S pádom Topolánkovej vlády má v politike skončiť aj jej veterán Miroslav Kalousek. Majster cynického humoru, drsný obchodník a najlepší minister financií za minimálne posledných desať rokov. Alebo neskončí? Pri Kalouskovi jeden nikdy nevie.
Už dlhšie sa v Prahe klebetí, že minister financií – člen ľudovej strany od roku 1984 a predseda KDU-ČSL v rokoch 2003 až 2006 na májom straníckom zjazde hlasno tresne dverami. A že to môže znamenať fatálne rozštiepenie a koniec kresťanskodemokratického prúdu po sto rokoch existencie v českej politike (prinajmenšom v podobe samostatnej strany). Založí niečo nové, alebo ovládne znovu KDU-ČSL? Alebo sa len stiahne do ústrania?
.honest broker
Miroslav Kalousek nie je jednoduchá osobnosť. Ako je to s jeho vierou, nikto presne nevie; rozhodne sa k nej zo všetkých kresťanskodemokratických politikov v regióne hlási zďaleka najmenej. V 90. rokoch bolo jeho meno synonymom nepriehľadných obchodov na ministerstve obrany; treba však dodať, že nikdy nebol ani obvinený, a už vôbec nie súdený. A v Topolánkovej vláde sa stal úspešným ministrom financií. Bez ekonomického vzdelania: vyštudoval chémiu na pražskej VŠCHT. Je len praktik, dlhoročný šéf rozpočtového výboru snemovne.
Ale zvoľte si pri ňom kritérium úspešnosti, aké chcete, a Kalousek boduje. Medzinárodné renomé? Vlani získal cenu časopisu Emerging Markets ako najlepší minister „nových“ trhov. A v priebehu českého predsedníctva EÚ má Kalousek slušné „recenzie“ od západoeurópskych spravodajcov v Bruseli.
Zvládanie rozpočtu? Po sociálno-demokratickej ére hlbokých schodkov dostal deficit pod kontrolu a vlani ho stlačil na necelých 20 miliárd (najlepší výsledok od roku 1997).
Schopnosť vyberať si ľudí? Na rozpočet dosadil naspäť nestraníckeho experta (Kalouskov chaotický predchodca Vlastimil Tlustý ho vyhodil), na dane pritiahol špecialistu Petra Chrenka, šéfa slovenskej pobočky Ernst & Young.
Autorita v parlamente? V posledných rokoch má v politike povesť toho, komu Anglosasi vravievajú „honest broker“ (nestranný sprostredkovateľ). Sociálni demokrati ho dokonca v jednej chvíli po páde vlády navrhli ako premiéra dočasnej vlády. Kalousek je hádam jediný súčasný minister, ktorému dôverujú tak prezident Klaus, ako aj premiér Topolánek.
Azda najprekvapivejšie je priateľstvo s ministrom zahraničia. Knieža Schwarzenberg našiel záľubu v Kalouskovom plebejskom, občas obscénnom humore, Kalousek o ňom zase s viditeľným rešpektom vraví ako o „starom pánovi“. A to je pritom stále ten istý Kalousek, ktorého Schwarzenbergov časopis Respekt celé 90. roky kritizoval, a on na oplátku nechcel odpovedať na akékoľvek otázky.
.tiger s mnohými životy
Kedysi o ňom autor týchto riadkov napísal: Keby bol Miroslav Kalousek zviera, potom najskôr tiger: dominantný, loví sám a slabšie kusy z neho majú strach. Taký Šerchán z Knihy džunglí.
Zo všetkých popredných politikov Miroslav Kalousek najmenej odpúšťa; nepriateľov si pamätá roky. Ale aj naopak – vernosť odpláca vernosťou, o svojich ľudí sa dokáže postarať a zmluvy plní akurátne.
Keď si ho ľudovci v roku 2003 zvolili za predsedu, pre časť strany to bol zlý sen. Väčšina však oceňovala ekonomický mozog, pohotové reakcie, schopnosť hovoriť krátko a presvedčivo a umenie vykĺznuť z každej pasce. Len so sebou stále ťahal záťaž z minulosti. Tak, ako má po tridsiatke každý takú tvár a také vrásky, aké si sám vytvorí, rovnako vzniká aj „reputačný kapitál“.
Je to až irónia osudu, ale Miroslav Kalousek kedysi stelesňoval poriadok a priehľadnosť. Ešte okolo roku 1994 ho neskorší kritici chválili, že ako porevolučný civilista na obrane učí vojakov podvojnému účtovníctvu a evidencii majetku. A svojím zemitým slovníkom vyzýva, aby namiesto „prežierania sa“ generáli mysleli na investície do zbraní. Poslancov presvedčil na zákon, nad ktorým sa neskôr škrabú na hlavách: štát zveril vývoz a dovoz zbraní súkromným firmám. „Nie sme schopní úradníkom zaistiť platy, ktoré by ich zbavili pokušenia korupcie, zatiaľ čo súkromným firmám pôjde o dobré meno,“ vysvetľoval vtedy a novinári prikyvovali.
