THE RIFLES
GREAT ESCAPE
679 RECORDINGS
Týchto britských pesničkárov u nás prakticky nepoznať. Je to škoda, pretože londýnski The Rifles vedia vymyslieť chytľavé a krátke punk-vypaľovačky. Nezaprú inšpiráciu hudbou do skoku, napríklad takých The Jam, ktorých líder Paul Weller si s The Rifles dokonca zahral na spoločných pódiách. V muzike The Rifles započujete aj odkaz na ich londýnske pankáčske vzory The Clash. Druhá platňa (debutová No Love Lost pomenovaná podľa skladby od Joy Division vyšla v roku 2006) vám môže pomôcť od jarnej únavy, najmä ak si obľúbite jednoduché, a predsa presvedčivé songy ako Romeo & Julie alebo Winter Calls, úvodná Science Is Violence je zasa ostrejšou gitarovkou. The Rifles patria k pesničkárskej vlne kapiel ako The View, The Courteeners (miláčikovia Morrisseyho) či Milburn a namiesto prehnaných ambícií hrajú rock’n’roll a kričia „vou-ou-o-oou“.
.matej Lauko
PIOTR BARON
SANCTUS SANCTUS SANCTUS
CELESTIS/HEVHETIA
Trojnásobnou invokáciou Sanctus Sanctus Sanctus sa začína album poľského saxofónového barda Piotra Barona. S jeho obľúbencom Johnom Coltranom ho spája hodnovernosť, snaha o transcendentálnosť a korpulentný zvuk tenorsaxofónu. Oproti predchádzajúcemu, formovo otvorenejšiemu albumu Salve Regina líder tentoraz siaha skôr po melodicky rafinovanejšom sopránsaxofóne (žeby náznak anjelských chórov?). Prvoplánové paralely Baron skutočne nepotrebuje a dôkazom úprimnosti ostáva svedectvo jeho života. Aj preto si môže dovoliť uviesť tradičný veľkonočný chválospev Chrystus zmartwychwstan jest v hardbopovom šate alebo emotívne pôsobivé Te Deum, ktorých posolstvo vnímavo tlmočí vokalista Mieczyslaw Szczesniak. Vynikajúcemu projektu sekunduje poľská džezová elita – trubkár Piotr Wojtasik a mladícke trojhviezdie Tokaj – Baranski – Zyta.
.peter Motyčka
KAMELOT
MOŘSKÁ SŮL
EMI
Kamelot je stabilná značka, ktorej popularita nespadla do lona z noci na ráno. Hudobné akvarely Romana Horkého ponúkajú istotu a spoľahlivý citový prístav romantikom strednej generácie. Jeho texty komunikujú, nachádzajú si svoje témy, no nie sú poéziou, čistou a stručnou, z akej sa už nič nedá ubrať ani k nej nič pridať. Čím ambicióznejšie slová, tým viac prešľapov z nich trčí. Niekedy iba obrat, inokedy celý spôsob uchopenia. Roman je prirodzenejší ako muzikant, ktorý dokáže vlastné nápady šikovne skĺbiť s hudobnými klišé a inšpiráciami (Chris Rea, AG Flek). Výsledok pôsobí kompaktne a príjemne. Jeho tvorba je však aj ukážkovým príkladom, že jedna a tá istá vec môže niekomu spôsobovať blaho a inému utrpenie. Ani príjemný folkrockový sound nevyrovná doširoka rozkolísanú kvalitu pesničiek, celku sa však nedá uprieť vlastná tvár ani právo na existenciu.
.martin Chrobák
EKSEPTION
TRINITY/3
BODYHEAT RECORDS/DIVYD
Ekseption bola v 70. rokoch najznámejšou a najúspešnejšou holandskou progrockovou skupinou. Jej najvýraznejšia postava, skladateľ a aranžér Rick van der Linden, nemohol ako klávesista, samozrejme, obísť dobový trend úprav klasických diel, čo skupinu síce preslávilo, ale aj „historicky znemožnilo“. Bach a Beethoven či rôzne barokizujúce postupy znejú dnes už opotrebovane a občas triviálne až nevkusne. Je to škoda, pretože skupina mala silný hráčsky potenciál, svojsky syntetizovala rôzne dobové inšpirácie (Blood, Sweat & Tears, rané Collosseum...) a na žiadnu sa výhradne neupla (vrátane Lindenovho predobrazu Keitha Emersona). Reedícia dvoch albumov z rokov 1970 a 1973 predstavuje skupinu vo vrcholnej forme. Síce občas s problémami v oblasti vkusu, ale inak na slušnej úrovni spĺňajúcu požiadavky doby. Zábavný Let čmeliaka neurazí ani po rokoch.
