Hudba nabitá radostnými emóciami, ktorá sa často končí tancom či všeľudovou zábavou. Dokážu ju robiť niekoľkí svetoví umelci a majú preto davy fanúšikov. Nielen vďaka štvrtému albumu Idoli k nim patrí aj Hudba z Marsu.
V druhej polovici deväťdesiatych rokov sa skupina kamarátov okolo Trnavčana Michala „Štofa“ Štofeja rozhodla založiť kapelu hudobne umiestnenú zatiaľ na pomedzí punku a ska. Debutový album Supervýlet (SQ Music, 1998) sa do širšieho povedomia pokúšal zapísať hlavne vďaka vydarenému singlu Klára a Gogo, pričom kapela odohrala okrem iného aj koncert na streche Slovenského rozhlasu. Album našťastie ponúkol oveľa viac a svojím rozsahom ďaleko prekročil príspevky na rôznych punk-rock-ska výberovkách z tohto obdobia. Chytľavé melódie, skutočné pesničky, ako aj súdržnosť celku dosiahnutá povkladanými dialógmi z filmu Jána Kadára Hudba z Marsu (1955) navodila predtuchu o sľubnej budúcnosti. Nízky náklad spojený so zánikom vydavateľa spravili z albumu vyhľadávanú zberateľskú raritu.
.cosmodisc, Trávnice
Plán na druhý album Cosmodisc (Monti Records 2001) veľkoryso počítal s distribúciou prostredníctvom Warner Music, ktorá mala zaručiť, že sa dostane oveľa bližšie k ľuďom, ako sa to podarilo pri debute, ktorý práve na nefungujúcu distribúciu doplatil. Táto záruka sa ukázala ako málo platná – Warner Music sa rozhodol opustiť slovenský trh a kapela sa mohla spoliehať opäť len na silu svojich živých vystúpení. Prišlo k tomu, paradoxne, práve v období, ktoré by kapele mohlo priniesť veľké množstvo nových fanúšikov, lebo singel Šakalík sa za krátky čas dostal do rotácií väčšiny rádií (hoci na albume nepatril k tomu najvydarenejšiemu). Cosmodisc obsahoval nostalgicky smutné 90. roky, sériovo vražednú Sarku Farku, kozmickú Vlnovečku Energie, cover verziu titulnej skladby seriálu Majka z Gurunu či nádejeplnú Utópiu.
Po druhom albume bol osud Hudby z Marsu vo hviezdach. Zakladajúci členovia sa rozutekali po svete a trvalo štyri roky, kým sa dvom z nich zacnelo po muzike a spolu s jedným novým nahrali prelomový album Trávnice (G.A. Records 2005). Prelomový v tom, že Štofo používaním vysamplovaných častí folklórnych hitov, pochádzajúcich z Klenotnice ľudovej hudby, otvoril doposiaľ zamknuté dvere ponúkajúce hudobnému smerovaniu kapely celkom nové možnosti. Nehovoriac o pozitívnom vplyve na rozšírenie fanúšikovskej základne. Človek ináč prehliadajúci ľudovú hudbu si odrazu pospevuje spolu so starými babičkami: Nahaj ma!, Horami, Tancovať, Bude dobre, Pomaly Ženička! či výborné Ovce prekračujú generácie. Spolu s cigánskymi inšpiráciami (Romale Čavale!) a niekoľkými zaručenými singlami (Výberové Vibrácie, Fialový Kvet) vznikol album vskutku radostný a výnimočný..
.idoli z Marsu
Aktuálny album Idoli (G.A. Records 2009) sa nachádza niekde v strede medzi tromi predchádzajúcimi. Priamočiare pesničkárstvo z úplných začiatkov je pomiešané s modernou tanečnou hudbou a etno prvkami. Zmenou, pozitívnou zmenou je priblíženie k ľudovej hudbe. To, čo muselo byť doteraz prácne vysamplované, dočkalo sa živého prespievania štvoricou ozajstných folkloristiek. Ak to na Trávniciach začínalo zaváňať nadšením autora pre folklórne experimentovanie, na novom albume už ide o (ľudovú) hudbu k zábave a tancu. Radosť z používania samplovaných častí sa nestratila, len sa presunula do inej podoby. Pravdepodobne najlepšie to v jednom z rozhovorov vystihol sám Štofo, keď Idoli označil za etno-disco nahrávku.