Ťažko povedať, aká by bola korupcia bez tohto zákona. Isté je, že vďaka nemu mimoriadne zarobil obchodník so zbraňami Richard Háva, Kalouskov priateľ, ktorému na mene zasa až tak nezáležalo a ktorého firma dokázala armáde predať aj nepoužiteľné bulharské rakety za 80 miliónov. Námestník ministra Kalousek sa často hájil, že len podpísal, čo odporúčali vojaci a odborné komisie. Napríklad v prípade padákov od nevyskúšanej firmy, na ktorých sa v roku 1997 zabil výsadkár Roman Prinich. Ide však najmä o to, že sa mu nepodarilo vytvoriť systém, ktorý by korupciu potláčal. Po Kalouskovom odchode z obrany zhrnul jeho éru nový minister: „Zo sedemsto zákaziek v roku 1997 boli na základe verejnej súťaže uzavreté iba štyri.“
.neomylne volí biznis
Vo voľbách 1998 naňho noví ministri z ČSSD začali poľovačku. Premiér Miloš Zeman temne sľubuje, že Kalouska „dostane do teplákov“. Polícia je vtedy ku Kalouskovmu obvineniu hádam najbližšie – pre zmluvu o predaji obrovských kasární v centre Prahy. Podpísal v nej nereálny termín ich vyprázdnenia a drastické pokuty za jeho nesplnenie. Investor potom vymáhal od štátu miliardové penále. Nakoniec sa však všetko urovnalo zmierom za zatvorenými dverami, takže nevznikla škoda a Kalousek bol z problému vonku.
V tom čase už bol vplyvným členom snemovne. A kedykoľvek došlo na konflikt etických otázok s obchodnými, Kalousek neomylne volí biznis. Takto hlasuje s menšinou proti zákonu, ktorý zakázal firme ZVVZ Milevsko pomáhať Iránu s vývojom jadrových technológií. O mnoho rokov neskôr presadzuje vývoz českých radarov do Číny, na ktorom má záujem zbrojár Háva.
V roku 2005 ho Hospodárske noviny zasiahli na citlivom mieste. Jeho luxusný byt na pražskom Veleslavíne, ktorý Kalousek vysvetľoval ako pozornosť od švagra (vplyvného podnikateľa, ktorý v stredočeskej Příbrami získaval väčšinu zákaziek, kým ho nezastrelil obchodný partner), pôvodne kupoval – aká neuveriteľná náhoda – zbrojár Háva. Kalousek zúri, ale teatrálne rezignuje na funkciu šéfa rozpočtového výboru.
To už je však iný Kalousek, štátnik.
.môj priateľ Mirek
Bol to Kalousek, kto vnútil premiérovi Vladimírovi Špidlovi ľudovecké priority (spoločným zdanením manželov počínajúc, peniazmi do krajov končiac). Bol to on, kto Špidlovho nástupcu Stanislava Grossa ľahko pretlačil pri zostavovaní vlády i rozpočtu. A bol to on, kto zmenil „sociálno-trhových ľudovcov“ na „pravicových kresťanských demokratov“. A nakoniec – pri tomto riskantnom čine zmĺkli aj jeho dlhodobí kritici – to bol on, kto rozhodol o odchode ľudovcov z Grossovej vlády, na protest proti pochybnému podnikaniu premiérovej ženy.
V auguste 2006, po patovom výsledku volieb (ODS, ľudovci a zelení získali polovicu kresiel, druhú držal nezmieriteľný tábor Paroubkovej ČSSD a komunistov), urobil ďalší riskantný krok. Keď sa už-už blížila veľká koalícia ODS-ČSSD, Kalousek ponúkol ľavicovému táboru na vlastnú päsť dohodu. Tentoraz ho zmietol odpor ľudoveckej základne a on sa stiahol do ústrania.
Ale keď s pomocou dvoch prebehlíkov predsa len vznikla stredopravá vláda, Topolánek ho povolal ako správcu štátnej kasy. Miroslav Kalousek nikdy premiérovi nezabudol, že ho ako jeden z mála neodpísal. „V auguste 2006 mi v sekunde porozumel, za to mu budem nadosmrti vďačný,“ vravel autorovi tohto textu minulý štvrtok o svojom „najlepšom a najstatočnejšom premiérovi“. Vyhlásený cynik bol pri tom viditeľne dojatý.
Keď dostal otázku, či v politike naozaj končí, minister financií sa napil – napriek predpoludňajšej hodine – moravskej slivovice a charakteristicky zachrípnutým hlasom odtušil: „Aby ste dali pokoj, urobím vám radosť: oznámim svoje plány v prvom júnovom týždni.“
Autor je komentátorom českých Hospodářských novin.
