Už dvanásť rokov sa na Slovensku udeľuje cena Vedec roka. Táto cena, ktorá si získava čoraz väčšiu publicitu, má podľa .týždňa celkom zaujímavé pozadie. Posúďte sami.
Cena sa udeľuje víťazom súťaže Vedec roka SR. Vyhlasovateľom je Journaliste-Studio v spolupráci s Klubom vedecko-technických žurnalistov Slovenského syndikátu novinárov. V štatúte tejto súťaže pre rok 2008 sa dá dozvedieť všeličo. Napríklad, že „slávnosť udeľovania ocenení“ je vyvrcholením viacerých aktivít Journaliste-Studia a Klubu vedecko-technických žurnalistov Slovenského syndikátu novinárov. Súčasťou štatútu (súťaže!) sú aj nasledujúce aktivity Journaliste-Studia: usporadúvanie besied, informovanie na internete a minisemináre.
.zaslúžilý pracovník
Journaliste-Studio tvoria dvaja ľudia – JUDr. Ľubomír Lenoch a jeho manželka. O Klube vedecko-technických žurnalistov SSN, založenom v roku 1970, nám jeho predseda Ľubomír Lenoch povedal: „Dnes má už len niekoľko málo členov, zvoláte schôdzu a prídu traja až piati. Ale boli časy, keď mal aj 120 členov a vlastnú klubovňu, v ktorej sa podávala káva zadarmo.“
Ľubomír Lenoch bol od začiatku svojej novinárskej kariéry až do roku 1990 redaktorom Práce a Pravdy (v Pravde bol dokonca vedúcim oddelenia vedy a techniky). V sedemdesiatych rokoch publicisticky bránil Slovnaft pred verejnou mienkou. Písal, že keď bude mať Slovnaft čističku odpadových vôd a iné ekologické stavby, môže stáť aj na Václavskom námestí. Absolvoval aj štvorsemestrálne štúdium na Chemickotechnologickej fakulte SVŠT, ktoré ukončil diplomovou prácou „Slovnaft rieši ekologické problémy“.
V roku 1975 mu generálny riaditeľ Slovnaftu prišiel do redakcie Pravdy odovzdať vyznamenanie Zaslúžilý pracovník Slovnaftu, a minister priemyslu vyznamenanie Zaslúžilý pracovník priemyslu. V tom istom roku sa ako novinár stal Zaslúžilým pracovníkom Státní komise pro vědecko-technický rozvoj.
V roku 1997 vymyslel Ľubomír Lenoch akciu Vedec roka a ako sponzora získal bratislavský Slovnaft. Ten sponzoroval prvých osem ročníkov sumou 200 000 Sk ročne (túto informáciu poskytol .týždňu Ľ. Lenoch). Sponzorstvo sa skončilo až po tom, keď sa do Slovnaftu dostal zahraničný investor.
.jednotlivé úkony akcie
Vráťme sa však k samotnej súťaži a jej štatútu, kde sa píše: „Jednotlivé úkony akcie Vedec roka SR (vrátane vyhodnotenia ocenených) schvaľuje riadiaci výbor.“ Tento výbor pozostáva z vyhlasovateľov (Journaliste-Studio zastupuje Ľ. Lenoch), z odborných gestorov, ktorými sú zástupcovia Slovenskej akadémie vied, Zväzu slovenských vedecko-technických spoločností a v minulosti aj Ministerstva školstva, a napokon zo zástupcov sponzorov.
Prvým dôležitým úkonom je rozoslanie štatútu a tlačív návrhov na ocenenie vedeckým a výskumným inštitúciám v SR. Na niektorých vedeckých ústavoch pristupujú k týmto tlačivám naozaj seriózne – svoje návrhy obšírne zdôvodnia a doložia publikáciami, citáciami a podobne. A nájdu sa aj ústavy, na ktorých výslednú podobu návrhu schvaľuje vedecká rada.
Z takto vyplnených tlačív potom riadiaci výbor vyberá víťazov v piatich kategóriách. Na otázku .týždňa, ako môže pomerne úzky výbor zodpovedne vybrať z veľmi širokej ponuky vysoko odborných návrhov, reagoval Ľubomír Lenoch trochu podráždene. Správne u nás vycítil určité pochybnosti o takomto mechanizme výberu víťazov, ale napokon sme našli spoločnú reč.
Je totiž celkom evidentné, že mnohí držitelia ceny Vedec roka SR ju získali plným právom. Dokonca uznávame aj to, že opísaný spôsob výberu víťazov vedie s vysokou pravdepodobnosťou k oceneniu tých, ktorí si to naozaj zaslúžia. A už vôbec nechceme nikomu upierať právo organizovať podobné akcie. V tomto úplne súhlasíme s názorom Ľ. Lenocha: „Hocikto, aj ten vrabec na streche, môže vyhlásiť takúto súťaž. Ale musia to posudzovať kompetentní ľudia.“
Ak nám v celej veci niečo chýba, tak je to nedostatok kritického odstupu u vedcov samotných. Nezaregistrovali sme totiž nijaké otázky, ktoré by sa zaoberali kreditom celej akcie. Nijakú diskusiu o tom, či táto cena dodáva lesk vedcovi, alebo či ho dodáva vedec cene.
