Keď pred pár rokmi zahrala belgická skupina Zita Swoon tri koncerty na Slovensku, počet platiacich divákov ledva dosiahol počet vystupujúcich umelcov. Svedkovia však hovorili o mimoriadnom zážitku...
Reputácii kapely určite pomohol aj magický koncert na Pohode. V čase keď už sobotná noc prestávala byť sama sebou a stávala sa nedeľným ránom, dobré dve hodiny po plánovanom čase vystúpili v preplnenej TB aréne. Na začiatku všetci pozorne počúvali, na konci tancovali.
Kľúčovou osobnosťou skupiny Zita Swoon je gitarista, spevák a tanečník Stef Kamil Carlens. Niekdajší člen asi najznámejšej kapely dEUS vytvoril v roku 1995 spolu s bubeníkom Aarichom Jespersom zoskupenie Moondog, Jr.. Všetko bolo v poriadku, až na to meno. Moondog bola totiž umelecká prezývka jedného amerického bluesmana a ten nebol s takouto nechcenou reklamou spokojný. Z Mesačného psa sa preto stala Zita Swoon.
Kapela pomerne rýchlo zaujala publikum v Beneluxe a koncom deväťdesiatych rokov aj v západnej Európe a v USA. Čím zaujali? Ľahučkým popom, ktorý v sebe skrýva neobvyklú muzikalitu a hudobnú inteligenciu a ktorý nemožno vtlačiť do žiadnej žánrovej škatuľky.
Vedeli sme, že v Petržalke zahrá Zita svoj projekt „band in the box“, teda kapela v škatuli, ktorej štyri steny tvoria diváci (hore je strop a dole podlaha). Napriek tomu bol pohľad na kopu nástrojov v strede tanečného parketu Zrkadláča prekvapivo pôsobivý. Žiadne pódium, žiadne bariéry. Hudba tak blízko, ako len môže byť. Fungovalo to už pri vystúpení skupiny Diego, ktorá bola tentoraz v úlohe zahrievacej predkapely. Zahrievala dobre: svižné pesničky, výborne zahrané. Obchádzam „box“ dookola, zvuk je všade veľmi dobrý, výhľad tiež. Diego by mali čím skôr nahrať platňu — sú vo forme, piesní majú dosť, chuti zrejme tiež. A basgitarista Martin Stempel je zároveň vydavateľom. Smelo do toho!
Koncert Zity Swoon uprostred petržalského klubu sa začal pesničkami v strednom tempe zatiaľ z posledného albumu Big City. Kapela znie chvíľami akusticky, vzápätí džezovo (hlavne keď má viac priestoru klavirista Joris Caluwaerts), soulovo (vďaka vokalistkám Eve a Kapinge Gysel), potom je to chvíľu latino (perkusionista Amer Serra Garcia) a napokon sa vracia do Európy. Len ten, kto Zitu Swoon počul, uverí, že to tvorí jednoliaty, štýlovo čistý celok. Hudba čistá a jemná: nie exhibícia virtuozity ani rýchlostné skúšky. Viac vzrušujúce chvenie než sopečné erupcie.
Kapela využíva priestor medzi divákmi dokonale. Stef Kamil tancuje, speváčky Eva a Kapinge komunikujú s ľuďmi, ktorí im sedia — doslova — pri nohách, hudobníci na seba pokrikujú a uznanlivými úsmevmi oceňujú výkony kolegov. V priebehu koncertu sa zvyšuje tempo až k extatickému záveru a prídavku, pri ktorom sa už všetci hýbu a priestor medzi kapelou a divákmi prestáva existovať.
Dlhý potlesk, ďakovanie, poklony na všetky strany. Potom obliehanie stolíka s platňami, pár slov s priateľmi a odchod do noci. Na schodoch kulturáku sedia a pofajčievajú vokalistky Eva a Kapinga. Hovoríme chvíľu o koncerte, zhodneme sa, že bol „wonderful“. Spomíname na Pohodu, na to, ako dlho museli čakať na svoje vystúpenie. „Ale to nám vôbec neprekážalo,“ hovoria počerné dievčatá, „aspoň sme si mohli pozrieť ostatné koncerty.“ Napadá mi text z ich piesne Pretty Gir: „Lord, teach me about love and sensitivity, / teach me about intelligence and positivity.“ To všetko v hudbe a aj v samotných členoch skupiny Zita Swoon je: aj láskavosť a cit, aj inteligencia a pozitívny duch. Modlitba bola zrejme vypočutá.
