Rozhovor so sociológom a marketingovým konzultantom Mariánom Timorackým o vyhliadkach slovenskej pravice.
.slovensko je rozdelená krajina, ľudia volia dlhodobo rovnako. Prečo je to tak?
Určite je to podmienené historicky. Vladimír Krivý kedysi ponúkol teóriu, že volebné vzorce sa dlhodobo nemenia. Je to podmienené aj prostredím, v ktorom ľudia vyrastajú, pôsobia. Veľkú rolu hrá rodina, je úplne prirodzené, že deti preberajú volebné správanie svojich rodičov. Aj keď nerozhoduje jeden faktor, čoraz viac si myslím, že je to rodinou a prostredím.
.čo presne myslíte pod prostredím?
Existuje známa teória o rozbitom okne. Týka sa síce kriminality, ale možno ju vztiahnuť aj na voľby. Je rozdiel, v akých potravinách nakupujete. Či je to stará samoobsluha, kde je zlé osvetlenie a neochotná obsluha, alebo nakupujete v novej budove s čistým prostredím a čerstvým tovarom. Podobných faktorov je veľa a myslím si, že majú na nás veľký vplyv.
.ako možno volebnú mapu Slovenska zmeniť?
Vychádzajúc z minulosti je to rozdelenie stabilné a konštantné, 45 na 55 percent. Zmenu môže priniesť niečo mimoriadne, nejaký škandál, náhoda alebo zhoda okolností. Môže to síce rozhodnúť voľby a krátkodobo otočiť pomer, ale nemyslím si, že je šanca na nejakú veľkú zmenu. Zdá sa mi, že ľavicovosť je na Slovensku prirodzenejšia, čomu zodpovedá prevaha 55 percent.
.ako sa má pravica správať, aby uspela?
Pravica nie je zjednotená, ale rozdelená, čo znamená, že okrem konkurencie Smeru si jednotlivé strany konkurujú navzájom. Jednotný postup je teda nemožný. Dnes je na jednej strane silný Smer, ktorý si upevňuje pozíciu a stabilizuje podporu, na strane druhej vysoký počet pravicových strán a stále vznikajú nové.
.mohli by to zmeniť nové tváre?
Mohlo by to pomôcť. Dzurinda bol síce dvakrát premiérom, ale ani raz nevyhral voľby a na vrchole je už viac ako desať rokov. Ak potencionálni voliči považujú Dzurindu za opozeraného, môže ich motivovať iba niekto iný. Význam toho rastie práve vtedy, ak celé voľby môže rozhodnúť nejakých päť percent.
.inou stratégiou by mohlo byť rozkročenie pravice, aby existovala silná liberálna pravica aj silná náboženská pravica. Váš názor?
Liberálnych strán aj ministrán je veľa a stále vznikajú ďalšie. Napravo od nich je tu KDH a teraz aj KDS. Problém vidím skôr v tom, že si príliš veľa strán navzájom konkuruje a ani jedna z nich nie je natoľko silná, aby ten priestor rozšírila. Teoreticky to možné je, ale momentálne je to chiméra.
.môže pravica preniknúť do prostredia SNS a získať tam nejakých voličov?
Sociologické výskumy hovoria, že 12 až 15 percent nacionalistov je v každej krajine a kultivovať týchto voličov je veľmi ťažké. Nejaký priestor tam však asi bude. Keď sa SNS rozdelila, Belousovová a Slota dostali po troch percentách, takže zvyšní voliči asi volili niekoho iného. Otázkou je koho.
.čo by znamenalo, keby si založila stranu Iveta Radičová?
Nemyslím si, že by to bolo dobré. Profiluje sa ako konsenzuálny človek, ten, kto podáva ruku, neútočí. Keby to urobila a založila by ďalšiu, deväťdesiatu ôsmu stranu v poradí, poprela by samu seba.
.čo by to znamenalo pre pravicu?
Ďalšie trieštenie. Tých strán je veľa, viac než ľavicových a stále vznikajú nové. Je to paradox, pravicových voličov je menej ako tých ľavicových a o ich hlasy bojuje viac strán. KDS, KDH, SDKÚ, Liga, SaS, Misia 21. Kto sa v tom ešte vyzná?
