral Gašparoviča na výjazd do Opatoviec nad Nitrou, nechal ho oznámiť správu o znovuzískaní kontroly nad Transpetrolom a z nadstraníckeho pokojného muža urobil prezidenta strany Smer. Pridal sa aj Ján Slota s mapkou Slovenska, útokom na Maďarov a motivačnou súťažou pre starostov na severe. Čo sa vlastne stalo? Antipolitik Gašparovič, ktorý päť rokov nič neprezentoval, sa počas pár dní stal kandidátom ľavicového populizmu a nacionalizmu a nedráždil pritom kresťanov.
V diskusiách vystupoval v ofenzíve a stále nútil Radičovú brániť sa. Ukázalo sa teda, že diskusií s nekonfliktnou Radičovou sa vôbec nemusel báť. Teda istú – i keď nie veľkú – zásluhu na vlastnom víťazstve mal aj on. Najmä v tom, že nič očividne nezbabral a držal sa predpísanej línie. A samozrejme, ďakovať mohol aj najsledovanejšej Markíze, ktorá mu dula do plachát s maďarskou kartou.
.prečo prehrala
Pretrvávajúca dominancia koalície je teda hlavným dôvodom, prečo Iveta Radičová v prezidentskom súboji nevyhrala. Volebná kampaň na tom zrejme nemohla veľa zmeniť. To však neznamená, že v nej Iveta Radičová neurobila chyby. Urobila a veľké. V televíznych diskusiách medzi prvým a druhým kolom nedokázala ničím zaujať a s jej účinkovaním sa okrem bezkonfliktnosti nespájala žiadna iná emócia. Podľa našich informácií s prípravou na debaty pred druhým kolom Radičovej okrem šéfa volebného štábu Jána Fülleho pomáhali aj novinár Július Gembický a bývalý spolumajiteľ televízie Markíza Ján Kováčik. Za veľké riziko vraj napríklad pokladali útoky na Radičovej postoj pri delení Československa, a preto sa snažili nájsť Gašparovičove výroky z roku 1992. Také, ktoré by názorne ilustrovali, že prezident sa, podobne ako vtedajšie HZDS, k rozdeleniu štátu stavali vlažne. Pátrali márne. Oveľa väčším rizikom bola pritom pre Radičovú maďarská karta, ktorú s požehnaním Smeru vytiahla SNS. Opozičná kandidátka tento útok nedokázala odraziť, alebo sa aspoň voči spájaniu s Durayom a Orbánom jasne a zrozumiteľne ohradiť. S Csákym za chrbtom to síce nebolo jednoduché, ale mohla aspoň odviesť pozornosť aj na iné témy. Napríklad na Gašparovičovu minulosť. Radičová to neurobila a medzi dvoma volebnými kolami bola celý čas v defenzíve. A dokola sa hájila, že ona nie je tajný agent SMK ani Budapešti. Slovenským prezidentom sa sotva mohol stať niekto, kto dve tretiny času medzi prvým a druhým kolom vysvetľoval svoj vzťah k SMK.
Radičová však v noci zo soboty na nedeľu nebola v porazeneckej nálade. Nemala ani dôvod, keďže pred ňou je nový zápas. Krátko po polnoci už trochu ponurá atmosféra v Radičovej centrále ožila. Prezidentská kandidátka prišla pred priaznivcami a novinármi predniesť záverečný prejav. V ňom medzi riadkami naznačila odpoveď na otázku, ako využije svoj získaný politický kapitál. „Priatelia, skoro milión hlasov. Chcem vás ubezpečiť, že podporu toľkých občanov vnímam ako záväzok,“ začína svoj príhovor prerušovaný búrlivým potleskom. Hovorí o novom začiatku, konci politikárčenia a zbytočných sporov. Prívrženci, najmä z radov prítomných intelektuálov, opäť búrlivo aplaudujú. Mikuláš Dzurinda a Ivan Mikloš stoja opodiaľ a nútia sa do vlažného potlesku. Ak sa Radičová pod tlakom médií a intelektuálov rozhodne kandidovať na volebného lídra, v SDKÚ to vyvolá vážny konflikt. Mikuláš Dzurinda sa pozície zatiaľ určite opustiť nechystá, Radičovej potenciál sa však tiež nedá len tak jednoducho ignorovať. Aj niektorí poslanci SDKÚ nám potvrdili, že očakávajú súboj o volebné líderstvo medzi Radičovou a Dzurindom. Radičovej „nový začiatok“ tak môže byť pre najsilnejšiu opozičnú stranu aj začiatkom konca.