.predsedníctvo aktu oceňovania
K lesku ceny prispieva, samozrejme, aj to, kto všetko je pri jej odovzdávaní. Tento moment riadiaci výbor rozhodne nezanedbáva, takže spolu so Zväzom slovenských vedecko-technických spoločností môžeme konštatovať, že „v čestnom predsedníctve aktu oceňovania zasadli“ významní ľudia. A nielen zasadli, ale aj prehovorili.
Podpredseda vlády Dušan Čaplovič napríklad v roku 2008 oboznámil prítomných s alarmujúcou skutočnosťou, že „podľa Eurobarometra deklarovalo až 57 % Európanov, že sa zaujímajú o vedecký výskum, zatiaľ čo na Slovensku sa o informácie z prostredia vedy a techniky zaujíma len 19 % obyvateľov“. Predseda SAV Štefan Luby zas v odpovedi na otázku, čo ho osobne teší a čo ešte trápi v dianí slovenskej vedy a výskumu povedal, okrem iného, že „máme za sebou dve významné výzvy (2.1. a 4.1.) v programe štrukturálnych fondov EÚ, v ktorých sa zrodili excelentné pracoviská výskumu a vývoja“. Čo povedala predsedníčka Slovenského syndikátu novinárov Zuzana Krútka alebo ďalší členovia predsedníctva, sa nám zistiť nepodarilo. Ale určite aj oni prispeli k tomu, že cena sa ligoce a jej mediálna hviezda stúpa.
Namiesto rozhovoru
Na tomto mieste mal byť rozhovor s Ľubomírom Lenochom, ktorý však Ľ. Lenoch odmietol autorizovať, pretože celý náš príspevok považuje za grobiansky útok proti slovenskej vede. Ako jeden z „argumentov vyvracajúcich naše paberky“ nám poslal text Borisa Droppu z roku 1975, napísaný pri príležitosti Lenochovej päťdesiatky. Z textu vyberáme:
Každý, aj obšírny výpočet článkov tohto autora i aktuálnych akcií, na ktorých participoval, by bol asi neúplný. Veď na stránkach novín a časopisov sa s jeho menom stretávame takmer štvrťstoročie. V tom čase si ho postupne a napokon natrvalo podmanila vedecko-technická tematika. O tejto oblasti tvorivej aktivity napísal desiatky, ba stovky pôsobivých úvah, komentárov, rozborov a reportáží. Dôsledne v nich objasňuje čitateľom závažné myšlienky straníckych dokumentov, vysvetľuje ciele štátnej technickej politiky, približuje vynikajúce výsledky sovietskych i našich vedcov, technikov, vynálezcov. Mobilizuje novátorov a zlepšovateľov, aktivizuje racionalizátorov. Patrí k vytrvalým a angažovaným kronikárom socialistickej iniciatívy vo fabrikách a na výskumných ústavoch. Pomáha verejne bilancovať obrovský prínos záväzkov robotníckych a bádateľských kolektívov, prijatých na počesť 30. výročia SNP a 30. výročia oslobodenia našej vlasti slávnou Sovietskou armádou. Prvý propaguje výzvu Slovnaftu, ktorá sa zrodila ako odpoveď pracujúcich na novembrové zasadnutie ÚV KSČ. Sústavne sleduje a podporuje rozvoj priekopníckeho hnutia, ktoré výzva podnietila, podieľa sa na utváraní podmienok pre jeho ďalší kvalitatívny a kvantitatívny rast. A keby ste nazreli do jubilantových pracovných plánov, nájdete tam už zreteľné kontúry publicistickej i organizátorskej činnosti v šiestej päťročnici.
Nositeľ ceny SAV za popularizáciu vedy a mnohých oficiálnych ocenení ČSVTS i ďalších inštitúcií, viacnásobný víťaz súťaží Ministerstva výstavby a techniky SSR, stál aj pri zrode Novostí vedy a techniky, ktoré z poverenia Ministerstva výstavby a techniky SSR vydáva Slovenská technická knižnica v spolupráci so Slovenským úradom pre tlač a informácie a Klubom vedy a techniky SZN. Priamym podnetom pre vznik bulletinu bol úspech Informátora, ktorý – za výdatnej pomoci všetkých spomenutých partnerov – vychádzal počas Dní sovietskej vedy a techniky v roku 1971. Na skúsenosti nadobudnuté pri jeho príprave programovo nadviazal dr. Ľ. Lenoch aj pri profilovaní a redigovaní Novostí vedy a techniky.
