Projekt Radičová
Premiér Fico nebol od veci, keď poľutoval M. Dzurindu za to, čo ho teraz čaká v mediálnom svete. Vlna, ktorá chce zdvihnúť Ivetu Radičovú na post líderky SDKÚ, už naberá na sile – citlivejší čitatelia nech si radšej držia žalúdky. Denník SME začal hneď deň po Dzurindovom ohlásení kandidatúry za volebného lídra, v odseku spravodajského textu nazvanom Lepidlo už vynašli. Redaktorke nepomohol nik iný než sociológ Pavel Haulík. Citát: „Dzurinda v minulosti povedal, že také lepidlo ešte nevymysleli, ktoré by ho udržalo silou-mocou na stoličke predsedu. ‚Asi ho už vymysleli,‘ povedal na to Haulík.“ Naozaj komentár hodný sociológa a „spravodajského“ článku.
Na Radičovej pozoruhodne pracujú aj v Žurnále. „Iveta Radičová svoj necelý milión hlasov získala bez ohľadu na Mikuláša Dzurindu, ale aj Pavla Hrušovského či Pála Csákyho,“ píše šéfredaktorka Nora Slišková a časopis aj v ďalších textoch budí dojem, akoby milión Radičovej voličov bol jej osobným megafanklubom, a nie najmä súčtom voličov SDKÚ, KDH a SMK. Komentátor Javůrek o Radičovej prednostiach: „To, čo Radičová ponúkla, pritom nebol politický program (lebo o také čosi v kampani ani veľmi nešlo), ale predovšetkým politický štýl.“ Čo bolo na jej štýle také úžasné? Jej ostentatívne nepripomínanie Gašparovičovej minulosti (citát: „a vraj ženy sú hašterivé“)? Odpoveď v Žurnáli neuviedli. Nuž, ale načo novinársku poctivosť, keď je tu opäť nejaký projekt... Ako kedysi projekt Dzurinda.
.mh
Zmierenie?
Najväčší slovenský exportér stojí a nevyrába, Národná banka Slovenska oficiálne ohlasuje recesiu, denník SME prinesie video, na ktorom policajti týrajú rómske deti, strategický slovenský podnik sa dostáva do ruských rúk, štátu sa nedarí získať kontrolu nad Transpetrolom, kde opäť vidno ruské vplyvy... A ešte čosi: kontrolné orgány štátu hlásia porušenie zákona pri nástenkovom tendri, Generálna prokuratúra zas ohlasuje, že stále nie je schopná uzavrieť kauzu Hedvigy Malinovej... A v tomto dramatickom týždni má premiér Fico čas, aby zvolal tlačovku a obvinil médiá, že ohrozujú bezpečnosť štátu, keď uverejnili rozhovor so šéfom Hnutia 64 žúp. Šok z vysokého čísla hlasov pre Ivetu Radičovú a oficiálne priznanú recesiu zrejme premiér nerozdýchal a vybúril sa aspoň na bizarnej tlačovke proti novinárom.
A reakcia oficiálnej, hoci už dávno nie reprezentatívnej novinárskej organizácie? Slovenský syndikát novinárov jemne protestoval proti tomu, aby sa médiami zaoberala Bezpečnostná rada štátu a naznačil, že sa prekračujú „hranice, ktoré už nemusia dovoliť bezbolestný návrat k dobrým tradíciám korektných vzťahov medzi politikmi a novinármi“. Syndikát dokonca vyzvala na zmierlivosť a predstavitelia SSN ponúkli svoju ochotu viesť rokovania a dosiahnuť zmiernenie napätia.
Ako si asi „syndikalisti“ predstavujú dosiahnutie zmierenia v čase, keď ešte aj ten prezident obľúbený ľudom si v ošiali z víťazstva neodpustí vetičku: „Dali sme im, boha, novinárom!“? Aké zmierenie je možné v tejto situácii? Podarilo sa už hádam niekomu zmieriť rozzúreného býka s červeným plátnom?