Texty spievané po slovensky, anglicky, francúzsky, španielsky a cigánsky, ako v prípade prepracovanej ľudovky Miri Piraňori, pôvodne nazvanej Av Ke Mande Čhaje, sú opäť bezchybne zladené s melódiami. Keby bol Štofo melancholický pesimista, tak máme na Slovensku vlastných Belle and Sebastian.
Tam, kde sa väčšina našincov trápi s ohýbaním materinčiny, má Hudba z Marsu svoju najväčšiu výhodu. Dôkazom nech je skladba Továreň na sny, ktorá s dokonalou presnosťou opisuje stereotypy zabehnutej sériovej výroby, ako aj neopätovanú lásku na pracovisku či disco partizáni prinášajúci vesmírny hip-hop v závere úvodnej I Am Your Dancer. „A možno hviezdy kométy, povedia chlapče strapatý, ty do vesmíru nepatríš, tak vráť sa domov. Niekto ťa čaká na zemi, uvidíš budeš blažený, niekomu spadneš z oblakov do dlaní,“ spieva sa v dvanástej Volá Vesmír a pokiaľ sa nemýlim, máme tu prvý vesmírny pesimizmus.
Hudbu z Marsu nemožno pochopiť v pohodlí obývačky či so slúchadlami na ušiach. Radosť vyžarujúca zo zabávajúcich sa členov kapely je nákazlivá. Treba sa nechať nainfikovať na koncerte. Ak to nestihnete skôr, tak si ich určite nenechajte ujsť na trenčianskej Pohode.
Na albume Trávnice je skladba Horami. Je zaujímavá tým, že si v nej použil tri rozdielne vysamplované folklórne spevy (mužský, ženský a detský), pričom dva z nich sa v skladbe navzájom prekrývajú. Ako dlho trvalo dosiahnuť takéto dokonalé spojenie?
Pri komponovaní hudby mi často pomáha aj náhoda. Občas sa mi pri editovaní v počítači šmykne ruka a vzniknú tak linky, ktoré by som inak nevymyslel. Kým sa ešte nahrávalo analógovo, majstri zvuku mali zo mňa hlavu v smútku, keď som sa dožadoval 50 nahrávacích stôp. Súčasné silné počítače vedia naplniť moje predstavy o mnohovrstevnom zvuku. Ak nezamrznú, samozrejme.
Na Trávniciach si folklór samploval, na novinke Idoli už to spievali živé speváčky...
S piesňou Na hubách som sa pohrával už v čase Trávnic, ale nakoniec ju vytlačili iné. Na podnet Michala Kaščáka sme do nášho vystúpenia na Pohode zapojili aj hosťujúcich etno umelcov. Zistil som, že starodávny sample umocní nostalgickú atmosféru, ale so živými speváčkami má skladba väčšiu energiu a dynamiku.
Ako plánuješ používať ľudovú hudbu v budúcnosti?
Práca s ľudovou hudbou ma láka dvoma smermi: bujará etno-punková veselica, kde nezostane ani jedno tričko suché a naopak, tiché, rozjímavé podanie s použitím vesmírnych zvukov a videoprojekcie, kde nezostane ani jedno oko suché. To prvé je už realitou na našich koncertoch, to druhé zatiaľ len tlie v mojich predstavách a počítači.
Rozprávaš všetkými jazykmi, ktorými spievaš na Idoli?
Rozprávam po anglicky a trochu po francúzsky, so španielčinou mi pomohla priateľka, s rómčinou projekt Phurikane Giľa. Použitie cudzích rečí je však skôr recesistické, výslovnosť je úmyselne deformovaná. Mali by tomu rozumieť aj ľudia, čo absolvovali len prvú lekciu daného jazyka.
Obávaš sa, že jedného dňa nepôjde život na dračku, tak ako to opisuješ v piesni Vrany z albumu Trávnice?