.augustín Rebro
THE CHEMICAL BROTHERS
BROTHERHOOD
VIRGIN/EMI
V popmusic sa zdá, že nič nie je zastaranejšie ako predchádzajúca dekáda. Z tohto pohľadu sú The Chemical Brothers typickou vykopávkou – jedni z hlavných predstaviteľov 90. rokov, keď mnohí verili, že gitara je mŕtva a budúcnosť patrí už len elektronike. Veď aj duo Tom Rowlands a Ed Simons sa vykotúľalo z tanečného klubu a skončilo na mamutích festivaloch. Vtip bol v tom, že „chemikom“ sa darilo spojiť rešpekt v undergrounde s postavením, aké prináležalo rockovým dinosaurom – možno preto, že skladby ako Block Rockin' Beats sú dokonale vystavané a je jedno, čo je v nich syntetické a čo živé. Kompilácia Brotherhood by vyzerala ako dinosaurí produkt, keby neexistovala aj dvojdisková fanúšikovská edícia s klubovými verziami skladieb. Jednodisková edícia je určená pre poslucháča, ktorý nie je fanúšikom tanečnej elektroniky, ale chce nasadnúť do stroja času.
.vladislav Gális
MOBY
LAST NIGHT REMIXED
MUTE/EMI
Na cestu v čase do 90. rokov je ako stvorený aj Moby. Jeho tvorba sa dá bez zveličovania označiť ako zvuková kulisa doby – Mobyho skladby, najmä z albumu Play (1999), boli použité v obrovskom množstve reklám a filmov. V tomto desaťročí však Moby akoby hľadal sám seba. Poprockový album Hotel (2005) pôsobil nevýrazne a reputáciu mu napravila až minuloročná novinka Last Night, na ktorej sa vrátil až kdesi ku zvuku newyorskej tanečnej scény 80. rokov – v rámci zvláštnej logiky popmusic musel zájsť hlbšie do minulosti, aby nepôsobil ako starožitnosť. Na albume Last Night Remixed sa k discopríbehu newyorskej noci vracia prostredníctvom remixov, pod ktorými sú podpísaní The Shapeshifters, Tocadisco, Kris Menace alebo nováčikovia Holy Ghost!. Niektoré remixy sú takmer rovnako dobré ako originál, ale predsa len chýba vnútorná nadväznosť pôvodného albumu.
.vladislav Gális
GREAT ESCAPE
679 RECORDINGS
Týchto britských pesničkárov u nás prakticky nepoznať. Je to škoda, pretože londýnski The Rifles vedia vymyslieť chytľavé a krátke punk-vypaľovačky. Nezaprú inšpiráciu hudbou do skoku, napríklad takých The Jam, ktorých líder Paul Weller si s The Rifles dokonca zahral na spoločných pódiách. V muzike The Rifles započujete aj odkaz na ich londýnske pankáčske vzory The Clash. Druhá platňa (debutová No Love Lost pomenovaná podľa skladby od Joy Division vyšla v roku 2006) vám môže pomôcť od jarnej únavy, najmä ak si obľúbite jednoduché, a predsa presvedčivé songy ako Romeo & Julie alebo Winter Calls, úvodná Science Is Violence je zasa ostrejšou gitarovkou. The Rifles patria k pesničkárskej vlne kapiel ako The View, The Courteeners (miláčikovia Morrisseyho) či Milburn a namiesto prehnaných ambícií hrajú rock’n’roll a kričia „vou-ou-o-oou“.
.matej Lauko
PIOTR BARON
SANCTUS SANCTUS SANCTUS
CELESTIS/HEVHETIA
Trojnásobnou invokáciou Sanctus Sanctus Sanctus sa začína album poľského saxofónového barda Piotra Barona. S jeho obľúbencom Johnom Coltranom ho spája hodnovernosť, snaha o transcendentálnosť a korpulentný zvuk tenorsaxofónu. Oproti predchádzajúcemu, formovo otvorenejšiemu albumu Salve Regina líder tentoraz siaha skôr po melodicky rafinovanejšom sopránsaxofóne (žeby náznak anjelských chórov?). Prvoplánové paralely Baron skutočne nepotrebuje a dôkazom úprimnosti ostáva svedectvo jeho života. Aj preto si môže dovoliť uviesť tradičný veľkonočný chválospev Chrystus zmartwychwstan jest v hardbopovom šate alebo emotívne pôsobivé Te Deum, ktorých posolstvo vnímavo tlmočí vokalista Mieczyslaw Szczesniak. Vynikajúcemu projektu sekunduje poľská džezová elita – trubkár Piotr Wojtasik a mladícke trojhviezdie Tokaj – Baranski – Zyta.