Cena sa udeľuje víťazom súťaže Vedec roka SR. Vyhlasovateľom je Journaliste-Studio v spolupráci s Klubom vedecko-technických žurnalistov Slovenského syndikátu novinárov. V štatúte tejto súťaže pre rok 2008 sa dá dozvedieť všeličo. Napríklad, že „slávnosť udeľovania ocenení“ je vyvrcholením viacerých aktivít Journaliste-Studia a Klubu vedecko-technických žurnalistov Slovenského syndikátu novinárov. Súčasťou štatútu (súťaže!) sú aj nasledujúce aktivity Journaliste-Studia: usporadúvanie besied, informovanie na internete a minisemináre.
.zaslúžilý pracovník
Journaliste-Studio tvoria dvaja ľudia – JUDr. Ľubomír Lenoch a jeho manželka. O Klube vedecko-technických žurnalistov SSN, založenom v roku 1970, nám jeho predseda Ľubomír Lenoch povedal: „Dnes má už len niekoľko málo členov, zvoláte schôdzu a prídu traja až piati. Ale boli časy, keď mal aj 120 členov a vlastnú klubovňu, v ktorej sa podávala káva zadarmo.“
Ľubomír Lenoch bol od začiatku svojej novinárskej kariéry až do roku 1990 redaktorom Práce a Pravdy (v Pravde bol dokonca vedúcim oddelenia vedy a techniky). V sedemdesiatych rokoch publicisticky bránil Slovnaft pred verejnou mienkou. Písal, že keď bude mať Slovnaft čističku odpadových vôd a iné ekologické stavby, môže stáť aj na Václavskom námestí. Absolvoval aj štvorsemestrálne štúdium na Chemickotechnologickej fakulte SVŠT, ktoré ukončil diplomovou prácou „Slovnaft rieši ekologické problémy“.
V roku 1975 mu generálny riaditeľ Slovnaftu prišiel do redakcie Pravdy odovzdať vyznamenanie Zaslúžilý pracovník Slovnaftu, a minister priemyslu vyznamenanie Zaslúžilý pracovník priemyslu. V tom istom roku sa ako novinár stal Zaslúžilým pracovníkom Státní komise pro vědecko-technický rozvoj.
V roku 1997 vymyslel Ľubomír Lenoch akciu Vedec roka a ako sponzora získal bratislavský Slovnaft. Ten sponzoroval prvých osem ročníkov sumou 200 000 Sk ročne (túto informáciu poskytol .týždňu Ľ. Lenoch). Sponzorstvo sa skončilo až po tom, keď sa do Slovnaftu dostal zahraničný investor.
.jednotlivé úkony akcie
Vráťme sa však k samotnej súťaži a jej štatútu, kde sa píše: „Jednotlivé úkony akcie Vedec roka SR (vrátane vyhodnotenia ocenených) schvaľuje riadiaci výbor.“ Tento výbor pozostáva z vyhlasovateľov (Journaliste-Studio zastupuje Ľ. Lenoch), z odborných gestorov, ktorými sú zástupcovia Slovenskej akadémie vied, Zväzu slovenských vedecko-technických spoločností a v minulosti aj Ministerstva školstva, a napokon zo zástupcov sponzorov.
Prvým dôležitým úkonom je rozoslanie štatútu a tlačív návrhov na ocenenie vedeckým a výskumným inštitúciám v SR. Na niektorých vedeckých ústavoch pristupujú k týmto tlačivám naozaj seriózne – svoje návrhy obšírne zdôvodnia a doložia publikáciami, citáciami a podobne. A nájdu sa aj ústavy, na ktorých výslednú podobu návrhu schvaľuje vedecká rada.
Z takto vyplnených tlačív potom riadiaci výbor vyberá víťazov v piatich kategóriách. Na otázku .týždňa, ako môže pomerne úzky výbor zodpovedne vybrať z veľmi širokej ponuky vysoko odborných návrhov, reagoval Ľubomír Lenoch trochu podráždene. Správne u nás vycítil určité pochybnosti o takomto mechanizme výberu víťazov, ale napokon sme našli spoločnú reč.
Je totiž celkom evidentné, že mnohí držitelia ceny Vedec roka SR ju získali plným právom. Dokonca uznávame aj to, že opísaný spôsob výberu víťazov vedie s vysokou pravdepodobnosťou k oceneniu tých, ktorí si to naozaj zaslúžia. A už vôbec nechceme nikomu upierať právo organizovať podobné akcie. V tomto úplne súhlasíme s názorom Ľ. Lenocha: „Hocikto, aj ten vrabec na streche, môže vyhlásiť takúto súťaž. Ale musia to posudzovať kompetentní ľudia.“
Ak nám v celej veci niečo chýba, tak je to nedostatok kritického odstupu u vedcov samotných. Nezaregistrovali sme totiž nijaké otázky, ktoré by sa zaoberali kreditom celej akcie. Nijakú diskusiu o tom, či táto cena dodáva lesk vedcovi, alebo či ho dodáva vedec cene.
