Pouličné občerstvenie je na Slovensku úbohé. Obschnuté richmany a hotdog z moderných rožkov, čo sa sypú a majú bodky naspodku a párkov, čo neobsahujú mäso. Ak sa predajcovia pouličného občerstvenia chcú učiť, mali by prísť sem, do Ázie. To vám je samostatný svet.
Málokto je v reštauráciách. Buď sa najete doma, alebo na ulici. A na ulici je väčšia zábava a nevyjde to drahšie ako jesť doma. Pre Indiu sú typické rôzne strukoviny s posekanou cibuľkou a koreninami, ktoré vám predavač zabalí do kornútka z novín. Má buď stolček na kolieskach, alebo podobne ako predavači žrebov tabuľu, zavesenú na krku. Alebo také ovocie. Myslíte si, že aspoň ovocie tu neštípe? Blbosť.
Na pokrájaný ananás vám nasypú zmes korení, soli a čili. To isté na jablká a mango. Už som si na to celkom zvykla. Čo však miestni totálne milujú, sú pouličné uhorky. Tvar, na ktorý sú nakrájané, sa líši spolu s krajom, ale tiež na ne voľačo sypú. Raz som to ochutnala a práve som natrafila na horkú uhorku, a to ma nadlho odradilo. Alebo také nepálske Pani Puri. To sú malé placky puri plnené vodou a zemiačikmi, a celé je to okorenené a keď sa vám to nezmestí do úst naraz a zahryznete sa, tak z toho vytryskne voda ako z balóna a celí sa zababrete. To sa vždy konzumuje priamo pri stánku. Je to hotová ceremónia. Okolo „týpka“ so stolčekom a mištičkami stoja ľudia, ktorí majú v rukách plechové tanieriky a lačno hltajú každý jeho pohyb. Keďže je ich väčšinou viac ako môže obslúžiť, sleduje ich, ako jedia a dokladá každému hneď, ako vidí, že na tanieriku nemá nič. A tak tam prídete, šupnú vám do ruky tanierik a spolu s ostatnými mlčíte a snažíte sa jesť čo najrýchlejšie a najopatrnejšie. A potom zaplatíte cca 30 halierov za jednu palacinku. Najlepší spôsob, ako dostať týfus alebo niečo podobné. Tá voda v plackách je neznámeho pôvodu, podobne ako všetky pliagy, ktorými tu človek trpí. A to som ešte ani nezačala so sladkosťami a pouličnými koláčikmi, pečenými arašidmi, ktoré všade rozvoniavajú, a potom ostávajú v zuboch. Alebo pečená kukurica priamo na ohni, čo ju pečie taká čierna teta, ešte černejšia ako tá kukurica, čo jej vždy zhorí, pretože tá teta je slepá. Vždycky sedí na zastávke, kde mi chodí autobus domov a tam pečie tú karcinogénnu kukuricu. Párkrát som si ju aj z ľútosti kúpila. Všetkému vládne čaj. Ten je úplne všade. A všade sedia ľudia a popíjajú ho. Na námestiach, pri chrámoch, pred domami, uprostred križovatky, počas nákupov v obchode. Moji klienti, čo sem chodia trekovať, sa často pýtajú: „A kedy chodia do roboty?“ Nuž, keby všetci pracovali, kto by jedol všetko to pouličné občerstvenie?
www.dorotanvotova.sk
Málokto je v reštauráciách. Buď sa najete doma, alebo na ulici. A na ulici je väčšia zábava a nevyjde to drahšie ako jesť doma. Pre Indiu sú typické rôzne strukoviny s posekanou cibuľkou a koreninami, ktoré vám predavač zabalí do kornútka z novín. Má buď stolček na kolieskach, alebo podobne ako predavači žrebov tabuľu, zavesenú na krku. Alebo také ovocie. Myslíte si, že aspoň ovocie tu neštípe? Blbosť.
Na pokrájaný ananás vám nasypú zmes korení, soli a čili. To isté na jablká a mango. Už som si na to celkom zvykla. Čo však miestni totálne milujú, sú pouličné uhorky. Tvar, na ktorý sú nakrájané, sa líši spolu s krajom, ale tiež na ne voľačo sypú. Raz som to ochutnala a práve som natrafila na horkú uhorku, a to ma nadlho odradilo. Alebo také nepálske Pani Puri. To sú malé placky puri plnené vodou a zemiačikmi, a celé je to okorenené a keď sa vám to nezmestí do úst naraz a zahryznete sa, tak z toho vytryskne voda ako z balóna a celí sa zababrete. To sa vždy konzumuje priamo pri stánku. Je to hotová ceremónia. Okolo „týpka“ so stolčekom a mištičkami stoja ľudia, ktorí majú v rukách plechové tanieriky a lačno hltajú každý jeho pohyb. Keďže je ich väčšinou viac ako môže obslúžiť, sleduje ich, ako jedia a dokladá každému hneď, ako vidí, že na tanieriku nemá nič. A tak tam prídete, šupnú vám do ruky tanierik a spolu s ostatnými mlčíte a snažíte sa jesť čo najrýchlejšie a najopatrnejšie. A potom zaplatíte cca 30 halierov za jednu palacinku. Najlepší spôsob, ako dostať týfus alebo niečo podobné. Tá voda v plackách je neznámeho pôvodu, podobne ako všetky pliagy, ktorými tu človek trpí. A to som ešte ani nezačala so sladkosťami a pouličnými koláčikmi, pečenými arašidmi, ktoré všade rozvoniavajú, a potom ostávajú v zuboch. Alebo pečená kukurica priamo na ohni, čo ju pečie taká čierna teta, ešte černejšia ako tá kukurica, čo jej vždy zhorí, pretože tá teta je slepá. Vždycky sedí na zastávke, kde mi chodí autobus domov a tam pečie tú karcinogénnu kukuricu. Párkrát som si ju aj z ľútosti kúpila. Všetkému vládne čaj. Ten je úplne všade. A všade sedia ľudia a popíjajú ho. Na námestiach, pri chrámoch, pred domami, uprostred križovatky, počas nákupov v obchode. Moji klienti, čo sem chodia trekovať, sa často pýtajú: „A kedy chodia do roboty?“ Nuž, keby všetci pracovali, kto by jedol všetko to pouličné občerstvenie?
www.dorotanvotova.sk
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.