Šrotovné, príspevok na kúpu nového auta za predpokladu, že necháte zošrotovať svoje staré, je veľmi populárne a málokto si kladie otázku, či je aj užitočné. Lenže to nie je jediný problém.
To, že sú predajcovia automobilov v obhajobe šrotovného veľmi aktívni, nemôže prekvapiť – veď im to pomáha predať viac áut na náklady daňových poplatníkov. Zarážajúca je však reakcia jedného z predstaviteľov tejto úspešnej lobistickej skupiny na pritvrdenie parametrov druhého kola šrotovného. Označil ho za nespravodlivé.
.vymyslené argumenty
Predajcovia vytrvalo obhajujú prospešnosť tohto opatrenia, i napriek tomu, že argumenty hľadajú ťažko. Spolu s ministerstvom hospodárstva ich po prvom kole potopilo ministerstvo financií aj premiér Robert Fico, ktorí nezdieľajú ich nadšenie z pozitívneho prínosu šrotovného pre štátny rozpočet.
Minister financií Ján Počiatek vraví o neutrálnom dopade na verejné financie, ale iba ak bilancujeme výhradne rok 2009 a negatívny efekt v nasledujúcich rokoch ignorujeme. A aj neutralita v roku 2009 je postavená na vratkých teoretických predpokladoch: šrotovné využijú najmä jednotlivci, ktorí by si inak v roku 2009 automobil nekúpili a v prevažnej miere financujú nákup z úspor alebo z úverov. Pritom stačí, aby tretina z celkového objemu prostriedkov minutých na nákup áut bola minutá aj v prípade, že by nijaké šrotovné nebolo, a celý projekt sa dostáva do značného mínusu už tento rok.
Keď bola rozbitá ilúzia pomoci domácej autovýrobe, prišli s tvrdením, že pôvodným cieľom šrotovného bola obnova vozového parku. Aj tu ťahajú za krátky koniec. Zošrotovanie necelých 9 percent starých áut nepomôže ani životnému prostrediu, ani bezpečnosti na cestách – a to z prostého dôvodu. Staré osobné autá jednoducho jazdia málo.
Na Slovensku je podľa štatistík okolo 260 000 áut starších ako 20 rokov. To je zhruba šestina. Postavte sa niekedy na cestu a počítajte autá. Koľko lád, moskvičov a stopätiek ste napočítali? Určite to nebolo každé šieste auto. Úspory emisií budú preto minimálne. Zlý technický stav vozidiel je už teraz na chvoste príčin dopravných nehôd osobných áut. Relatívny úspech šrotovného zabezpečili vlastníci starých áut, ktorí ich však používali minimálne.
Vek vozového parku je vymyslený problém, ktorý živia hlavne tí, ktorí z jeho riešenia môžu mať prospech. Áno, je pravda, že na slovenských záhradách a v šopách postáva množstvo prestarnutých áut, za ktoré niektorí majitelia platia aj poistku, lebo „možno“ budú potrebovať ešte raz niekam vyraziť. Vozový park je zrkadlovým obrazom ekonomiky a regulačného prostredia. Ľudia budú mať také autá, aké si môžu dovoliť, aké im budú predajcovia ochotní predať. Priama finančná podpora je na tomto obrovskom trhu vyhadzovaním peňazí do vetra. Nehovoriac o tom, že viac ako porovnávanie vozového parku s Nemeckom by nás mohlo zaujímať zdravotníctvo či školstvo.
.nemecký vzor
Dotácia bola „úspešná“ z dvoch hlavných dôvodov. Slováci sú aj v tomto čase ochotní zadlžiť sa kvôli kúpe auta a poskytnutie dotácie nebolo podmienené registráciou nového auta na šrotujúceho majiteľa starého auta. Inými slovami, kto dal auto zošrotovať, mohol ho na svojho syna, dcéru či iného kupca previesť ešte pred zaregistrovaním auta na polícii. Takto nastavené opatrenie preto muselo mať úspech, a bude mať aj v druhom kole. Je to však úspech pre automobilový priemysel a slovenskú ekonomiku?
