Droga odchádzala z Kolumbie v mramorových doskách. Keď prešli colnou kontrolou, bola to už hračka. Nik netušil, že niekoľkotonové mramorové dosky sú naplnené stovkami kíl kokaínu, čo smeruje z Južnej Ameriky do Austrálie, Španielska, Francúzska, Holandska a Talianska.
Salvatore Mancuso, potomok talianskych emigrantov, bol jedným z najsilnejších mužov Kolumbie. Šéf osemtisícovej armády kontroloval južnú časť Kolumbie a väčšinu rafinérií. Neexistuje ani jedno veľké medzinárodné vyšetrovanie obchodu s kokaínom, kde by sa neobjavilo jeho meno.
Jeden z prípadov, kde figuruje, je však výnimočný. Operácia „Decollo“ bola vedená Okresným riaditeľstvom Antimafia v Catanzare a špeciálnymi operatívnymi jednotkami ROS, ktorým velil plukovník Daniele Galimberti. Výsledkom maxioperácie bolo zabavené rekordné množstvo kokaínu – 5 500 kíl. Našiel sa v kontajneroch na lodi, ktorá smerovala do Gioia Tauro. Droga bola skrytá v trubiciach v mramorových doskách. 28. januára 2004 bolo pri zabavení kokaínu zatknutých 159 ľudí od Talianska až po Austráliu a Kolumbiu, medzi nimi aj niektorí členovia ‘Ndranghety z klanu Mancuso a Pesce. Z jedného kilogramu kokaínu sa dalo vyrobiť 6 500 dávok, každá s trhovou cenou 70 €. Málokto vedel, že objav bol výsledkom jednej z najdôležitejších infiltrácii medzi obchodníkov s drogami, hodnej filmového plátna.
.agent Bruno Fuduli
Príbeh sa začína v dedinke Zungri v Kalábrii, kde Bruno Fuduli podniká s mramorom. Pánmi oblasti sú muži z klanu Mancuso. Bruno Fuduli platí klanu výpalné ako všetci podnikatelia. Platí, kým vládze, a keď to nejde, v 90-tych rokoch odchádza do Brazílie. Získa tam koncesiu na lom a začne vyvážať mramor do Talianska. Zbohatne a v roku 1995 sa vracia do Talianska v nádeji, že situácia sa zlepšila. Opäť však čelí vydieraniu a úžere. Klan mu ponúkne, aby sa zapojil do obchodu s drogami. Zarobí si a ukončí svoje problémy. Fuduli nesúhlasí, no keď ho donútia platiť vyše dvojnásobok výpalného, nevidí iné východisko.
Prvýkrát cestuje Fuduli do Kolumbie v roku 1999. Má vyjednávať s kolumbijskými obchodníkmi s drogami pre klan Mancuso a pre klan z pobrežia iónskeho mora. Musí sa však zaručiť životom: zostať pod kontrolou druhej strany až do ukončenia obchodu. Dojednáva aj transport drogy do Gioia Tauro v mramorových doskách. Systém funguje a odošlú sa tri zásielky. No sľubované rozprávkové zárobky končia stále vo vreckách Mancusovcov.
Koncom roka 1999 sa zúfalý Fuduli skontaktuje s plukovníkom z mesta Vibo Valentia. Prizná všetko, aj tri zásielky mramorových dosiek do prístavu Gioia Tauro. Začne spolupracovať s ROS z Catanzara, a keďže už má dôveru kolumbijských obchodníkov s drogami aj kalábrijských rodín, nik si nič nevšimne. Zo spolupráce vzídu prvé výsledky: 541 kg kokaínu v prístave Salerno, 250 kg v Gioia Tauro, 3500 kg na jednej z hliadkových lodí, 430 kg v Austrálii a ďalších 600 v Španielsku. 255 kg v Holandsku smerujúcich do Talianska.
Žiaľ, posledná zásielka smerujúca do Holandska bola Fudulimu osudná. Polícia ju zabavila predčasne a kolumbijskí dodávatelia Fuduliho obvinili, že tých 225 kíl ukradol. Členovia polovojenskej skupiny ho strčili do akejsi diery na 15 dní bez jedla. Našťastie mu pomohol jeden obchodník s drogami, s ktorým sa pred časom skamarátil. Ten ho zobral do Bogoty. Carabinieri z ROS už čakali na talianskej ambasáde a pod zámienkou, že nemá v poriadku papiere, ho dostali do bezpečia a do Talianska.
Po piatich rokoch stále nevedno, čo sa stalo s Brunom Fudulim. Isté je len to, že vďaka nemu bolo možné dostať za mreže 159 osôb, z ktorých bolo 110 zatknutých v Taliansku a 49 od Venezuely, cez Kolumbiu, Mexiko, Čile až po Španielsko a Belgicko.
Dnes je zatknutý aj Salvatore Mancuso. Šéf polovojenských Autodefensas Unidas de Colombia žil dlho v domácom väzení a začal spolupracovať s úradmi. V roku 2008 ho poslali na americkú pôdu a americký súd mu vymeral 40 rokov väzenia a finančné odškodnenie dedičov každej obete jeho činov.