.staré 90. roky
Tieto voľby potvrdili mentálny návrat do 90. rokov – Ivan Gašparovič, symbol mečiarizmu, spochybňoval na Ivete Radičovej jej morálne právo kandidovať, keďže bola v roku 1992 proti rozdeleniu federácie. A bez najmenších škrupúľ sa viezol na protimaďarských vášňach, ktoré už kedysi úspešne živili HZDS a SNS. Tentoraz ich naplno rozdúchala SNS, Smer ich ticho a spokojne toleroval a televízne diskusie medzi oboma kandidátmi Slotovu agendu ešte prikrmovali. Ján Slota a jeho monotematickí nacionalisti sa nemusia obávať politickej budúcnosti – Gašparovičov úspech je potvrdením, že hlúpe a urážlivé útoky proti Maďarom sa stále dajú politicky veľmi dobre zúročiť. Prezidentské voľby, najmä v druhom kole s prekvapivo vysokou účasťou, potvrdili ďalšiu vec – 11 rokov po tom, čo odišiel z výslnia po prehratých voľbách Vladimír Mečiar, je táto krajina rozdelená na dva nezmieriteľné tábory rovnako ako v 90. rokoch. Dvadsať rokov po Novembri sme tam, kde sme sa ocitli po voľbách roku 1992, ktoré patrili HZDS, SNS a SDĽ. Napriek tomu, že odvtedy Slovensko prešlo obrovskými zmenami, modernizáciou, rastom bohatstva, začlenením do EÚ a NATO, rozdelenie na dva mentálne svety pretrvalo. O osude našej krajiny sa naďalej rozhoduje v zápase veľkomestá verzus zvyšok Slovenska (mínus maďarský juh).
.päť rokov nudy
Ako bude vyzerať ďalších päť rokov s Ivanom Gašparovičom? Po tom, ako utíchne povolebný ruch, nebudeme o ňom najbližšie mesiace nič počuť. Prirodzene, nenechá si ujsť finále hokejovej ligy a objaví sa v čestnej lóži na futbalovom zápase s Čechmi. Možno sa aj pokúsi vyslať nejaký zmierlivý signál voči našim Maďarom. Napríklad návštevou nejakého okresného mesta. Nič, čo by stálo za viac než agentúrnu správu. Zväzok s Robertom Ficom sa posilní. Otázkou je, ako bude Gašparovič reagovať na Mečiara. Má mu totiž čo vracať. Ak sa Fico rozhodne do volieb Mečiara zničiť, Gašparovič mu bude len drukovať. Zaujímavé však bude, ako sa postaví napríklad k očakávanej kandidatúre ministra Harabina na predsedu Najvyššieho súdu. Gašparovič ho totiž môže menovať a pre budúcnosť si ho zaviazať, alebo ho prípadne nemenovať a Mečiarovi sa „štátnicky“ pomstiť. Nuž a keď bude v roku 2014 73-ročný prezident opúšťať úrad, štátna televízia s ním urobí rozhovor a on bude hovoriť o občanovi, pokoji a stabilite. Na jeho najtemnejšiu minulosť, ktorú mu v roku 2009 Iveta Radičová nedokázala pripomenúť ani raz, si pri pohľade na odchádzajúceho deduška už naozaj takmer nikto nespomenie.
„To je mi ľúto, .týždeň do hotela nemá vstup, nemáte akreditáciu,“ hovorí nám asi päťdesiatročná štátna zamestnankyňa Kancelárie prezidenta pred hotelom Limbach. O akreditáciu sme, samozrejme, rovnako ako pred dvoma týždňami, včas požiadali a rovnako nám ju, bez udania dôvodu, neudelili. Zdá sa, že dnes neprejdeme. Vyhľadávame Jozefa Grapu, šéfa volebného štábu prezidenta Gašparoviča a muža, ktorý nás predtým dovnútra napokon dostal. Jožko, ako ho všetci familiárne volajú, najskôr s uznaním pochváli náš článok z prvého kola. Páčil sa mu. Na vstup to však nestačí. „Nie som tu šéf, o desiatej sa mi skončil džob, je po voľbách.“ „Poznáte toto?“ prechádza hovorca Trubač priamo k veci a ukazuje nám karikatúru „Pozor, zlý prezident“. Hovorca trvá na tom, že v Limbachu sa koná súkromná akcia. Takže tak – škoda len, že aj tie voľby, ktoré vyhral Trubačov nadriadený, nie sú iba súkromné. Do hotela sa napokon zbieha vyberaná spoločnosť: spievajúci biznismen Konárik, hokejista so záznamom v ŠtB Rusnák a poslanec SNS Púčik. Vlastne ani tak veľmi neprekážalo, že sme sa nedostali dnu.
