FILM NÚDZOVÝ VÝCHOD
Románová prvotina anglického spisovateľa Richarda Yatesa (1926 – 1992) Núdzový východ patrila v roku 1962 k finalistom literárnej ceny National Book Award spolu s Hellerovou Hlavou 22 či Salingerovými Franny a Zooey. Yatesov debut musel byť trpezlivý, ale dočkal sa. Najprv ho časopis Time zaradil medzi sto najlepších po anglicky napísaných románov za obdobie 1923 – 2005, a potom ho sfilmoval Sam Mendes (autor nezabudnuteľnej Americkej krásy a nezabudnuteľného Kevina Spaceyho, ktorý tam hneď ráno pod sprchou zažíva vrcholné okamihy dňa) a nakrútil kameraman Roger Deakins (dlhoročný spolupracovník bratov Coenovcov). Núdzový východ sa v mnohom podobá na Americkú krásu. Je v ňom trochu menej humoru – to nie je výčitka, len konštatovanie. No aj tak sa divák nasmeje. Najmä na tom, aký je ten film presný v odhaľovaní človečenských slabostí. Kedysi v päťdesiatych rokoch minulého storočia sa April a Frank Wheelerovci (v hereckom podaní inteligentne príťažlivej Kate Winsletovej a výnimočne neodporného Leonarda DiCapria) zoznámia na večierku, zosobášia, kúpia domček v malom mestečku, splodia deti a balansujú medzi vidieckou priemernosťou, stereotypnou každodennosťou zväzku ženy v domácnosti a úradníka a pokusmi o naplnenie snov a získanie pocitu výnimočnosti a slobody. Sloboda však nepadá zhora, treba o ňu bojovať. A to je ťažké v každom ohľade a na každom poli. Na poli manželskom možno najťažšie. Núdzový východ je skvelý film, nečudovala by som sa, keby sa niekomu páčil dokonca väčšmi ako Americká krása.
.zm
KNIHA NICK HORNBY: PO HLAVĚ BB/art 2008, preklad Michal Prokop
Sam je normálny šestnásťročný adolescent, ktorého zo všetkého najviac zaujíma skatboardovanie a dievčatá. Chodí a spáva s Alicou, ale už ich to spolu veľmi nebaví. Aj by sa rozišli a každý išiel svojou bezstarostnou cestou, keby Alica neotehotnela. Situácia je o to zúfalejšia, že Samova matka ho mala tiež v šestnástich a že namiesto neprítomného otca je pre Sama jedinou autoritou plagát a životopisná kniha skatboardistického idolu Tonyho Hawka. S ním preberá všetky svoje naliehavé životné problémy a nech sa to javí akokoľvek čudesne, Tony mu účinne pomáha. Banálna sociálna melodráma sa v rukách zručného autora bestsellerov Nicka Hornbyho mení na rýchlu jazdu do dospelosti, ktorá napriek situáciám hodným na zaplakanie je plná skvelého neprvoplánového humoru. Počiatočný strach, či autor zvládne prechod od predošlých obľúbených mužských hrdinov, ktorí akosi zabudli dospieť, k nedospelému hrdinovi, ktorý musí – ako napovedá aj český názov knihy – dospieť expresne, sa rýchlo zmení na obdiv, s akou ľahkosťou zvládol takú ťažkú tému udržať na úrovni a neupadnúť do zosmiešňovania či moralizovania. Napriek happyendu pôsobí kniha na mladých ľudí podľa ich vlastných slov skôr antikoncepčne ako motivačne, takže ju možno s čistým svedomím odporučiť do pozornosti aj rodičom dospievajúcich, ťažko zvládateľných skatboardistov.