Veľmi sa toho nebojím. Na starobu sa teším. Dúfam, že sa už nebudem potĺkať po zafajčených kluboch, ale v pokoji domova obklopený rodinou skladať orchestrálnu filmovú hudbu. A prechodu na druhý breh sa tiež nebojím...
V druhej polovici deväťdesiatych rokov sa skupina kamarátov okolo Trnavčana Michala „Štofa“ Štofeja rozhodla založiť kapelu hudobne umiestnenú zatiaľ na pomedzí punku a ska. Debutový album Supervýlet (SQ Music, 1998) sa do širšieho povedomia pokúšal zapísať hlavne vďaka vydarenému singlu Klára a Gogo, pričom kapela odohrala okrem iného aj koncert na streche Slovenského rozhlasu. Album našťastie ponúkol oveľa viac a svojím rozsahom ďaleko prekročil príspevky na rôznych punk-rock-ska výberovkách z tohto obdobia. Chytľavé melódie, skutočné pesničky, ako aj súdržnosť celku dosiahnutá povkladanými dialógmi z filmu Jána Kadára Hudba z Marsu (1955) navodila predtuchu o sľubnej budúcnosti. Nízky náklad spojený so zánikom vydavateľa spravili z albumu vyhľadávanú zberateľskú raritu.
.cosmodisc, Trávnice
Plán na druhý album Cosmodisc (Monti Records 2001) veľkoryso počítal s distribúciou prostredníctvom Warner Music, ktorá mala zaručiť, že sa dostane oveľa bližšie k ľuďom, ako sa to podarilo pri debute, ktorý práve na nefungujúcu distribúciu doplatil. Táto záruka sa ukázala ako málo platná – Warner Music sa rozhodol opustiť slovenský trh a kapela sa mohla spoliehať opäť len na silu svojich živých vystúpení. Prišlo k tomu, paradoxne, práve v období, ktoré by kapele mohlo priniesť veľké množstvo nových fanúšikov, lebo singel Šakalík sa za krátky čas dostal do rotácií väčšiny rádií (hoci na albume nepatril k tomu najvydarenejšiemu). Cosmodisc obsahoval nostalgicky smutné 90. roky, sériovo vražednú Sarku Farku, kozmickú Vlnovečku Energie, cover verziu titulnej skladby seriálu Majka z Gurunu či nádejeplnú Utópiu.
Po druhom albume bol osud Hudby z Marsu vo hviezdach. Zakladajúci členovia sa rozutekali po svete a trvalo štyri roky, kým sa dvom z nich zacnelo po muzike a spolu s jedným novým nahrali prelomový album Trávnice (G.A. Records 2005). Prelomový v tom, že Štofo používaním vysamplovaných častí folklórnych hitov, pochádzajúcich z Klenotnice ľudovej hudby, otvoril doposiaľ zamknuté dvere ponúkajúce hudobnému smerovaniu kapely celkom nové možnosti. Nehovoriac o pozitívnom vplyve na rozšírenie fanúšikovskej základne. Človek ináč prehliadajúci ľudovú hudbu si odrazu pospevuje spolu so starými babičkami: Nahaj ma!, Horami, Tancovať, Bude dobre, Pomaly Ženička! či výborné Ovce prekračujú generácie. Spolu s cigánskymi inšpiráciami (Romale Čavale!) a niekoľkými zaručenými singlami (Výberové Vibrácie, Fialový Kvet) vznikol album vskutku radostný a výnimočný..
.idoli z Marsu
Aktuálny album Idoli (G.A. Records 2009) sa nachádza niekde v strede medzi tromi predchádzajúcimi. Priamočiare pesničkárstvo z úplných začiatkov je pomiešané s modernou tanečnou hudbou a etno prvkami. Zmenou, pozitívnou zmenou je priblíženie k ľudovej hudbe. To, čo muselo byť doteraz prácne vysamplované, dočkalo sa živého prespievania štvoricou ozajstných folkloristiek. Ak to na Trávniciach začínalo zaváňať nadšením autora pre folklórne experimentovanie, na novom albume už ide o (ľudovú) hudbu k zábave a tancu. Radosť z používania samplovaných častí sa nestratila, len sa presunula do inej podoby. Pravdepodobne najlepšie to v jednom z rozhovorov vystihol sám Štofo, keď Idoli označil za etno-disco nahrávku.