.eč
Zelené kecy
„Keď tú planétu nelikvidujem, tak som finančne zvýhodnený, a keď ju likvidujem, tak si za ňu priplatím,“ povedala v programe Českej televízie Uvolněte se, prosím podpredsedníčka českej Strany zelených Kateřina Jacques. Pani Kateřina rozprávala o štátnom príspevku, ktorý poskytne ministerstvo životného prostredia, vedené jej straníckym šéfom Martinom Bursíkom, ľuďom, ktorí sa rozhodnú „rozumne kúriť“. Všetko vyzeralo ako kopenie bežných zelených fráz až do chvíle, keď sa moderátor programu Jan Kraus zelenej poslankyne nespýtal, čo je to tá biomasa, ktorú má dať do toho kotla. Po počiatočnom mlčaní a moderátorovom naliehaní zo seba politička dostala slovo „mrkva“. České médiá jej nevedomosti nevenovali veľkú pozornosť, ozvali sa však Lidové noviny. Ich komentátor Martin Weiss k jej vystúpeniu napísal: „Zelení dnes rozhodujú o miliardách štátnych peňazí a nepriamo o miliardách súkromných investícií... Bohorovne nariaďujú, ako smie a nesmie každý z nás šoférovať, stavať alebo kúriť a pritom tomu rozumejú asi ako Mičurin.“ Nám na Slovensku pani Jacques pripomenula minuloročný rozhovor s velikánom slovenskej zelenej politiky Robertom Beňom, ktorý porozprával, že jazdí na trojlitrovom bavoráku, že chce zakázať igelitové tašky a že sa „naučí“ meno eurokomisára, zodpovedného za životné prostredie. Na záver niečo osobné: kompostujem, triedim papier a do práce chodím vlakom, ale snahu rozhodovať, čo sa má a nemá vyrábať, plytvanie cudzími peniazmi a tie neuveriteľné zelené kecy skutočne nemám rád.
.tg
Premiér Fico nebol od veci, keď poľutoval M. Dzurindu za to, čo ho teraz čaká v mediálnom svete. Vlna, ktorá chce zdvihnúť Ivetu Radičovú na post líderky SDKÚ, už naberá na sile – citlivejší čitatelia nech si radšej držia žalúdky. Denník SME začal hneď deň po Dzurindovom ohlásení kandidatúry za volebného lídra, v odseku spravodajského textu nazvanom Lepidlo už vynašli. Redaktorke nepomohol nik iný než sociológ Pavel Haulík. Citát: „Dzurinda v minulosti povedal, že také lepidlo ešte nevymysleli, ktoré by ho udržalo silou-mocou na stoličke predsedu. ‚Asi ho už vymysleli,‘ povedal na to Haulík.“ Naozaj komentár hodný sociológa a „spravodajského“ článku.
Na Radičovej pozoruhodne pracujú aj v Žurnále. „Iveta Radičová svoj necelý milión hlasov získala bez ohľadu na Mikuláša Dzurindu, ale aj Pavla Hrušovského či Pála Csákyho,“ píše šéfredaktorka Nora Slišková a časopis aj v ďalších textoch budí dojem, akoby milión Radičovej voličov bol jej osobným megafanklubom, a nie najmä súčtom voličov SDKÚ, KDH a SMK. Komentátor Javůrek o Radičovej prednostiach: „To, čo Radičová ponúkla, pritom nebol politický program (lebo o také čosi v kampani ani veľmi nešlo), ale predovšetkým politický štýl.“ Čo bolo na jej štýle také úžasné? Jej ostentatívne nepripomínanie Gašparovičovej minulosti (citát: „a vraj ženy sú hašterivé“)? Odpoveď v Žurnáli neuviedli. Nuž, ale načo novinársku poctivosť, keď je tu opäť nejaký projekt... Ako kedysi projekt Dzurinda.
.mh
Zmierenie?