Už dlhšie sa v Prahe klebetí, že minister financií – člen ľudovej strany od roku 1984 a predseda KDU-ČSL v rokoch 2003 až 2006 na májom straníckom zjazde hlasno tresne dverami. A že to môže znamenať fatálne rozštiepenie a koniec kresťanskodemokratického prúdu po sto rokoch existencie v českej politike (prinajmenšom v podobe samostatnej strany). Založí niečo nové, alebo ovládne znovu KDU-ČSL? Alebo sa len stiahne do ústrania?
.honest broker
Miroslav Kalousek nie je jednoduchá osobnosť. Ako je to s jeho vierou, nikto presne nevie; rozhodne sa k nej zo všetkých kresťanskodemokratických politikov v regióne hlási zďaleka najmenej. V 90. rokoch bolo jeho meno synonymom nepriehľadných obchodov na ministerstve obrany; treba však dodať, že nikdy nebol ani obvinený, a už vôbec nie súdený. A v Topolánkovej vláde sa stal úspešným ministrom financií. Bez ekonomického vzdelania: vyštudoval chémiu na pražskej VŠCHT. Je len praktik, dlhoročný šéf rozpočtového výboru snemovne.
Ale zvoľte si pri ňom kritérium úspešnosti, aké chcete, a Kalousek boduje. Medzinárodné renomé? Vlani získal cenu časopisu Emerging Markets ako najlepší minister „nových“ trhov. A v priebehu českého predsedníctva EÚ má Kalousek slušné „recenzie“ od západoeurópskych spravodajcov v Bruseli.
Zvládanie rozpočtu? Po sociálno-demokratickej ére hlbokých schodkov dostal deficit pod kontrolu a vlani ho stlačil na necelých 20 miliárd (najlepší výsledok od roku 1997).
Schopnosť vyberať si ľudí? Na rozpočet dosadil naspäť nestraníckeho experta (Kalouskov chaotický predchodca Vlastimil Tlustý ho vyhodil), na dane pritiahol špecialistu Petra Chrenka, šéfa slovenskej pobočky Ernst & Young.
Autorita v parlamente? V posledných rokoch má v politike povesť toho, komu Anglosasi vravievajú „honest broker“ (nestranný sprostredkovateľ). Sociálni demokrati ho dokonca v jednej chvíli po páde vlády navrhli ako premiéra dočasnej vlády. Kalousek je hádam jediný súčasný minister, ktorému dôverujú tak prezident Klaus, ako aj premiér Topolánek.
Azda najprekvapivejšie je priateľstvo s ministrom zahraničia. Knieža Schwarzenberg našiel záľubu v Kalouskovom plebejskom, občas obscénnom humore, Kalousek o ňom zase s viditeľným rešpektom vraví ako o „starom pánovi“. A to je pritom stále ten istý Kalousek, ktorého Schwarzenbergov časopis Respekt celé 90. roky kritizoval, a on na oplátku nechcel odpovedať na akékoľvek otázky.
.tiger s mnohými životy
Kedysi o ňom autor týchto riadkov napísal: Keby bol Miroslav Kalousek zviera, potom najskôr tiger: dominantný, loví sám a slabšie kusy z neho majú strach. Taký Šerchán z Knihy džunglí.
Zo všetkých popredných politikov Miroslav Kalousek najmenej odpúšťa; nepriateľov si pamätá roky. Ale aj naopak – vernosť odpláca vernosťou, o svojich ľudí sa dokáže postarať a zmluvy plní akurátne.
Keď si ho ľudovci v roku 2003 zvolili za predsedu, pre časť strany to bol zlý sen. Väčšina však oceňovala ekonomický mozog, pohotové reakcie, schopnosť hovoriť krátko a presvedčivo a umenie vykĺznuť z každej pasce. Len so sebou stále ťahal záťaž z minulosti. Tak, ako má po tridsiatke každý takú tvár a také vrásky, aké si sám vytvorí, rovnako vzniká aj „reputačný kapitál“.
Je to až irónia osudu, ale Miroslav Kalousek kedysi stelesňoval poriadok a priehľadnosť. Ešte okolo roku 1994 ho neskorší kritici chválili, že ako porevolučný civilista na obrane učí vojakov podvojnému účtovníctvu a evidencii majetku. A svojím zemitým slovníkom vyzýva, aby namiesto „prežierania sa“ generáli mysleli na investície do zbraní. Poslancov presvedčil na zákon, nad ktorým sa neskôr škrabú na hlavách: štát zveril vývoz a dovoz zbraní súkromným firmám. „Nie sme schopní úradníkom zaistiť platy, ktoré by ich zbavili pokušenia korupcie, zatiaľ čo súkromným firmám pôjde o dobré meno,“ vysvetľoval vtedy a novinári prikyvovali.
