Aktualizovaná prognóza centrálnej banky, podľa ktorej bude naša ekonomika v tomto roku v recesii, je len oficiálnym prikývnutím realite, ktorú nešlo prehliadať. Bude však pokles HDP o 2,4 percenta dnom?
Ešte pred rokom a niekoľkými mesiacmi sme si ako „tiger“ užívali obdiv sveta – s ekonomickým rastom 10,4 percenta za rok 2007 sme na chvíľku eufórie mali nárok. Odvtedy je však všetko inak, a my do našej, naozaj bohatej zbierky pozoruhodných ekonomických zážitkov z posledných rokov môžeme pridať ďalšie dva – budeme už vedieť (aj keď naplno ešte len pocítime), ako vyzerá „tvrdé pristátie“ a hlboká recesia.
.dvojciferný pokles?
Zníži sa náš hrubý domáci produkt v tomto roku oproti minulému len o 2,4 percenta prognózovaných centrálnou bankou? Na to dnes nikto nevie dať odpoveď, ale hlasy prakticky všetkých ekonómov vrátane tých z NBS opatrne naznačujú, že ak sa nestane niečo nečakane pozitívne, bude pokles ešte hlbší. Mimoriadne prudký pokles priemyselnej produkcie a výrazné spomalenie domácej spotreby dávajú tušiť, že pohľad na prvé súhrnné kvartálne štatistiky môže byť v tomto roku naozaj krutý.
V skutočnosti nie je vôbec vylúčené, že ak sa porovnajú prvé štvrťroky tohto a minulého roka, prepad slovenského HDP môže byť aj dvojciferný – doteraz zverejnené čiastkové dáta by tomu nasvedčovali. Ako to za prvé tri mesiace roka dopadlo, uvidíme v priebehu niekoľkých týždňov – ale rozumnejšie je pripraviť sa na zlé správy.
Aby sme tieto temné predtuchy uzavreli niečím optimistickým – tento prepad nemôže trvať donekonečna. Ľudia si skôr alebo neskôr začnú kupovať to, čo potrebujú alebo na čo sú zvyknutí a momentálne to pre neistotu alebo výpadok príjmu odkladajú. Je preto veľmi pravdepodobné, že po dramatickom páde v prvom štvrťroku prídu menej desivé (a neskôr aj pozitívne) čísla.
.nepríjemné prekvapenie
Táto recesia je „dovezená“ – keďže približne 80 percent našej priemyselnej produkcie sa vyváža do zahraničia a zahraničie nakupuje oveľa menej než vlani, je pokles výroby (a teda aj ekonomického rastu) zákonitý. Aký vážny je, naznačujú aj údaje o februárovej priemyselnej produkcii na Slovensku, ktoré sa dajú zhrnúť do dvoch slov – nepríjemné prekvapenie. „Očakávalo sa, že výroba zaznamená vo februári lepšie výsledky než v januári, keď mnohé podniky stáli vinou plynovej krízy, ale medziročný pokles o 28,2 percenta je veľmi podobný januárovému poklesu o 30,9 percenta,“ hovorí senior analytik ING Bank Eduard Hagara, podľa ktorého je „negatívne prekvapenie o to väčšie, že februárový prepad v slovenskom priemysle je horší než v maďarskom – ten vo februári klesol o 25,4 percenta – ktorý sa nachádza vo výrazne väčších ekonomických problémoch“.
„Nie je žiadnym prekvapením, že 1. štvrťrok bude pre slovenský priemysel veľmi ťažký, možno najťažší – no napriek tomu údaje o februárovej priemyselnej produkcii sú negatívnym prekvapením,“ myslí si hlavný ekonóm Unicredit Bank Ján Tóth. „Dobrou správou je aspoň to,“ dodáva, „že po sezónnom očistení dát sa zmierňuje prepad priemyslu v hlavných sektoroch, ako sú autá, spotrebná elektronika a oceľ.“
.euro na vine?
To, že sa dobre rozbehnutá ekonomika môže dostať do mínusových čísiel tak rýchlo, bolo ešte pred pár mesiacmi naozaj ťažko predstaviteľné. Čo je za tým? Pri hľadaní dôvodov sa ako prvá núka štruktúra slovenského priemyslu (najmä automobilky, elektronika, oceliarne...) a jeho váha v ekonomike. A potom – hneď druhé v poradí – sa na zozname príčin objavuje nahradenie koruny eurom.
Keďže konverzný kurz sme vyjednávali v časoch eufórie a vysokého rastu, bol veľmi silný. Nezodpovedal prirodzenému ekonomickému vývoju, ale malo sa za to, že by sme sa na tú úroveň (približne 30 korún za euro) tak či tak dostali v priebehu najbližšieho roka či dvoch. Proste sme len trošku predbehli vývoj. Lenže vývoj nejde podľa plánu a dnes, pri pohľade na okolité meny, môžeme len tušiť, či by euro v tejto chvíli stálo alebo nestálo viac ako 40 korún – a skôr áno.
