Rozhovor s Miroslavom Kusým o Gustávovi Husákovi, jeho povahe a menšom zle
Vy ste poznali Gustáva Husáka osobne. Aký to bol človek?
Veľmi suchopárny, hovorí sa tomu psí čumák. Ja som nepatril medzi jeho verných, ale pokiaľ viem, ani s nimi nezaobchádzal ináč. To boli účelové rozhovory, účelové stretnutia. On vlastne také priateľské zázemie ani nemal, mal iba pracovné zázemie, pokiaľ viem. Tvrdia to aj historici, napríklad Jožo Jablonický.
V súvislosti s Husákom sa spomínajú najmä jeho zlé stránky. Dá sa na ňom niečo oceniť?
Možno áno, ale ja o tom neviem.
A čo federácia?
On bol úprimný zástanca federatívneho riešenia, bol na čele toho ľudového hnutia v šesťdesiatom ôsmom, ale predovšetkým bol pragmatik, prioritou preňho bola participácia na moci. To bolo vidieť z každého jeho kroku. Nie, že by mu šlo o nejaké privilégiá, ale šlo mu o samotnú moc. To bol ten faktor, ktorý ho opájal.
Vy ste sa s ním stretli aj 21. augusta 1968. Ako to prebehlo?
Stretli sme sa asi o šiestej ráno dole na Pražskej, keď po nej schádzali ruské tanky. Ešte s jedným kolegom sme pozerali, ako sa to valí, keď Husák prišiel z Ústredného výboru. Prišiel celý rozladený, že tam sú všetci hysterickí, plačú a nariekajú, nevedia, čo ďalej. A potom sa tak zadíval vizionársky hore na tanky a povedal: „Ja tento národ z toho dostanem, aj keby mi mali všetci napľuvať do očí.“ Bol to taký mesianistický postoj. Jednoducho, on sa toho, koho chcel spasiť, nepýtal, či chce byť spasený.
Ako sa Husák zmenil od augusta 1968 do apríla 1969, keď sa stal generálnym tajomníkom strany?
Aj keď mal od Rusov zabezpečené pozície, musel v Ústrednom výbore bojovať. Nemal okolo seba najpriaznivejšie okolie. Tam bol Biľak, ktorý bol jeho osobným nepriateľom, tam bola robotnícko-roľnícka vláda. On stál v celom šesťdesiatom ôsmom proti nim, a teraz sa s nimi musel zmieriť.
.a čo potom?
Urobil maximum, aby obstál pred Sovietmi a urobil obrovskú nadprácu, urobil omnoho viac, ako od neho Sovieti čakali. Celá tá normalizácia bol proces, ktorý Sovieti nežiadali. To si vymyslel a riadil on.
.predstavoval si Husák, že on robí to menšie zlo?
Asi áno. Úprimne bol presvedčený o tom, že komunizmus je jediné riešenie a iný typ nepoznal, keďže v ňom bol doma. On ho realizoval ako predseda Zboru povereníkov, ako aj potom, čo sa vrátil z väzenia. Bol presvedčený o tom, že je to jediné správne riešenie, ktoré treba za každú cenu udržať.
Vy ste poznali Gustáva Husáka osobne. Aký to bol človek?
Veľmi suchopárny, hovorí sa tomu psí čumák. Ja som nepatril medzi jeho verných, ale pokiaľ viem, ani s nimi nezaobchádzal ináč. To boli účelové rozhovory, účelové stretnutia. On vlastne také priateľské zázemie ani nemal, mal iba pracovné zázemie, pokiaľ viem. Tvrdia to aj historici, napríklad Jožo Jablonický.
V súvislosti s Husákom sa spomínajú najmä jeho zlé stránky. Dá sa na ňom niečo oceniť?
Možno áno, ale ja o tom neviem.
A čo federácia?
On bol úprimný zástanca federatívneho riešenia, bol na čele toho ľudového hnutia v šesťdesiatom ôsmom, ale predovšetkým bol pragmatik, prioritou preňho bola participácia na moci. To bolo vidieť z každého jeho kroku. Nie, že by mu šlo o nejaké privilégiá, ale šlo mu o samotnú moc. To bol ten faktor, ktorý ho opájal.
Vy ste sa s ním stretli aj 21. augusta 1968. Ako to prebehlo?
Stretli sme sa asi o šiestej ráno dole na Pražskej, keď po nej schádzali ruské tanky. Ešte s jedným kolegom sme pozerali, ako sa to valí, keď Husák prišiel z Ústredného výboru. Prišiel celý rozladený, že tam sú všetci hysterickí, plačú a nariekajú, nevedia, čo ďalej. A potom sa tak zadíval vizionársky hore na tanky a povedal: „Ja tento národ z toho dostanem, aj keby mi mali všetci napľuvať do očí.“ Bol to taký mesianistický postoj. Jednoducho, on sa toho, koho chcel spasiť, nepýtal, či chce byť spasený.
Ako sa Husák zmenil od augusta 1968 do apríla 1969, keď sa stal generálnym tajomníkom strany?
Aj keď mal od Rusov zabezpečené pozície, musel v Ústrednom výbore bojovať. Nemal okolo seba najpriaznivejšie okolie. Tam bol Biľak, ktorý bol jeho osobným nepriateľom, tam bola robotnícko-roľnícka vláda. On stál v celom šesťdesiatom ôsmom proti nim, a teraz sa s nimi musel zmieriť.
.a čo potom?
Urobil maximum, aby obstál pred Sovietmi a urobil obrovskú nadprácu, urobil omnoho viac, ako od neho Sovieti čakali. Celá tá normalizácia bol proces, ktorý Sovieti nežiadali. To si vymyslel a riadil on.
.predstavoval si Husák, že on robí to menšie zlo?
Asi áno. Úprimne bol presvedčený o tom, že komunizmus je jediné riešenie a iný typ nepoznal, keďže v ňom bol doma. On ho realizoval ako predseda Zboru povereníkov, ako aj potom, čo sa vrátil z väzenia. Bol presvedčený o tom, že je to jediné správne riešenie, ktoré treba za každú cenu udržať.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.