.ficovo víťazstvo
Výsledok volieb je jasnou správou o tom, že rozloženie politických síl v krajine sa od posledných parlamentných volieb príliš nezmenilo. Vládna koalícia potvrdila, že má medzi voličmi jasnú prevahu. A to aj napriek tomu, že jej farby nehájil práve hviezdny kandidát. Nakoniec, o osobu kandidáta v tomto prípade ani veľmi nešlo. Tieto prezidentské voľby by asi vyhral ktokoľvek – stačilo mať podporu najsilnejšej vládnej strany. Nič na tom nezmenila ani Radičovej stratégia ústretových gest voči voličom Smeru. Z hľadiska taktiky možno nebolo márne to skúsiť, výsledok však ukázal, že Ficovi voliči disciplinovane nasledujú svojho vodcu. Kandidátka opozície tak dokázala súpera poraziť iba v Bratislave, Košiciach a niekoľkých volebných obvodoch na juhu Slovenska. Gašparovičovi výrazne pomohlo, že po prvom kole, ktoré bolo oproti prieskumom istým sklamaním, mu pribehli na pomoc ľavý aj pravý útočník. Robert Fico zobral Gašparoviča na výjazd do Opatoviec nad Nitrou, nechal ho oznámiť správu o znovuzískaní kontroly nad Transpetrolom a z nadstraníckeho pokojného muža urobil prezidenta strany Smer. Pridal sa aj Ján Slota s mapkou Slovenska, útokom na Maďarov a motivačnou súťažou pre starostov na severe. Čo sa vlastne stalo? Antipolitik Gašparovič, ktorý päť rokov nič neprezentoval, sa počas pár dní stal kandidátom ľavicového populizmu a nacionalizmu a nedráždil pritom kresťanov.
V diskusiách vystupoval v ofenzíve a stále nútil Radičovú brániť sa. Ukázalo sa teda, že diskusií s nekonfliktnou Radičovou sa vôbec nemusel báť. Teda istú – i keď nie veľkú – zásluhu na vlastnom víťazstve mal aj on. Najmä v tom, že nič očividne nezbabral a držal sa predpísanej línie. A samozrejme, ďakovať mohol aj najsledovanejšej Markíze, ktorá mu dula do plachát s maďarskou kartou.
.prečo prehrala
Pretrvávajúca dominancia koalície je teda hlavným dôvodom, prečo Iveta Radičová v prezidentskom súboji nevyhrala. Volebná kampaň na tom zrejme nemohla veľa zmeniť. To však neznamená, že v nej Iveta Radičová neurobila chyby. Urobila a veľké. V televíznych diskusiách medzi prvým a druhým kolom nedokázala ničím zaujať a s jej účinkovaním sa okrem bezkonfliktnosti nespájala žiadna iná emócia. Podľa našich informácií s prípravou na debaty pred druhým kolom Radičovej okrem šéfa volebného štábu Jána Fülleho pomáhali aj novinár Július Gembický a bývalý spolumajiteľ televízie Markíza Ján Kováčik. Za veľké riziko vraj napríklad pokladali útoky na Radičovej postoj pri delení Československa, a preto sa snažili nájsť Gašparovičove výroky z roku 1992. Také, ktoré by názorne ilustrovali, že prezident sa, podobne ako vtedajšie HZDS, k rozdeleniu štátu stavali vlažne. Pátrali márne. Oveľa väčším rizikom bola pritom pre Radičovú maďarská karta, ktorú s požehnaním Smeru vytiahla SNS. Opozičná kandidátka tento útok nedokázala odraziť, alebo sa aspoň voči spájaniu s Durayom a Orbánom jasne a zrozumiteľne ohradiť. S Csákym za chrbtom to síce nebolo jednoduché, ale mohla aspoň odviesť pozornosť aj na iné témy. Napríklad na Gašparovičovu minulosť. Radičová to neurobila a medzi dvoma volebnými kolami bola celý čas v defenzíve. A dokola sa hájila, že ona nie je tajný agent SMK ani Budapešti. Slovenským prezidentom sa sotva mohol stať niekto, kto dve tretiny času medzi prvým a druhým kolom vysvetľoval svoj vzťah k SMK.