.elena Akácsová
KNIHA MICHAL STUDENÝ: SOM DIEŤA ŠESŤDESIATYCH ROKOV O.K.O. 2009
Výtvarník Michal Studený oslávil sedemdesiatku vydaním monografie. Štyristo strán, zaplnených predovšetkým reprodukciami diel, ale aj textami viacerých autorov (Ján Abelovský, Iva Mojžišová, Tomáš Štrauss, Vladimír Popovič, Ľudovít Hološka) podáva pestrú informáciu o človeku, o ktorom sa doteraz popísalo neveľa. Kritika Michala Studeného ignorovala a ignoruje. Podľa teoretika Jána Abelovského sa outsiderom stal už v rokoch normalizácie. Pre jedných (neoficiálnych) bol zrejme nedostatočne „proti", pre druhých (vtedy oficiálnych) zas podozrivý extravagantným výkladom angažovaných tém. Pre všetkých málo radikálny. Michal Studený študoval na bratislavskej ŠUP-ke v sľubnom ročníku Ela Havettu, Juraja Jakubiska, Milana Sládka, Vladimíra Popoviča, Petra Bartoša. Pokračoval na VŠVU v ateliéri profesora Petra Matejku. Pre jeho tvorbu sú charakteristické témy a motívy domova, rodiny, krajiny. To zrejme úzko súvisí s jeho osobným životom – výtvarník má päť detí a považuje ich, ako sám v úvode publikácie píše, za druhý div sveta (prvým je preňho vlastné narodenie, tretím orgazmus).
Do svojich obrazov vkladá rôzne predmety, najčastejšie štvorlístky. Výtvarná teoretička Iva Mojžišová v tomto „vkladaní" rozpoznáva aj jeho domáce prvenstvo: „... namiesto nájdeného objektu (objekt trouvé), známeho od surrealistov, ako prvý uplatnil vyhľadávaný predmet (objekt recherché). Zo sfetišizovaných reálnych živých aj neživých prírodnín alebo predmetov, vyrobených rukou človeka, sa časom stali symboly elementárnych vzťahov ľudskej dvojice, domova, života". Ktovie, možno vďaka monografii sa z Michala Studeného nájdeného stane Michal Studený vyhľadávaný...
.denisa doričová
Románová prvotina anglického spisovateľa Richarda Yatesa (1926 – 1992) Núdzový východ patrila v roku 1962 k finalistom literárnej ceny National Book Award spolu s Hellerovou Hlavou 22 či Salingerovými Franny a Zooey. Yatesov debut musel byť trpezlivý, ale dočkal sa. Najprv ho časopis Time zaradil medzi sto najlepších po anglicky napísaných románov za obdobie 1923 – 2005, a potom ho sfilmoval Sam Mendes (autor nezabudnuteľnej Americkej krásy a nezabudnuteľného Kevina Spaceyho, ktorý tam hneď ráno pod sprchou zažíva vrcholné okamihy dňa) a nakrútil kameraman Roger Deakins (dlhoročný spolupracovník bratov Coenovcov). Núdzový východ sa v mnohom podobá na Americkú krásu. Je v ňom trochu menej humoru – to nie je výčitka, len konštatovanie. No aj tak sa divák nasmeje. Najmä na tom, aký je ten film presný v odhaľovaní človečenských slabostí. Kedysi v päťdesiatych rokoch minulého storočia sa April a Frank Wheelerovci (v hereckom podaní inteligentne príťažlivej Kate Winsletovej a výnimočne neodporného Leonarda DiCapria) zoznámia na večierku, zosobášia, kúpia domček v malom mestečku, splodia deti a balansujú medzi vidieckou priemernosťou, stereotypnou každodennosťou zväzku ženy v domácnosti a úradníka a pokusmi o naplnenie snov a získanie pocitu výnimočnosti a slobody. Sloboda však nepadá zhora, treba o ňu bojovať. A to je ťažké v každom ohľade a na každom poli. Na poli manželskom možno najťažšie. Núdzový východ je skvelý film, nečudovala by som sa, keby sa niekomu páčil dokonca väčšmi ako Americká krása.