Exportérom, teda tým, od ktorých schopnosti predávať svoje výrobky v zahraničí do veľkej miery závisí výkonnosť ekonomiky, by takáto prirodzená devalvácia nepochybne veľmi pomohla – argumentujú kritici zavedenia eura, respektíve tí, ktorí dnes kritizujú, že konverzný kurz bol prisilný. Môže to byť pravda, najmä pri porovnávaní ceny práce s okolitými krajinami. Či to však škodí priemyslu ako celku, to je jasné oveľa menej. Produkcia v hlavných exportných odvetviach je totiž dovozne veľmi náročná – aby sme niečo vyviezli, musíme najprv veľa dovážať – a to zmierňuje dôsledky kurzových pohybov. Navyše sme vďaka euru uchránení od prudkých výkyvov, čo je ďalšia ochrana, keďže dovoz polotovarov a vývoz hotových produktov sa deje v rôznom čase a kurzové riziko by náklady exportérov dramaticky zvyšovalo. A napokon, silné euro dnes nesporne nepomáha domácim výrobcom potravín alebo cestovnému ruchu, ale na druhej strane zlacňuje dovážané produkty, čo v istom zmysle dôsledky krízy zmierňuje.
.kedy príde prebudenie?
Isté je, že kombinácia dôsledkov hlbokej krízy (opatrnejšie banky, opatrnejší investori), hlbokej recesie (hroziaca strata produkčných kapacít, keď skolabujú aj zdravé firmy), silnej meny (ktorá zvyšuje náklady na pracovnú silu na Slovensku oproti susedom) a zlej vlády (ktorá zhoršuje podnikateľské prostredie a permanentne útočí na investorov) môže Slovensku priniesť veľmi drsné prebudenie. Je vysoko pravdepodobné, že na „tigrie“ časy budeme dlho len spomínať a v skutočnosti budeme v životnej úrovni i kvalite života čoraz viac zaostávať za okolím.
Asi to prebudenie potrebujeme, aby sme videli, aké dôležité je mať vládu, ktorá dokáže robiť dobrú hospodársku politiku. To, že väčšina ekonomických elít ako svoj referenčný rámec stále vníma druhú vládu Mikuláša Dzurindu, je totiž len dôsledok veľkého nepochopenia slovenskej politickej reality. Taká dobrá vláda tu nebola z vôle väčšiny, ale náhodou, a kým nepadneme až na úplné dno a zaostávanie nezačne byť dramatické, nie je prakticky nijaká nádej, že by sa niečo podobné mohlo zopakovať.
Ešte pred rokom a niekoľkými mesiacmi sme si ako „tiger“ užívali obdiv sveta – s ekonomickým rastom 10,4 percenta za rok 2007 sme na chvíľku eufórie mali nárok. Odvtedy je však všetko inak, a my do našej, naozaj bohatej zbierky pozoruhodných ekonomických zážitkov z posledných rokov môžeme pridať ďalšie dva – budeme už vedieť (aj keď naplno ešte len pocítime), ako vyzerá „tvrdé pristátie“ a hlboká recesia.
.dvojciferný pokles?
Zníži sa náš hrubý domáci produkt v tomto roku oproti minulému len o 2,4 percenta prognózovaných centrálnou bankou? Na to dnes nikto nevie dať odpoveď, ale hlasy prakticky všetkých ekonómov vrátane tých z NBS opatrne naznačujú, že ak sa nestane niečo nečakane pozitívne, bude pokles ešte hlbší. Mimoriadne prudký pokles priemyselnej produkcie a výrazné spomalenie domácej spotreby dávajú tušiť, že pohľad na prvé súhrnné kvartálne štatistiky môže byť v tomto roku naozaj krutý.
V skutočnosti nie je vôbec vylúčené, že ak sa porovnajú prvé štvrťroky tohto a minulého roka, prepad slovenského HDP môže byť aj dvojciferný – doteraz zverejnené čiastkové dáta by tomu nasvedčovali. Ako to za prvé tri mesiace roka dopadlo, uvidíme v priebehu niekoľkých týždňov – ale rozumnejšie je pripraviť sa na zlé správy.
Aby sme tieto temné predtuchy uzavreli niečím optimistickým – tento prepad nemôže trvať donekonečna. Ľudia si skôr alebo neskôr začnú kupovať to, čo potrebujú alebo na čo sú zvyknutí a momentálne to pre neistotu alebo výpadok príjmu odkladajú. Je preto veľmi pravdepodobné, že po dramatickom páde v prvom štvrťroku prídu menej desivé (a neskôr aj pozitívne) čísla.