Radičová však v noci zo soboty na nedeľu nebola v porazeneckej nálade. Nemala ani dôvod, keďže pred ňou je nový zápas. Krátko po polnoci už trochu ponurá atmosféra v Radičovej centrále ožila. Prezidentská kandidátka prišla pred priaznivcami a novinármi predniesť záverečný prejav. V ňom medzi riadkami naznačila odpoveď na otázku, ako využije svoj získaný politický kapitál. „Priatelia, skoro milión hlasov. Chcem vás ubezpečiť, že podporu toľkých občanov vnímam ako záväzok,“ začína svoj príhovor prerušovaný búrlivým potleskom. Hovorí o novom začiatku, konci politikárčenia a zbytočných sporov. Prívrženci, najmä z radov prítomných intelektuálov, opäť búrlivo aplaudujú. Mikuláš Dzurinda a Ivan Mikloš stoja opodiaľ a nútia sa do vlažného potlesku. Ak sa Radičová pod tlakom médií a intelektuálov rozhodne kandidovať na volebného lídra, v SDKÚ to vyvolá vážny konflikt. Mikuláš Dzurinda sa pozície zatiaľ určite opustiť nechystá, Radičovej potenciál sa však tiež nedá len tak jednoducho ignorovať. Aj niektorí poslanci SDKÚ nám potvrdili, že očakávajú súboj o volebné líderstvo medzi Radičovou a Dzurindom. Radičovej „nový začiatok“ tak môže byť pre najsilnejšiu opozičnú stranu aj začiatkom konca.
.staré 90. roky
Tieto voľby potvrdili mentálny návrat do 90. rokov – Ivan Gašparovič, symbol mečiarizmu, spochybňoval na Ivete Radičovej jej morálne právo kandidovať, keďže bola v roku 1992 proti rozdeleniu federácie. A bez najmenších škrupúľ sa viezol na protimaďarských vášňach, ktoré už kedysi úspešne živili HZDS a SNS. Tentoraz ich naplno rozdúchala SNS, Smer ich ticho a spokojne toleroval a televízne diskusie medzi oboma kandidátmi Slotovu agendu ešte prikrmovali. Ján Slota a jeho monotematickí nacionalisti sa nemusia obávať politickej budúcnosti – Gašparovičov úspech je potvrdením, že hlúpe a urážlivé útoky proti Maďarom sa stále dajú politicky veľmi dobre zúročiť. Prezidentské voľby, najmä v druhom kole s prekvapivo vysokou účasťou, potvrdili ďalšiu vec – 11 rokov po tom, čo odišiel z výslnia po prehratých voľbách Vladimír Mečiar, je táto krajina rozdelená na dva nezmieriteľné tábory rovnako ako v 90. rokoch. Dvadsať rokov po Novembri sme tam, kde sme sa ocitli po voľbách roku 1992, ktoré patrili HZDS, SNS a SDĽ. Napriek tomu, že odvtedy Slovensko prešlo obrovskými zmenami, modernizáciou, rastom bohatstva, začlenením do EÚ a NATO, rozdelenie na dva mentálne svety pretrvalo. O osude našej krajiny sa naďalej rozhoduje v zápase veľkomestá verzus zvyšok Slovenska (mínus maďarský juh).
.päť rokov nudy
Ako bude vyzerať ďalších päť rokov s Ivanom Gašparovičom? Po tom, ako utíchne povolebný ruch, nebudeme o ňom najbližšie mesiace nič počuť. Prirodzene, nenechá si ujsť finále hokejovej ligy a objaví sa v čestnej lóži na futbalovom zápase s Čechmi. Možno sa aj pokúsi vyslať nejaký zmierlivý signál voči našim Maďarom. Napríklad návštevou nejakého okresného mesta. Nič, čo by stálo za viac než agentúrnu správu. Zväzok s Robertom Ficom sa posilní. Otázkou je, ako bude Gašparovič reagovať na Mečiara. Má mu totiž čo vracať. Ak sa Fico rozhodne do volieb Mečiara zničiť, Gašparovič mu bude len drukovať. Zaujímavé však bude, ako sa postaví napríklad k očakávanej kandidatúre ministra Harabina na predsedu Najvyššieho súdu. Gašparovič ho totiž môže menovať a pre budúcnosť si ho zaviazať, alebo ho prípadne nemenovať a Mečiarovi sa „štátnicky“ pomstiť. Nuž a keď bude v roku 2014 73-ročný prezident opúšťať úrad, štátna televízia s ním urobí rozhovor a on bude hovoriť o občanovi, pokoji a stabilite. Na jeho najtemnejšiu minulosť, ktorú mu v roku 2009 Iveta Radičová nedokázala pripomenúť ani raz, si pri pohľade na odchádzajúceho deduška už naozaj takmer nikto nespomenie.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.