.slovensko je rozdelená krajina, ľudia volia dlhodobo rovnako. Prečo je to tak?
Určite je to podmienené historicky. Vladimír Krivý kedysi ponúkol teóriu, že volebné vzorce sa dlhodobo nemenia. Je to podmienené aj prostredím, v ktorom ľudia vyrastajú, pôsobia. Veľkú rolu hrá rodina, je úplne prirodzené, že deti preberajú volebné správanie svojich rodičov. Aj keď nerozhoduje jeden faktor, čoraz viac si myslím, že je to rodinou a prostredím.
.čo presne myslíte pod prostredím?
Existuje známa teória o rozbitom okne. Týka sa síce kriminality, ale možno ju vztiahnuť aj na voľby. Je rozdiel, v akých potravinách nakupujete. Či je to stará samoobsluha, kde je zlé osvetlenie a neochotná obsluha, alebo nakupujete v novej budove s čistým prostredím a čerstvým tovarom. Podobných faktorov je veľa a myslím si, že majú na nás veľký vplyv.
.ako možno volebnú mapu Slovenska zmeniť?
Vychádzajúc z minulosti je to rozdelenie stabilné a konštantné, 45 na 55 percent. Zmenu môže priniesť niečo mimoriadne, nejaký škandál, náhoda alebo zhoda okolností. Môže to síce rozhodnúť voľby a krátkodobo otočiť pomer, ale nemyslím si, že je šanca na nejakú veľkú zmenu. Zdá sa mi, že ľavicovosť je na Slovensku prirodzenejšia, čomu zodpovedá prevaha 55 percent.
.ako sa má pravica správať, aby uspela?
Pravica nie je zjednotená, ale rozdelená, čo znamená, že okrem konkurencie Smeru si jednotlivé strany konkurujú navzájom. Jednotný postup je teda nemožný. Dnes je na jednej strane silný Smer, ktorý si upevňuje pozíciu a stabilizuje podporu, na strane druhej vysoký počet pravicových strán a stále vznikajú nové.
.mohli by to zmeniť nové tváre?
Mohlo by to pomôcť. Dzurinda bol síce dvakrát premiérom, ale ani raz nevyhral voľby a na vrchole je už viac ako desať rokov. Ak potencionálni voliči považujú Dzurindu za opozeraného, môže ich motivovať iba niekto iný. Význam toho rastie práve vtedy, ak celé voľby môže rozhodnúť nejakých päť percent.
.inou stratégiou by mohlo byť rozkročenie pravice, aby existovala silná liberálna pravica aj silná náboženská pravica. Váš názor?
Liberálnych strán aj ministrán je veľa a stále vznikajú ďalšie. Napravo od nich je tu KDH a teraz aj KDS. Problém vidím skôr v tom, že si príliš veľa strán navzájom konkuruje a ani jedna z nich nie je natoľko silná, aby ten priestor rozšírila. Teoreticky to možné je, ale momentálne je to chiméra.
.môže pravica preniknúť do prostredia SNS a získať tam nejakých voličov?
Sociologické výskumy hovoria, že 12 až 15 percent nacionalistov je v každej krajine a kultivovať týchto voličov je veľmi ťažké. Nejaký priestor tam však asi bude. Keď sa SNS rozdelila, Belousovová a Slota dostali po troch percentách, takže zvyšní voliči asi volili niekoho iného. Otázkou je koho.
.čo by znamenalo, keby si založila stranu Iveta Radičová?
Nemyslím si, že by to bolo dobré. Profiluje sa ako konsenzuálny človek, ten, kto podáva ruku, neútočí. Keby to urobila a založila by ďalšiu, deväťdesiatu ôsmu stranu v poradí, poprela by samu seba.
.čo by to znamenalo pre pravicu?
Ďalšie trieštenie. Tých strán je veľa, viac než ľavicových a stále vznikajú nové. Je to paradox, pravicových voličov je menej ako tých ľavicových a o ich hlasy bojuje viac strán. KDS, KDH, SDKÚ, Liga, SaS, Misia 21. Kto sa v tom ešte vyzná?
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.