Sin Nombre je prvý celovečerný film mladého režiséra Caryho Fukunagu. Bez mena kritici hneď naznačili jeho príslušnosť k filmom typu Mesto bohov a Milionár z chatrče.
Hovoria tomu „poverty porn,“ a myslia zneužívanie dojemných príbehov z krajín tretieho sveta za účelom piatkovej zábavy obecenstva, ktorému sa pri pozeraní spokojne odgrgávajú obláčiky foie gras a Bordeaux.
Do kina som išla s obavami, známa recenzentka NY Times niekoľkými presnými ťahmi naznačila ďalšie chyby filmu – jeho alternatívnu genealógiu (prepojenie so Sundance Film Festival) pomiešanú s efektnými, ale otrepanými holywoodskymi trikmi.
Sin nombre má v sebe naozaj mladícku nadšenosť aj osvedčené ťahy. No a? Spojenie dvoch kinematografických svetov funguje.
Príbeh o dvoch mladých ľuďoch, ktorých osudy sa pretnú v Mexiku, nakrútil a napísal Fukunaga brilantne. Zároveň dokázal, že nie každá perspektívna snímka so sociálnou témou je nevyhnutne por - nom. Dôležité je, zdá sa, staviť na realizmus, zbaviť sa pátosu a rešeršovať do úmoru.
Sayra sa so svojím otcom a strýkom vydáva za vidinou lepšieho života, na riskantnú cestu na streche vlaku, Honduras – New Jersey (nie je to priame spojenie). Ako býva dobrým zvykom, okrem šľahajúceho dažďa, náhodných kontrol a lúpežných prepadnutí sú ces - tujúci, najmä ženského pohlavia, vystavení aj násiliu. Režisér, ktorý okúsil pár dní tejto dopravy, sa vyjadril, že znásilnenia sú úplne bežné, ale „nechcel som to s brutalitou vo filme preháňať.“ Na scénu vstupuje záchranca Casper, mladík zaseknutý v krvilačnom gangu Mara Salvatrucha, ktorý sa po tom, ako mu jeho bos zabije priateľku, rozhodne ujsť. Neistá cesta Sayry a Caspera je okrem výpovede o tom, ako sa za americké hranice dostávajú umývači riadov, poslíci a kuchári, aj love story.
Sin Nombre je nakrútený v Mexiku, po španielsky a na rozdiel od rozprávkového Milionára z chatrče neponúka v závere konfety a potlesk. Človek po hodine a pol napätia odíde bez katarzie. Odíde vyhanbený, že rieši banálne problémy svojho privilegovaného života. A že keď si v reštaurácii dával foie gras s fľašou francúzskeho červeného, nebol milší a štedrejší k mexickému čašníkovi.
Hovoria tomu „poverty porn,“ a myslia zneužívanie dojemných príbehov z krajín tretieho sveta za účelom piatkovej zábavy obecenstva, ktorému sa pri pozeraní spokojne odgrgávajú obláčiky foie gras a Bordeaux.
Do kina som išla s obavami, známa recenzentka NY Times niekoľkými presnými ťahmi naznačila ďalšie chyby filmu – jeho alternatívnu genealógiu (prepojenie so Sundance Film Festival) pomiešanú s efektnými, ale otrepanými holywoodskymi trikmi.
Sin nombre má v sebe naozaj mladícku nadšenosť aj osvedčené ťahy. No a? Spojenie dvoch kinematografických svetov funguje.
Príbeh o dvoch mladých ľuďoch, ktorých osudy sa pretnú v Mexiku, nakrútil a napísal Fukunaga brilantne. Zároveň dokázal, že nie každá perspektívna snímka so sociálnou témou je nevyhnutne por - nom. Dôležité je, zdá sa, staviť na realizmus, zbaviť sa pátosu a rešeršovať do úmoru.
Sayra sa so svojím otcom a strýkom vydáva za vidinou lepšieho života, na riskantnú cestu na streche vlaku, Honduras – New Jersey (nie je to priame spojenie). Ako býva dobrým zvykom, okrem šľahajúceho dažďa, náhodných kontrol a lúpežných prepadnutí sú ces - tujúci, najmä ženského pohlavia, vystavení aj násiliu. Režisér, ktorý okúsil pár dní tejto dopravy, sa vyjadril, že znásilnenia sú úplne bežné, ale „nechcel som to s brutalitou vo filme preháňať.“ Na scénu vstupuje záchranca Casper, mladík zaseknutý v krvilačnom gangu Mara Salvatrucha, ktorý sa po tom, ako mu jeho bos zabije priateľku, rozhodne ujsť. Neistá cesta Sayry a Caspera je okrem výpovede o tom, ako sa za americké hranice dostávajú umývači riadov, poslíci a kuchári, aj love story.
Sin Nombre je nakrútený v Mexiku, po španielsky a na rozdiel od rozprávkového Milionára z chatrče neponúka v závere konfety a potlesk. Človek po hodine a pol napätia odíde bez katarzie. Odíde vyhanbený, že rieši banálne problémy svojho privilegovaného života. A že keď si v reštaurácii dával foie gras s fľašou francúzskeho červeného, nebol milší a štedrejší k mexickému čašníkovi.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.