.nepríjemné prekvapenie
Táto recesia je „dovezená“ – keďže približne 80 percent našej priemyselnej produkcie sa vyváža do zahraničia a zahraničie nakupuje oveľa menej než vlani, je pokles výroby (a teda aj ekonomického rastu) zákonitý. Aký vážny je, naznačujú aj údaje o februárovej priemyselnej produkcii na Slovensku, ktoré sa dajú zhrnúť do dvoch slov – nepríjemné prekvapenie. „Očakávalo sa, že výroba zaznamená vo februári lepšie výsledky než v januári, keď mnohé podniky stáli vinou plynovej krízy, ale medziročný pokles o 28,2 percenta je veľmi podobný januárovému poklesu o 30,9 percenta,“ hovorí senior analytik ING Bank Eduard Hagara, podľa ktorého je „negatívne prekvapenie o to väčšie, že februárový prepad v slovenskom priemysle je horší než v maďarskom – ten vo februári klesol o 25,4 percenta – ktorý sa nachádza vo výrazne väčších ekonomických problémoch“.
„Nie je žiadnym prekvapením, že 1. štvrťrok bude pre slovenský priemysel veľmi ťažký, možno najťažší – no napriek tomu údaje o februárovej priemyselnej produkcii sú negatívnym prekvapením,“ myslí si hlavný ekonóm Unicredit Bank Ján Tóth. „Dobrou správou je aspoň to,“ dodáva, „že po sezónnom očistení dát sa zmierňuje prepad priemyslu v hlavných sektoroch, ako sú autá, spotrebná elektronika a oceľ.“
.euro na vine?
To, že sa dobre rozbehnutá ekonomika môže dostať do mínusových čísiel tak rýchlo, bolo ešte pred pár mesiacmi naozaj ťažko predstaviteľné. Čo je za tým? Pri hľadaní dôvodov sa ako prvá núka štruktúra slovenského priemyslu (najmä automobilky, elektronika, oceliarne...) a jeho váha v ekonomike. A potom – hneď druhé v poradí – sa na zozname príčin objavuje nahradenie koruny eurom.
Keďže konverzný kurz sme vyjednávali v časoch eufórie a vysokého rastu, bol veľmi silný. Nezodpovedal prirodzenému ekonomickému vývoju, ale malo sa za to, že by sme sa na tú úroveň (približne 30 korún za euro) tak či tak dostali v priebehu najbližšieho roka či dvoch. Proste sme len trošku predbehli vývoj. Lenže vývoj nejde podľa plánu a dnes, pri pohľade na okolité meny, môžeme len tušiť, či by euro v tejto chvíli stálo alebo nestálo viac ako 40 korún – a skôr áno.
Exportérom, teda tým, od ktorých schopnosti predávať svoje výrobky v zahraničí do veľkej miery závisí výkonnosť ekonomiky, by takáto prirodzená devalvácia nepochybne veľmi pomohla – argumentujú kritici zavedenia eura, respektíve tí, ktorí dnes kritizujú, že konverzný kurz bol prisilný. Môže to byť pravda, najmä pri porovnávaní ceny práce s okolitými krajinami. Či to však škodí priemyslu ako celku, to je jasné oveľa menej. Produkcia v hlavných exportných odvetviach je totiž dovozne veľmi náročná – aby sme niečo vyviezli, musíme najprv veľa dovážať – a to zmierňuje dôsledky kurzových pohybov. Navyše sme vďaka euru uchránení od prudkých výkyvov, čo je ďalšia ochrana, keďže dovoz polotovarov a vývoz hotových produktov sa deje v rôznom čase a kurzové riziko by náklady exportérov dramaticky zvyšovalo. A napokon, silné euro dnes nesporne nepomáha domácim výrobcom potravín alebo cestovnému ruchu, ale na druhej strane zlacňuje dovážané produkty, čo v istom zmysle dôsledky krízy zmierňuje.
.kedy príde prebudenie?
Isté je, že kombinácia dôsledkov hlbokej krízy (opatrnejšie banky, opatrnejší investori), hlbokej recesie (hroziaca strata produkčných kapacít, keď skolabujú aj zdravé firmy), silnej meny (ktorá zvyšuje náklady na pracovnú silu na Slovensku oproti susedom) a zlej vlády (ktorá zhoršuje podnikateľské prostredie a permanentne útočí na investorov) môže Slovensku priniesť veľmi drsné prebudenie. Je vysoko pravdepodobné, že na „tigrie“ časy budeme dlho len spomínať a v skutočnosti budeme v životnej úrovni i kvalite života čoraz viac zaostávať za okolím.
Asi to prebudenie potrebujeme, aby sme videli, aké dôležité je mať vládu, ktorá dokáže robiť dobrú hospodársku politiku. To, že väčšina ekonomických elít ako svoj referenčný rámec stále vníma druhú vládu Mikuláša Dzurindu, je totiž len dôsledok veľkého nepochopenia slovenskej politickej reality. Taká dobrá vláda tu nebola z vôle väčšiny, ale náhodou, a kým nepadneme až na úplné dno a zaostávanie nezačne byť dramatické, nie je prakticky nijaká nádej, že by sa niečo podobné mohlo zopakovať.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.