Ťažko povedať, aká by bola korupcia bez tohto zákona. Isté je, že vďaka nemu mimoriadne zarobil obchodník so zbraňami Richard Háva, Kalouskov priateľ, ktorému na mene zasa až tak nezáležalo a ktorého firma dokázala armáde predať aj nepoužiteľné bulharské rakety za 80 miliónov. Námestník ministra Kalousek sa často hájil, že len podpísal, čo odporúčali vojaci a odborné komisie. Napríklad v prípade padákov od nevyskúšanej firmy, na ktorých sa v roku 1997 zabil výsadkár Roman Prinich. Ide však najmä o to, že sa mu nepodarilo vytvoriť systém, ktorý by korupciu potláčal. Po Kalouskovom odchode z obrany zhrnul jeho éru nový minister: „Zo sedemsto zákaziek v roku 1997 boli na základe verejnej súťaže uzavreté iba štyri.“
.neomylne volí biznis
Vo voľbách 1998 naňho noví ministri z ČSSD začali poľovačku. Premiér Miloš Zeman temne sľubuje, že Kalouska „dostane do teplákov“. Polícia je vtedy ku Kalouskovmu obvineniu hádam najbližšie – pre zmluvu o predaji obrovských kasární v centre Prahy. Podpísal v nej nereálny termín ich vyprázdnenia a drastické pokuty za jeho nesplnenie. Investor potom vymáhal od štátu miliardové penále. Nakoniec sa však všetko urovnalo zmierom za zatvorenými dverami, takže nevznikla škoda a Kalousek bol z problému vonku.
V tom čase už bol vplyvným členom snemovne. A kedykoľvek došlo na konflikt etických otázok s obchodnými, Kalousek neomylne volí biznis. Takto hlasuje s menšinou proti zákonu, ktorý zakázal firme ZVVZ Milevsko pomáhať Iránu s vývojom jadrových technológií. O mnoho rokov neskôr presadzuje vývoz českých radarov do Číny, na ktorom má záujem zbrojár Háva.
V roku 2005 ho Hospodárske noviny zasiahli na citlivom mieste. Jeho luxusný byt na pražskom Veleslavíne, ktorý Kalousek vysvetľoval ako pozornosť od švagra (vplyvného podnikateľa, ktorý v stredočeskej Příbrami získaval väčšinu zákaziek, kým ho nezastrelil obchodný partner), pôvodne kupoval – aká neuveriteľná náhoda – zbrojár Háva. Kalousek zúri, ale teatrálne rezignuje na funkciu šéfa rozpočtového výboru.
To už je však iný Kalousek, štátnik.
.môj priateľ Mirek
Bol to Kalousek, kto vnútil premiérovi Vladimírovi Špidlovi ľudovecké priority (spoločným zdanením manželov počínajúc, peniazmi do krajov končiac). Bol to on, kto Špidlovho nástupcu Stanislava Grossa ľahko pretlačil pri zostavovaní vlády i rozpočtu. A bol to on, kto zmenil „sociálno-trhových ľudovcov“ na „pravicových kresťanských demokratov“. A nakoniec – pri tomto riskantnom čine zmĺkli aj jeho dlhodobí kritici – to bol on, kto rozhodol o odchode ľudovcov z Grossovej vlády, na protest proti pochybnému podnikaniu premiérovej ženy.
V auguste 2006, po patovom výsledku volieb (ODS, ľudovci a zelení získali polovicu kresiel, druhú držal nezmieriteľný tábor Paroubkovej ČSSD a komunistov), urobil ďalší riskantný krok. Keď sa už-už blížila veľká koalícia ODS-ČSSD, Kalousek ponúkol ľavicovému táboru na vlastnú päsť dohodu. Tentoraz ho zmietol odpor ľudoveckej základne a on sa stiahol do ústrania.
Ale keď s pomocou dvoch prebehlíkov predsa len vznikla stredopravá vláda, Topolánek ho povolal ako správcu štátnej kasy. Miroslav Kalousek nikdy premiérovi nezabudol, že ho ako jeden z mála neodpísal. „V auguste 2006 mi v sekunde porozumel, za to mu budem nadosmrti vďačný,“ vravel autorovi tohto textu minulý štvrtok o svojom „najlepšom a najstatočnejšom premiérovi“. Vyhlásený cynik bol pri tom viditeľne dojatý.
Keď dostal otázku, či v politike naozaj končí, minister financií sa napil – napriek predpoludňajšej hodine – moravskej slivovice a charakteristicky zachrípnutým hlasom odtušil: „Aby ste dali pokoj, urobím vám radosť: oznámim svoje plány v prvom júnovom týždni.“
Autor je komentátorom českých Hospodářských novin.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.