Texty spievané po slovensky, anglicky, francúzsky, španielsky a cigánsky, ako v prípade prepracovanej ľudovky Miri Piraňori, pôvodne nazvanej Av Ke Mande Čhaje, sú opäť bezchybne zladené s melódiami. Keby bol Štofo melancholický pesimista, tak máme na Slovensku vlastných Belle and Sebastian.
Tam, kde sa väčšina našincov trápi s ohýbaním materinčiny, má Hudba z Marsu svoju najväčšiu výhodu. Dôkazom nech je skladba Továreň na sny, ktorá s dokonalou presnosťou opisuje stereotypy zabehnutej sériovej výroby, ako aj neopätovanú lásku na pracovisku či disco partizáni prinášajúci vesmírny hip-hop v závere úvodnej I Am Your Dancer. „A možno hviezdy kométy, povedia chlapče strapatý, ty do vesmíru nepatríš, tak vráť sa domov. Niekto ťa čaká na zemi, uvidíš budeš blažený, niekomu spadneš z oblakov do dlaní,“ spieva sa v dvanástej Volá Vesmír a pokiaľ sa nemýlim, máme tu prvý vesmírny pesimizmus.
Hudbu z Marsu nemožno pochopiť v pohodlí obývačky či so slúchadlami na ušiach. Radosť vyžarujúca zo zabávajúcich sa členov kapely je nákazlivá. Treba sa nechať nainfikovať na koncerte. Ak to nestihnete skôr, tak si ich určite nenechajte ujsť na trenčianskej Pohode.
Na albume Trávnice je skladba Horami. Je zaujímavá tým, že si v nej použil tri rozdielne vysamplované folklórne spevy (mužský, ženský a detský), pričom dva z nich sa v skladbe navzájom prekrývajú. Ako dlho trvalo dosiahnuť takéto dokonalé spojenie?
Pri komponovaní hudby mi často pomáha aj náhoda. Občas sa mi pri editovaní v počítači šmykne ruka a vzniknú tak linky, ktoré by som inak nevymyslel. Kým sa ešte nahrávalo analógovo, majstri zvuku mali zo mňa hlavu v smútku, keď som sa dožadoval 50 nahrávacích stôp. Súčasné silné počítače vedia naplniť moje predstavy o mnohovrstevnom zvuku. Ak nezamrznú, samozrejme.
Na Trávniciach si folklór samploval, na novinke Idoli už to spievali živé speváčky...
S piesňou Na hubách som sa pohrával už v čase Trávnic, ale nakoniec ju vytlačili iné. Na podnet Michala Kaščáka sme do nášho vystúpenia na Pohode zapojili aj hosťujúcich etno umelcov. Zistil som, že starodávny sample umocní nostalgickú atmosféru, ale so živými speváčkami má skladba väčšiu energiu a dynamiku.
Ako plánuješ používať ľudovú hudbu v budúcnosti?
Práca s ľudovou hudbou ma láka dvoma smermi: bujará etno-punková veselica, kde nezostane ani jedno tričko suché a naopak, tiché, rozjímavé podanie s použitím vesmírnych zvukov a videoprojekcie, kde nezostane ani jedno oko suché. To prvé je už realitou na našich koncertoch, to druhé zatiaľ len tlie v mojich predstavách a počítači.
Rozprávaš všetkými jazykmi, ktorými spievaš na Idoli?
Rozprávam po anglicky a trochu po francúzsky, so španielčinou mi pomohla priateľka, s rómčinou projekt Phurikane Giľa. Použitie cudzích rečí je však skôr recesistické, výslovnosť je úmyselne deformovaná. Mali by tomu rozumieť aj ľudia, čo absolvovali len prvú lekciu daného jazyka.
Obávaš sa, že jedného dňa nepôjde život na dračku, tak ako to opisuješ v piesni Vrany z albumu Trávnice?
Veľmi sa toho nebojím. Na starobu sa teším. Dúfam, že sa už nebudem potĺkať po zafajčených kluboch, ale v pokoji domova obklopený rodinou skladať orchestrálnu filmovú hudbu. A prechodu na druhý breh sa tiež nebojím...
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.