Najväčší slovenský exportér stojí a nevyrába, Národná banka Slovenska oficiálne ohlasuje recesiu, denník SME prinesie video, na ktorom policajti týrajú rómske deti, strategický slovenský podnik sa dostáva do ruských rúk, štátu sa nedarí získať kontrolu nad Transpetrolom, kde opäť vidno ruské vplyvy... A ešte čosi: kontrolné orgány štátu hlásia porušenie zákona pri nástenkovom tendri, Generálna prokuratúra zas ohlasuje, že stále nie je schopná uzavrieť kauzu Hedvigy Malinovej... A v tomto dramatickom týždni má premiér Fico čas, aby zvolal tlačovku a obvinil médiá, že ohrozujú bezpečnosť štátu, keď uverejnili rozhovor so šéfom Hnutia 64 žúp. Šok z vysokého čísla hlasov pre Ivetu Radičovú a oficiálne priznanú recesiu zrejme premiér nerozdýchal a vybúril sa aspoň na bizarnej tlačovke proti novinárom.
A reakcia oficiálnej, hoci už dávno nie reprezentatívnej novinárskej organizácie? Slovenský syndikát novinárov jemne protestoval proti tomu, aby sa médiami zaoberala Bezpečnostná rada štátu a naznačil, že sa prekračujú „hranice, ktoré už nemusia dovoliť bezbolestný návrat k dobrým tradíciám korektných vzťahov medzi politikmi a novinármi“. Syndikát dokonca vyzvala na zmierlivosť a predstavitelia SSN ponúkli svoju ochotu viesť rokovania a dosiahnuť zmiernenie napätia.
Ako si asi „syndikalisti“ predstavujú dosiahnutie zmierenia v čase, keď ešte aj ten prezident obľúbený ľudom si v ošiali z víťazstva neodpustí vetičku: „Dali sme im, boha, novinárom!“? Aké zmierenie je možné v tejto situácii? Podarilo sa už hádam niekomu zmieriť rozzúreného býka s červeným plátnom?
.eč
Zelené kecy
„Keď tú planétu nelikvidujem, tak som finančne zvýhodnený, a keď ju likvidujem, tak si za ňu priplatím,“ povedala v programe Českej televízie Uvolněte se, prosím podpredsedníčka českej Strany zelených Kateřina Jacques. Pani Kateřina rozprávala o štátnom príspevku, ktorý poskytne ministerstvo životného prostredia, vedené jej straníckym šéfom Martinom Bursíkom, ľuďom, ktorí sa rozhodnú „rozumne kúriť“. Všetko vyzeralo ako kopenie bežných zelených fráz až do chvíle, keď sa moderátor programu Jan Kraus zelenej poslankyne nespýtal, čo je to tá biomasa, ktorú má dať do toho kotla. Po počiatočnom mlčaní a moderátorovom naliehaní zo seba politička dostala slovo „mrkva“. České médiá jej nevedomosti nevenovali veľkú pozornosť, ozvali sa však Lidové noviny. Ich komentátor Martin Weiss k jej vystúpeniu napísal: „Zelení dnes rozhodujú o miliardách štátnych peňazí a nepriamo o miliardách súkromných investícií... Bohorovne nariaďujú, ako smie a nesmie každý z nás šoférovať, stavať alebo kúriť a pritom tomu rozumejú asi ako Mičurin.“ Nám na Slovensku pani Jacques pripomenula minuloročný rozhovor s velikánom slovenskej zelenej politiky Robertom Beňom, ktorý porozprával, že jazdí na trojlitrovom bavoráku, že chce zakázať igelitové tašky a že sa „naučí“ meno eurokomisára, zodpovedného za životné prostredie. Na záver niečo osobné: kompostujem, triedim papier a do práce chodím vlakom, ale snahu rozhodovať, čo sa má a nemá vyrábať, plytvanie cudzími peniazmi a tie neuveriteľné zelené kecy skutočne nemám rád.
.tg
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.