Salvatore Mancuso, potomok talianskych emigrantov, bol jedným z najsilnejších mužov Kolumbie. Šéf osemtisícovej armády kontroloval južnú časť Kolumbie a väčšinu rafinérií. Neexistuje ani jedno veľké medzinárodné vyšetrovanie obchodu s kokaínom, kde by sa neobjavilo jeho meno.
Jeden z prípadov, kde figuruje, je však výnimočný. Operácia „Decollo“ bola vedená Okresným riaditeľstvom Antimafia v Catanzare a špeciálnymi operatívnymi jednotkami ROS, ktorým velil plukovník Daniele Galimberti. Výsledkom maxioperácie bolo zabavené rekordné množstvo kokaínu – 5 500 kíl. Našiel sa v kontajneroch na lodi, ktorá smerovala do Gioia Tauro. Droga bola skrytá v trubiciach v mramorových doskách. 28. januára 2004 bolo pri zabavení kokaínu zatknutých 159 ľudí od Talianska až po Austráliu a Kolumbiu, medzi nimi aj niektorí členovia ‘Ndranghety z klanu Mancuso a Pesce. Z jedného kilogramu kokaínu sa dalo vyrobiť 6 500 dávok, každá s trhovou cenou 70 €. Málokto vedel, že objav bol výsledkom jednej z najdôležitejších infiltrácii medzi obchodníkov s drogami, hodnej filmového plátna.
.agent Bruno Fuduli
Príbeh sa začína v dedinke Zungri v Kalábrii, kde Bruno Fuduli podniká s mramorom. Pánmi oblasti sú muži z klanu Mancuso. Bruno Fuduli platí klanu výpalné ako všetci podnikatelia. Platí, kým vládze, a keď to nejde, v 90-tych rokoch odchádza do Brazílie. Získa tam koncesiu na lom a začne vyvážať mramor do Talianska. Zbohatne a v roku 1995 sa vracia do Talianska v nádeji, že situácia sa zlepšila. Opäť však čelí vydieraniu a úžere. Klan mu ponúkne, aby sa zapojil do obchodu s drogami. Zarobí si a ukončí svoje problémy. Fuduli nesúhlasí, no keď ho donútia platiť vyše dvojnásobok výpalného, nevidí iné východisko.
Prvýkrát cestuje Fuduli do Kolumbie v roku 1999. Má vyjednávať s kolumbijskými obchodníkmi s drogami pre klan Mancuso a pre klan z pobrežia iónskeho mora. Musí sa však zaručiť životom: zostať pod kontrolou druhej strany až do ukončenia obchodu. Dojednáva aj transport drogy do Gioia Tauro v mramorových doskách. Systém funguje a odošlú sa tri zásielky. No sľubované rozprávkové zárobky končia stále vo vreckách Mancusovcov.
Koncom roka 1999 sa zúfalý Fuduli skontaktuje s plukovníkom z mesta Vibo Valentia. Prizná všetko, aj tri zásielky mramorových dosiek do prístavu Gioia Tauro. Začne spolupracovať s ROS z Catanzara, a keďže už má dôveru kolumbijských obchodníkov s drogami aj kalábrijských rodín, nik si nič nevšimne. Zo spolupráce vzídu prvé výsledky: 541 kg kokaínu v prístave Salerno, 250 kg v Gioia Tauro, 3500 kg na jednej z hliadkových lodí, 430 kg v Austrálii a ďalších 600 v Španielsku. 255 kg v Holandsku smerujúcich do Talianska.
Žiaľ, posledná zásielka smerujúca do Holandska bola Fudulimu osudná. Polícia ju zabavila predčasne a kolumbijskí dodávatelia Fuduliho obvinili, že tých 225 kíl ukradol. Členovia polovojenskej skupiny ho strčili do akejsi diery na 15 dní bez jedla. Našťastie mu pomohol jeden obchodník s drogami, s ktorým sa pred časom skamarátil. Ten ho zobral do Bogoty. Carabinieri z ROS už čakali na talianskej ambasáde a pod zámienkou, že nemá v poriadku papiere, ho dostali do bezpečia a do Talianska.
Po piatich rokoch stále nevedno, čo sa stalo s Brunom Fudulim. Isté je len to, že vďaka nemu bolo možné dostať za mreže 159 osôb, z ktorých bolo 110 zatknutých v Taliansku a 49 od Venezuely, cez Kolumbiu, Mexiko, Čile až po Španielsko a Belgicko.
Dnes je zatknutý aj Salvatore Mancuso. Šéf polovojenských Autodefensas Unidas de Colombia žil dlho v domácom väzení a začal spolupracovať s úradmi. V roku 2008 ho poslali na americkú pôdu a americký súd mu vymeral 40 rokov väzenia a finančné odškodnenie dedičov každej obete jeho činov.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.