.predsedníctvo aktu oceňovania
K lesku ceny prispieva, samozrejme, aj to, kto všetko je pri jej odovzdávaní. Tento moment riadiaci výbor rozhodne nezanedbáva, takže spolu so Zväzom slovenských vedecko-technických spoločností môžeme konštatovať, že „v čestnom predsedníctve aktu oceňovania zasadli“ významní ľudia. A nielen zasadli, ale aj prehovorili.
Podpredseda vlády Dušan Čaplovič napríklad v roku 2008 oboznámil prítomných s alarmujúcou skutočnosťou, že „podľa Eurobarometra deklarovalo až 57 % Európanov, že sa zaujímajú o vedecký výskum, zatiaľ čo na Slovensku sa o informácie z prostredia vedy a techniky zaujíma len 19 % obyvateľov“. Predseda SAV Štefan Luby zas v odpovedi na otázku, čo ho osobne teší a čo ešte trápi v dianí slovenskej vedy a výskumu povedal, okrem iného, že „máme za sebou dve významné výzvy (2.1. a 4.1.) v programe štrukturálnych fondov EÚ, v ktorých sa zrodili excelentné pracoviská výskumu a vývoja“. Čo povedala predsedníčka Slovenského syndikátu novinárov Zuzana Krútka alebo ďalší členovia predsedníctva, sa nám zistiť nepodarilo. Ale určite aj oni prispeli k tomu, že cena sa ligoce a jej mediálna hviezda stúpa.
Namiesto rozhovoru
Na tomto mieste mal byť rozhovor s Ľubomírom Lenochom, ktorý však Ľ. Lenoch odmietol autorizovať, pretože celý náš príspevok považuje za grobiansky útok proti slovenskej vede. Ako jeden z „argumentov vyvracajúcich naše paberky“ nám poslal text Borisa Droppu z roku 1975, napísaný pri príležitosti Lenochovej päťdesiatky. Z textu vyberáme:
Každý, aj obšírny výpočet článkov tohto autora i aktuálnych akcií, na ktorých participoval, by bol asi neúplný. Veď na stránkach novín a časopisov sa s jeho menom stretávame takmer štvrťstoročie. V tom čase si ho postupne a napokon natrvalo podmanila vedecko-technická tematika. O tejto oblasti tvorivej aktivity napísal desiatky, ba stovky pôsobivých úvah, komentárov, rozborov a reportáží. Dôsledne v nich objasňuje čitateľom závažné myšlienky straníckych dokumentov, vysvetľuje ciele štátnej technickej politiky, približuje vynikajúce výsledky sovietskych i našich vedcov, technikov, vynálezcov. Mobilizuje novátorov a zlepšovateľov, aktivizuje racionalizátorov. Patrí k vytrvalým a angažovaným kronikárom socialistickej iniciatívy vo fabrikách a na výskumných ústavoch. Pomáha verejne bilancovať obrovský prínos záväzkov robotníckych a bádateľských kolektívov, prijatých na počesť 30. výročia SNP a 30. výročia oslobodenia našej vlasti slávnou Sovietskou armádou. Prvý propaguje výzvu Slovnaftu, ktorá sa zrodila ako odpoveď pracujúcich na novembrové zasadnutie ÚV KSČ. Sústavne sleduje a podporuje rozvoj priekopníckeho hnutia, ktoré výzva podnietila, podieľa sa na utváraní podmienok pre jeho ďalší kvalitatívny a kvantitatívny rast. A keby ste nazreli do jubilantových pracovných plánov, nájdete tam už zreteľné kontúry publicistickej i organizátorskej činnosti v šiestej päťročnici.
Nositeľ ceny SAV za popularizáciu vedy a mnohých oficiálnych ocenení ČSVTS i ďalších inštitúcií, viacnásobný víťaz súťaží Ministerstva výstavby a techniky SSR, stál aj pri zrode Novostí vedy a techniky, ktoré z poverenia Ministerstva výstavby a techniky SSR vydáva Slovenská technická knižnica v spolupráci so Slovenským úradom pre tlač a informácie a Klubom vedy a techniky SZN. Priamym podnetom pre vznik bulletinu bol úspech Informátora, ktorý – za výdatnej pomoci všetkých spomenutých partnerov – vychádzal počas Dní sovietskej vedy a techniky v roku 1971. Na skúsenosti nadobudnuté pri jeho príprave programovo nadviazal dr. Ľ. Lenoch aj pri profilovaní a redigovaní Novostí vedy a techniky.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.