Andrej Hlinka krátko po voľbách v roku 1920, v ktorých na Slovensku vyhrala sociálna demokracia, vyhlásil, že bude pracovať, kým zo Slovenska červeného nespraví Slovensko biele, kresťanské.
Ako vyzerá situácia po 90 rokoch? Bizarne. Biele Slovensko je stranícky v kríze, no zároveň tu nie je možné vytvoriť väčšinu bez podpory veriacich kresťanov. Pre väčšinu praktizujúcich kresťanov viera nie je faktorom, podľa ktorého volia. Praktizujúci kresťania sú preto ako voliči rozdelení, netvoria jeden blok. Časť z nich volila v prezidentských voľbách Mikloška, časť z nich Radičovú a časť Gašparoviča.
Nejde o prekvapenie. Rozdelenosť ukázal aj prieskum Štatistického úradu vo februári 2005, ktorý zisťoval, koho volia praktizujúci veriaci. Nepýtal sa na príslušnosť k cirkvi, ale na návštevu bohoslužieb. Z prieskumu vyplynulo, že kým medzi kresťanmi, ktorí navštevujú kostol každý deň alebo dva-tri krát do týždňa, dominovalo KDH, medzi tými, ktorí chodia do kostola počas nedelí a sviatkov, to už bola strana Smer. Smer sa podľa toho aj správal. Poslanec Čaplovič už nevyťahoval protikatolícku kartu, Robert Fico sa stretával s kardinálom Korcom a na stranícku kandidátku sa dostal aj nedoštudovaný seminarista.
Postkomunisti si neželali otvorený spor s cirkvou a dodnes robia všetko preto, aby sa mu vyhýbali.
Čo to znamená pre volebné správanie? Kým pre Smer sú „kresťanské témy“ kontraproduktívne a ich volebné zisky ohrozujú, pre náboženskú pravicu sú tieto témy životne dôležité. Napokon, aj preto sa KDH pred voľbami v roku 2006 snažilo predložiť viacero zákonov, ktoré by donútili Smer hlasovať o zákaze registrovaných partnerstiev a podobných témach. Ešte pred voľbami sa však vytvorila koalícia, ktorá tieto témy programovo odmieta. Tvorí ju Smer, HZDS a SDKÚ. Tieto strany si unisono želajú, aby takéto spory v politike neboli. Dôsledkom toho je, že Smeru sa darí oslovovať praktizujúcich kresťanov sociálnou kartou, KDH zvažuje vlastnú identitu a Palkova KDS bojuje o prežitie. Získava ľavica a stráca pravica. Posledných 20 rokov však ukazuje, že modrá nikdy nevládla bez bielej. A na rozdiel od červenej bielu v sebe rozpustiť nedokáže. V záujme liberálnej pravice je teda silnejšia náboženská pravica. Ako ukázali prezidentské voľby, biely prúd tu svoje miesto má, o jeho podobe však nerozhodnú len politici a ich ponuka. Ale najmä občianska spoločnosť, hnutie pro-life, kňazi a tí kresťania, pre ktorých to bude vec hodná angažovania sa.
Ako vyzerá situácia po 90 rokoch? Bizarne. Biele Slovensko je stranícky v kríze, no zároveň tu nie je možné vytvoriť väčšinu bez podpory veriacich kresťanov. Pre väčšinu praktizujúcich kresťanov viera nie je faktorom, podľa ktorého volia. Praktizujúci kresťania sú preto ako voliči rozdelení, netvoria jeden blok. Časť z nich volila v prezidentských voľbách Mikloška, časť z nich Radičovú a časť Gašparoviča.
Nejde o prekvapenie. Rozdelenosť ukázal aj prieskum Štatistického úradu vo februári 2005, ktorý zisťoval, koho volia praktizujúci veriaci. Nepýtal sa na príslušnosť k cirkvi, ale na návštevu bohoslužieb. Z prieskumu vyplynulo, že kým medzi kresťanmi, ktorí navštevujú kostol každý deň alebo dva-tri krát do týždňa, dominovalo KDH, medzi tými, ktorí chodia do kostola počas nedelí a sviatkov, to už bola strana Smer. Smer sa podľa toho aj správal. Poslanec Čaplovič už nevyťahoval protikatolícku kartu, Robert Fico sa stretával s kardinálom Korcom a na stranícku kandidátku sa dostal aj nedoštudovaný seminarista.
Postkomunisti si neželali otvorený spor s cirkvou a dodnes robia všetko preto, aby sa mu vyhýbali.
Čo to znamená pre volebné správanie? Kým pre Smer sú „kresťanské témy“ kontraproduktívne a ich volebné zisky ohrozujú, pre náboženskú pravicu sú tieto témy životne dôležité. Napokon, aj preto sa KDH pred voľbami v roku 2006 snažilo predložiť viacero zákonov, ktoré by donútili Smer hlasovať o zákaze registrovaných partnerstiev a podobných témach. Ešte pred voľbami sa však vytvorila koalícia, ktorá tieto témy programovo odmieta. Tvorí ju Smer, HZDS a SDKÚ. Tieto strany si unisono želajú, aby takéto spory v politike neboli. Dôsledkom toho je, že Smeru sa darí oslovovať praktizujúcich kresťanov sociálnou kartou, KDH zvažuje vlastnú identitu a Palkova KDS bojuje o prežitie. Získava ľavica a stráca pravica. Posledných 20 rokov však ukazuje, že modrá nikdy nevládla bez bielej. A na rozdiel od červenej bielu v sebe rozpustiť nedokáže. V záujme liberálnej pravice je teda silnejšia náboženská pravica. Ako ukázali prezidentské voľby, biely prúd tu svoje miesto má, o jeho podobe však nerozhodnú len politici a ich ponuka. Ale najmä občianska spoločnosť, hnutie pro-life, kňazi a tí kresťania, pre ktorých to bude vec hodná angažovania sa.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.