Pozrime sa na príklad Nemecka, ktoré sa v tejto debate zakaždým vyťahuje ako model úspechu. Vo februári vzrástol predaj áut o 21 percent oproti predchádzajúcemu roku. Nárast, predstavujúci v číslach 50 000 vozidiel, by zamestnal jednu automobilku, povedzme, na dva mesiace. Lenže nemeckému automobilovému priemyslu ako celku to až tak nepomohlo. Polovica nových registrácií áut nebola vyrobená v Nemecku. A o čom sa vraví ešte menej – export nemeckých áut klesol vo februári o 50 percent. Výroba bola znížená na 47 percent.
Navyše ani prudký rast domáceho predaja nemožno hodnotiť ako udržateľný. Voľné podmienky poskytnutia vysokej dotácie spôsobili, že objem predajov vo februári bol najvyšší za posledných desať rokov! Takáto abnormalita v situácii, keď nemecké hospodárstvo upadá do hlbokej recesie, nie je prejavom úspešnosti tohto opatrenia, ale práve naopak – jeho nezmyselnosti. Je dôkazom plytvania verejnými peniazmi a vytvárania chybných motivácií a očakávaní.
.čo je spravodlivé?
Slovenskí predajcovia málo hovoria o vývoji na ostatných trhoch. To, že šrotovné je prítomné vo väčšine krajín EÚ, považujú za dôkaz systémovosti opatrenia. Nehovoria však o tom, že vo Francúzsku napriek šrotovnému poklesol počet novoregistrovaných áut o 13 percent a v Španielsku dokonca o 48 percent. Nehovoria o tom, že v Česku (bez šrotovného) rastú predaje „slovenských“ značiek ako Kia o 6 percent za štvrťrok a Peugeotu o 8,1 percenta, pretože občania motivovaní zľavami aj bez šrotovného zvyšujú svoje nákupy. Predstavitelia automobilového priemyslu očakávajú predaje áut v rovnakej výške ako minulý rok.
Šrotovné nie je ani zďaleka takým úspechom, ako býva často prezentované. Aj preto je minimálne neštandardné, aby zástupca dotovaného sektora tvrdil, že zníženie tejto podpory je nespravodlivé. Spravodlivá by bola diskusia podložená argumentmi, a nie ledabolé šermovanie s číslami. Dôkazné bremeno pritom nesú tí, ktorí peniaze požadujú. Slovo nespravodlivé v hre na šrotovné majú zatiaľ právo použiť akurát ostatní občania, ktorí sa na šrotovné vyskladali a nedostali z neho ani korunu.
Autor je analytik inštitútu INESS.
To, že sú predajcovia automobilov v obhajobe šrotovného veľmi aktívni, nemôže prekvapiť – veď im to pomáha predať viac áut na náklady daňových poplatníkov. Zarážajúca je však reakcia jedného z predstaviteľov tejto úspešnej lobistickej skupiny na pritvrdenie parametrov druhého kola šrotovného. Označil ho za nespravodlivé.
.vymyslené argumenty
Predajcovia vytrvalo obhajujú prospešnosť tohto opatrenia, i napriek tomu, že argumenty hľadajú ťažko. Spolu s ministerstvom hospodárstva ich po prvom kole potopilo ministerstvo financií aj premiér Robert Fico, ktorí nezdieľajú ich nadšenie z pozitívneho prínosu šrotovného pre štátny rozpočet.
Minister financií Ján Počiatek vraví o neutrálnom dopade na verejné financie, ale iba ak bilancujeme výhradne rok 2009 a negatívny efekt v nasledujúcich rokoch ignorujeme. A aj neutralita v roku 2009 je postavená na vratkých teoretických predpokladoch: šrotovné využijú najmä jednotlivci, ktorí by si inak v roku 2009 automobil nekúpili a v prevažnej miere financujú nákup z úspor alebo z úverov. Pritom stačí, aby tretina z celkového objemu prostriedkov minutých na nákup áut bola minutá aj v prípade, že by nijaké šrotovné nebolo, a celý projekt sa dostáva do značného mínusu už tento rok.
Keď bola rozbitá ilúzia pomoci domácej autovýrobe, prišli s tvrdením, že pôvodným cieľom šrotovného bola obnova vozového parku. Aj tu ťahajú za krátky koniec. Zošrotovanie necelých 9 percent starých áut nepomôže ani životnému prostrediu, ani bezpečnosti na cestách – a to z prostého dôvodu. Staré osobné autá jednoducho jazdia málo.