.zm
KNIHA NICK HORNBY: PO HLAVĚ BB/art 2008, preklad Michal Prokop
Sam je normálny šestnásťročný adolescent, ktorého zo všetkého najviac zaujíma skatboardovanie a dievčatá. Chodí a spáva s Alicou, ale už ich to spolu veľmi nebaví. Aj by sa rozišli a každý išiel svojou bezstarostnou cestou, keby Alica neotehotnela. Situácia je o to zúfalejšia, že Samova matka ho mala tiež v šestnástich a že namiesto neprítomného otca je pre Sama jedinou autoritou plagát a životopisná kniha skatboardistického idolu Tonyho Hawka. S ním preberá všetky svoje naliehavé životné problémy a nech sa to javí akokoľvek čudesne, Tony mu účinne pomáha. Banálna sociálna melodráma sa v rukách zručného autora bestsellerov Nicka Hornbyho mení na rýchlu jazdu do dospelosti, ktorá napriek situáciám hodným na zaplakanie je plná skvelého neprvoplánového humoru. Počiatočný strach, či autor zvládne prechod od predošlých obľúbených mužských hrdinov, ktorí akosi zabudli dospieť, k nedospelému hrdinovi, ktorý musí – ako napovedá aj český názov knihy – dospieť expresne, sa rýchlo zmení na obdiv, s akou ľahkosťou zvládol takú ťažkú tému udržať na úrovni a neupadnúť do zosmiešňovania či moralizovania. Napriek happyendu pôsobí kniha na mladých ľudí podľa ich vlastných slov skôr antikoncepčne ako motivačne, takže ju možno s čistým svedomím odporučiť do pozornosti aj rodičom dospievajúcich, ťažko zvládateľných skatboardistov.
.elena Akácsová
KNIHA MICHAL STUDENÝ: SOM DIEŤA ŠESŤDESIATYCH ROKOV O.K.O. 2009
Výtvarník Michal Studený oslávil sedemdesiatku vydaním monografie. Štyristo strán, zaplnených predovšetkým reprodukciami diel, ale aj textami viacerých autorov (Ján Abelovský, Iva Mojžišová, Tomáš Štrauss, Vladimír Popovič, Ľudovít Hološka) podáva pestrú informáciu o človeku, o ktorom sa doteraz popísalo neveľa. Kritika Michala Studeného ignorovala a ignoruje. Podľa teoretika Jána Abelovského sa outsiderom stal už v rokoch normalizácie. Pre jedných (neoficiálnych) bol zrejme nedostatočne „proti", pre druhých (vtedy oficiálnych) zas podozrivý extravagantným výkladom angažovaných tém. Pre všetkých málo radikálny. Michal Studený študoval na bratislavskej ŠUP-ke v sľubnom ročníku Ela Havettu, Juraja Jakubiska, Milana Sládka, Vladimíra Popoviča, Petra Bartoša. Pokračoval na VŠVU v ateliéri profesora Petra Matejku. Pre jeho tvorbu sú charakteristické témy a motívy domova, rodiny, krajiny. To zrejme úzko súvisí s jeho osobným životom – výtvarník má päť detí a považuje ich, ako sám v úvode publikácie píše, za druhý div sveta (prvým je preňho vlastné narodenie, tretím orgazmus).
Do svojich obrazov vkladá rôzne predmety, najčastejšie štvorlístky. Výtvarná teoretička Iva Mojžišová v tomto „vkladaní" rozpoznáva aj jeho domáce prvenstvo: „... namiesto nájdeného objektu (objekt trouvé), známeho od surrealistov, ako prvý uplatnil vyhľadávaný predmet (objekt recherché). Zo sfetišizovaných reálnych živých aj neživých prírodnín alebo predmetov, vyrobených rukou človeka, sa časom stali symboly elementárnych vzťahov ľudskej dvojice, domova, života". Ktovie, možno vďaka monografii sa z Michala Studeného nájdeného stane Michal Studený vyhľadávaný...
.denisa doričová
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.