.peter Motyčka
KAMELOT
MOŘSKÁ SŮL
EMI
Kamelot je stabilná značka, ktorej popularita nespadla do lona z noci na ráno. Hudobné akvarely Romana Horkého ponúkajú istotu a spoľahlivý citový prístav romantikom strednej generácie. Jeho texty komunikujú, nachádzajú si svoje témy, no nie sú poéziou, čistou a stručnou, z akej sa už nič nedá ubrať ani k nej nič pridať. Čím ambicióznejšie slová, tým viac prešľapov z nich trčí. Niekedy iba obrat, inokedy celý spôsob uchopenia. Roman je prirodzenejší ako muzikant, ktorý dokáže vlastné nápady šikovne skĺbiť s hudobnými klišé a inšpiráciami (Chris Rea, AG Flek). Výsledok pôsobí kompaktne a príjemne. Jeho tvorba je však aj ukážkovým príkladom, že jedna a tá istá vec môže niekomu spôsobovať blaho a inému utrpenie. Ani príjemný folkrockový sound nevyrovná doširoka rozkolísanú kvalitu pesničiek, celku sa však nedá uprieť vlastná tvár ani právo na existenciu.
.martin Chrobák
EKSEPTION
TRINITY/3
BODYHEAT RECORDS/DIVYD
Ekseption bola v 70. rokoch najznámejšou a najúspešnejšou holandskou progrockovou skupinou. Jej najvýraznejšia postava, skladateľ a aranžér Rick van der Linden, nemohol ako klávesista, samozrejme, obísť dobový trend úprav klasických diel, čo skupinu síce preslávilo, ale aj „historicky znemožnilo“. Bach a Beethoven či rôzne barokizujúce postupy znejú dnes už opotrebovane a občas triviálne až nevkusne. Je to škoda, pretože skupina mala silný hráčsky potenciál, svojsky syntetizovala rôzne dobové inšpirácie (Blood, Sweat & Tears, rané Collosseum...) a na žiadnu sa výhradne neupla (vrátane Lindenovho predobrazu Keitha Emersona). Reedícia dvoch albumov z rokov 1970 a 1973 predstavuje skupinu vo vrcholnej forme. Síce občas s problémami v oblasti vkusu, ale inak na slušnej úrovni spĺňajúcu požiadavky doby. Zábavný Let čmeliaka neurazí ani po rokoch.
.augustín Rebro
THE CHEMICAL BROTHERS
BROTHERHOOD
VIRGIN/EMI
V popmusic sa zdá, že nič nie je zastaranejšie ako predchádzajúca dekáda. Z tohto pohľadu sú The Chemical Brothers typickou vykopávkou – jedni z hlavných predstaviteľov 90. rokov, keď mnohí verili, že gitara je mŕtva a budúcnosť patrí už len elektronike. Veď aj duo Tom Rowlands a Ed Simons sa vykotúľalo z tanečného klubu a skončilo na mamutích festivaloch. Vtip bol v tom, že „chemikom“ sa darilo spojiť rešpekt v undergrounde s postavením, aké prináležalo rockovým dinosaurom – možno preto, že skladby ako Block Rockin' Beats sú dokonale vystavané a je jedno, čo je v nich syntetické a čo živé. Kompilácia Brotherhood by vyzerala ako dinosaurí produkt, keby neexistovala aj dvojdisková fanúšikovská edícia s klubovými verziami skladieb. Jednodisková edícia je určená pre poslucháča, ktorý nie je fanúšikom tanečnej elektroniky, ale chce nasadnúť do stroja času.
.vladislav Gális
MOBY
LAST NIGHT REMIXED
MUTE/EMI
Na cestu v čase do 90. rokov je ako stvorený aj Moby. Jeho tvorba sa dá bez zveličovania označiť ako zvuková kulisa doby – Mobyho skladby, najmä z albumu Play (1999), boli použité v obrovskom množstve reklám a filmov. V tomto desaťročí však Moby akoby hľadal sám seba. Poprockový album Hotel (2005) pôsobil nevýrazne a reputáciu mu napravila až minuloročná novinka Last Night, na ktorej sa vrátil až kdesi ku zvuku newyorskej tanečnej scény 80. rokov – v rámci zvláštnej logiky popmusic musel zájsť hlbšie do minulosti, aby nepôsobil ako starožitnosť. Na albume Last Night Remixed sa k discopríbehu newyorskej noci vracia prostredníctvom remixov, pod ktorými sú podpísaní The Shapeshifters, Tocadisco, Kris Menace alebo nováčikovia Holy Ghost!. Niektoré remixy sú takmer rovnako dobré ako originál, ale predsa len chýba vnútorná nadväznosť pôvodného albumu.
.vladislav Gális
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.