Na Slovensku je podľa štatistík okolo 260 000 áut starších ako 20 rokov. To je zhruba šestina. Postavte sa niekedy na cestu a počítajte autá. Koľko lád, moskvičov a stopätiek ste napočítali? Určite to nebolo každé šieste auto. Úspory emisií budú preto minimálne. Zlý technický stav vozidiel je už teraz na chvoste príčin dopravných nehôd osobných áut. Relatívny úspech šrotovného zabezpečili vlastníci starých áut, ktorí ich však používali minimálne.
Vek vozového parku je vymyslený problém, ktorý živia hlavne tí, ktorí z jeho riešenia môžu mať prospech. Áno, je pravda, že na slovenských záhradách a v šopách postáva množstvo prestarnutých áut, za ktoré niektorí majitelia platia aj poistku, lebo „možno“ budú potrebovať ešte raz niekam vyraziť. Vozový park je zrkadlovým obrazom ekonomiky a regulačného prostredia. Ľudia budú mať také autá, aké si môžu dovoliť, aké im budú predajcovia ochotní predať. Priama finančná podpora je na tomto obrovskom trhu vyhadzovaním peňazí do vetra. Nehovoriac o tom, že viac ako porovnávanie vozového parku s Nemeckom by nás mohlo zaujímať zdravotníctvo či školstvo.
.nemecký vzor
Dotácia bola „úspešná“ z dvoch hlavných dôvodov. Slováci sú aj v tomto čase ochotní zadlžiť sa kvôli kúpe auta a poskytnutie dotácie nebolo podmienené registráciou nového auta na šrotujúceho majiteľa starého auta. Inými slovami, kto dal auto zošrotovať, mohol ho na svojho syna, dcéru či iného kupca previesť ešte pred zaregistrovaním auta na polícii. Takto nastavené opatrenie preto muselo mať úspech, a bude mať aj v druhom kole. Je to však úspech pre automobilový priemysel a slovenskú ekonomiku?
Pozrime sa na príklad Nemecka, ktoré sa v tejto debate zakaždým vyťahuje ako model úspechu. Vo februári vzrástol predaj áut o 21 percent oproti predchádzajúcemu roku. Nárast, predstavujúci v číslach 50 000 vozidiel, by zamestnal jednu automobilku, povedzme, na dva mesiace. Lenže nemeckému automobilovému priemyslu ako celku to až tak nepomohlo. Polovica nových registrácií áut nebola vyrobená v Nemecku. A o čom sa vraví ešte menej – export nemeckých áut klesol vo februári o 50 percent. Výroba bola znížená na 47 percent.
Navyše ani prudký rast domáceho predaja nemožno hodnotiť ako udržateľný. Voľné podmienky poskytnutia vysokej dotácie spôsobili, že objem predajov vo februári bol najvyšší za posledných desať rokov! Takáto abnormalita v situácii, keď nemecké hospodárstvo upadá do hlbokej recesie, nie je prejavom úspešnosti tohto opatrenia, ale práve naopak – jeho nezmyselnosti. Je dôkazom plytvania verejnými peniazmi a vytvárania chybných motivácií a očakávaní.
.čo je spravodlivé?
Slovenskí predajcovia málo hovoria o vývoji na ostatných trhoch. To, že šrotovné je prítomné vo väčšine krajín EÚ, považujú za dôkaz systémovosti opatrenia. Nehovoria však o tom, že vo Francúzsku napriek šrotovnému poklesol počet novoregistrovaných áut o 13 percent a v Španielsku dokonca o 48 percent. Nehovoria o tom, že v Česku (bez šrotovného) rastú predaje „slovenských“ značiek ako Kia o 6 percent za štvrťrok a Peugeotu o 8,1 percenta, pretože občania motivovaní zľavami aj bez šrotovného zvyšujú svoje nákupy. Predstavitelia automobilového priemyslu očakávajú predaje áut v rovnakej výške ako minulý rok.
Šrotovné nie je ani zďaleka takým úspechom, ako býva často prezentované. Aj preto je minimálne neštandardné, aby zástupca dotovaného sektora tvrdil, že zníženie tejto podpory je nespravodlivé. Spravodlivá by bola diskusia podložená argumentmi, a nie ledabolé šermovanie s číslami. Dôkazné bremeno pritom nesú tí, ktorí peniaze požadujú. Slovo nespravodlivé v hre na šrotovné majú zatiaľ právo použiť akurát ostatní občania, ktorí sa na šrotovné vyskladali a nedostali z neho ani korunu.
Autor je analytik inštitútu INESS.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.