Zita Swoon, Diego, 15. apríl, Klub Za zrkadlom, Petržalka.
Reputácii kapely určite pomohol aj magický koncert na Pohode. V čase keď už sobotná noc prestávala byť sama sebou a stávala sa nedeľným ránom, dobré dve hodiny po plánovanom čase vystúpili v preplnenej TB aréne. Na začiatku všetci pozorne počúvali, na konci tancovali.
Kľúčovou osobnosťou skupiny Zita Swoon je gitarista, spevák a tanečník Stef Kamil Carlens. Niekdajší člen asi najznámejšej kapely dEUS vytvoril v roku 1995 spolu s bubeníkom Aarichom Jespersom zoskupenie Moondog, Jr.. Všetko bolo v poriadku, až na to meno. Moondog bola totiž umelecká prezývka jedného amerického bluesmana a ten nebol s takouto nechcenou reklamou spokojný. Z Mesačného psa sa preto stala Zita Swoon.
Kapela pomerne rýchlo zaujala publikum v Beneluxe a koncom deväťdesiatych rokov aj v západnej Európe a v USA. Čím zaujali? Ľahučkým popom, ktorý v sebe skrýva neobvyklú muzikalitu a hudobnú inteligenciu a ktorý nemožno vtlačiť do žiadnej žánrovej škatuľky.
Vedeli sme, že v Petržalke zahrá Zita svoj projekt „band in the box“, teda kapela v škatuli, ktorej štyri steny tvoria diváci (hore je strop a dole podlaha). Napriek tomu bol pohľad na kopu nástrojov v strede tanečného parketu Zrkadláča prekvapivo pôsobivý. Žiadne pódium, žiadne bariéry. Hudba tak blízko, ako len môže byť. Fungovalo to už pri vystúpení skupiny Diego, ktorá bola tentoraz v úlohe zahrievacej predkapely. Zahrievala dobre: svižné pesničky, výborne zahrané. Obchádzam „box“ dookola, zvuk je všade veľmi dobrý, výhľad tiež. Diego by mali čím skôr nahrať platňu — sú vo forme, piesní majú dosť, chuti zrejme tiež. A basgitarista Martin Stempel je zároveň vydavateľom. Smelo do toho!
Koncert Zity Swoon uprostred petržalského klubu sa začal pesničkami v strednom tempe zatiaľ z posledného albumu Big City. Kapela znie chvíľami akusticky, vzápätí džezovo (hlavne keď má viac priestoru klavirista Joris Caluwaerts), soulovo (vďaka vokalistkám Eve a Kapinge Gysel), potom je to chvíľu latino (perkusionista Amer Serra Garcia) a napokon sa vracia do Európy. Len ten, kto Zitu Swoon počul, uverí, že to tvorí jednoliaty, štýlovo čistý celok. Hudba čistá a jemná: nie exhibícia virtuozity ani rýchlostné skúšky. Viac vzrušujúce chvenie než sopečné erupcie.
Kapela využíva priestor medzi divákmi dokonale. Stef Kamil tancuje, speváčky Eva a Kapinge komunikujú s ľuďmi, ktorí im sedia — doslova — pri nohách, hudobníci na seba pokrikujú a uznanlivými úsmevmi oceňujú výkony kolegov. V priebehu koncertu sa zvyšuje tempo až k extatickému záveru a prídavku, pri ktorom sa už všetci hýbu a priestor medzi kapelou a divákmi prestáva existovať.
Dlhý potlesk, ďakovanie, poklony na všetky strany. Potom obliehanie stolíka s platňami, pár slov s priateľmi a odchod do noci. Na schodoch kulturáku sedia a pofajčievajú vokalistky Eva a Kapinga. Hovoríme chvíľu o koncerte, zhodneme sa, že bol „wonderful“. Spomíname na Pohodu, na to, ako dlho museli čakať na svoje vystúpenie. „Ale to nám vôbec neprekážalo,“ hovoria počerné dievčatá, „aspoň sme si mohli pozrieť ostatné koncerty.“ Napadá mi text z ich piesne Pretty Gir: „Lord, teach me about love and sensitivity, / teach me about intelligence and positivity.“ To všetko v hudbe a aj v samotných členoch skupiny Zita Swoon je: aj láskavosť a cit, aj inteligencia a pozitívny duch. Modlitba bola zrejme vypočutá.
Zita Swoon, Diego, 15. apríl, Klub Za zrkadlom, Petržalka.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.