V pondelok vystúpilo v New Yorku v rámci svojho svetového turné, ktoré zahŕňa Poľsko, Belgicko, Holandsko a Veľkú Britániu, Slovenské divadlo tanca s predstavením Vták Ohnivák. Namierili si to priamo do Alvin Ailey Theatre, jedného zo svetových centier moderného baletu.
Veľmi vítaná zmena medzi Elánom a Petrom Nagyom, pretože toto predstavenie má čo povedať aj publiku, ktoré nie je zložené výlučne z nostalgických slovenských emigrantov a gastarbeiterov.
Choreografia Jána Ďurovčíka, pôvodne vytvorená v roku 1997 a obnovená v minulom roku, je veľmi pôsobivá a v kontexte prezidentských volieb bol jej účinok ešte znásobený. Máločo mohlo prezentovať momentálny obraz Slovenska tak výstižne. Ak by som chcel niečo napísať do pamätníčka všetkým voličom, ktorí nasledovali príklad prezidentského kandidáta, predstaviteľa skutočnej morálky, použil by som motto tohto predstavenia: „Prelom putá viery a tradície a zoškrab pleseň zhnitej mysle... “
Ďurovčíkov Ohnivák prezentuje myšlienky tvorcov veľmi priamočiaro a na javisku sa objavujú obrazy, ktoré v baletných predstaveniach nevídame – zadubení a spiatočnícki občania, tráviaci čas šúpaním zemiakov, pitím alkoholu a mlátením manželiek, podráždene a agresívne reagujúci na nové idey či na prípadné zmeny v „čarovnej krajine, obývanej prízrakmi“.
Na rozdiel od slovenských volieb v tomto predstavení, plnom oduševnených výkonov (najmä dvaja hlavní predstavitelia), nezvíťazí ani komunizmus, ani národný socializmus ( to už si nikto nepamätá, ako zle dopadli poslední nacionálni socialisti a s nimi aj polovica sveta??) ale zmena, pokrok a sloboda. Starí ujovia v zle padnúcich kostýmoch si vyzujú gumené čižmy (nezávidím tanečníkom, že v nich museli tancovať) a odchádzajú, pretože Ohnivák ich presvedčil. A presvedčil aj publikum, ktoré postojačky tlieskalo. Ale treba podotknúť, že v Amerike sa už posediačky takmer netlieska.
Volebné štáby by sa mali ísť pozrieť na toto predstavenie. Zistili by, že bez charizmatického Ohniváka, ktorý vie, čo chce, vie to presvedčivo dať najavo, ba dokonca neváha ani priamo poukázať na zadubenosť a spiatočníctvo, to jednoducho nejde.
Vo volebnom balete sme zatiaľ videli len zhromažďovanie zhnitých zemiačikov do súkromných hrncov, rozpačité posedávanie v krčme, a ufňukané predstieranie morálky nejakého neexistujúceho božieho zákona. Výsledkom opozičnej choreografie bude, že krajinu už definitívne zničia „sedláci“ v národnosocialistických čižmách. Neviem, či je dobre v takom predstavení tancovať.
Veľmi vítaná zmena medzi Elánom a Petrom Nagyom, pretože toto predstavenie má čo povedať aj publiku, ktoré nie je zložené výlučne z nostalgických slovenských emigrantov a gastarbeiterov.
Choreografia Jána Ďurovčíka, pôvodne vytvorená v roku 1997 a obnovená v minulom roku, je veľmi pôsobivá a v kontexte prezidentských volieb bol jej účinok ešte znásobený. Máločo mohlo prezentovať momentálny obraz Slovenska tak výstižne. Ak by som chcel niečo napísať do pamätníčka všetkým voličom, ktorí nasledovali príklad prezidentského kandidáta, predstaviteľa skutočnej morálky, použil by som motto tohto predstavenia: „Prelom putá viery a tradície a zoškrab pleseň zhnitej mysle... “
Ďurovčíkov Ohnivák prezentuje myšlienky tvorcov veľmi priamočiaro a na javisku sa objavujú obrazy, ktoré v baletných predstaveniach nevídame – zadubení a spiatočnícki občania, tráviaci čas šúpaním zemiakov, pitím alkoholu a mlátením manželiek, podráždene a agresívne reagujúci na nové idey či na prípadné zmeny v „čarovnej krajine, obývanej prízrakmi“.
Na rozdiel od slovenských volieb v tomto predstavení, plnom oduševnených výkonov (najmä dvaja hlavní predstavitelia), nezvíťazí ani komunizmus, ani národný socializmus ( to už si nikto nepamätá, ako zle dopadli poslední nacionálni socialisti a s nimi aj polovica sveta??) ale zmena, pokrok a sloboda. Starí ujovia v zle padnúcich kostýmoch si vyzujú gumené čižmy (nezávidím tanečníkom, že v nich museli tancovať) a odchádzajú, pretože Ohnivák ich presvedčil. A presvedčil aj publikum, ktoré postojačky tlieskalo. Ale treba podotknúť, že v Amerike sa už posediačky takmer netlieska.
Volebné štáby by sa mali ísť pozrieť na toto predstavenie. Zistili by, že bez charizmatického Ohniváka, ktorý vie, čo chce, vie to presvedčivo dať najavo, ba dokonca neváha ani priamo poukázať na zadubenosť a spiatočníctvo, to jednoducho nejde.
Vo volebnom balete sme zatiaľ videli len zhromažďovanie zhnitých zemiačikov do súkromných hrncov, rozpačité posedávanie v krčme, a ufňukané predstieranie morálky nejakého neexistujúceho božieho zákona. Výsledkom opozičnej choreografie bude, že krajinu už definitívne zničia „sedláci“ v národnosocialistických čižmách. Neviem, či je dobre v takom predstavení tancovať.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.