Dá sa s istotou tipovať, milý čitateľ, že nadpis tohto stĺpčeka spôsobil, že ste buď prevrátili oči v údive, alebo sa poškrabali sa na hlave a opýtali sa: Ozaj, prečo to už nerobíme? Nech už ste urobili ktorúkoľvek z týchto vecí, tá otázka určuje deliacu čiaru, trhlinu v názoroch civilizovaného sveta na najnovšiu inváziu barbarizmu.
Za uplynulý rok zaútočili somálski piráti na viac ako 90 lodí, zmocnili sa viac než 35 a v súčasnosti zadržiavajú 17. Asi 280 členov ich posádok držia ako rukojemníkov a dvoch zabili. Piráti sa zmocnili nákladu za miliardy dolárov; milióny dolárov boli vyplatené ako výkupné. Mnohonárodné vojenské námorné sily sa pokúšali zabezpečiť koridor cez Adenský záliv, cez ktorý prúdi 12 percent celkového objemu ropy prepravovanej po mori, a americké, britské a indické vojenské lode použili na pirátov silu. Ale počet útokov stále stúpa.
Prečo? Názor vyšších amerických vojenských predstaviteľov na túto vec je, zdá sa, ten, že neexistuje kontrolná právna autorita, neexistuje právna norma. Článok 18, 81. kapitola trestného zákonníka USA stanovuje doživotný trest väzenia pre cudzincov zajatých pri aktoch pirátstva. Kľúčové je však, že tento zákon je uplatniteľný iba proti pirátom, ktorí útočia na lode s americkou vlajkou, ktorých je v súčasnosti iba málo.
A čo medzinárodné právo? Článok 110 Konvencie o morskom práve OSN (U.N.´s Law of Sea Convention) – ratifikovanej väčšinou štátov, ale nie Spojenými štátmi – bráni vojenským lodiam jednoducho otvoriť paľbu na pirátske lode. Namiesto toho vyžaduje, aby bola najprv vyslaná výsadková skupina, aby zistila, či piráti sú skutočne piráti. Nedávna rezolúcia Bezpečnostnej rady OSN umožňuje zahraničným vojenským lodiam prenasledovať pirátov do somálskych pobrežných vôd – za predpokladu, že somálska potácajúca sa vláda súhlasí – ale táto rezolúcia stráca na budúci týždeň platnosť. Čo sa týka myšlienky zničiť na spôsob Stephena Decatura (americký námorný kapitán Stephen Decatur bol hrdinom bojov proti severoafrickým pirátom začiatkom 19. storočia, pozn. prekladateľa) prosperujúce hlavné prístavné mesto pirátov Eyl, aj to by si vyžadovalo autorizáciu od OSN. Včera požiadala organizácia lodných prepravcov NATO o blokádu somálskeho pobrežia. NATO to promptne odmietlo.
.čo so zajatými pirátmi?
Je tu aj problém, čo so zajatými pirátmi. Neexistuje nijaká medzinárodná inštitúcia, ktorá by, podobne ako staré súdne dvory Admirality, bola oprávnená súdiť pirátov a uväzniť ich. Britské ministerstvo zahraničia prednedávnom vydalo právne stanovisko, v ktorom varuje lode kráľovského námorníctva, aby nebrali pirátov do zajatia, lebo by mohli žiadať v Británii o azyl, alebo čeliť repatriácii do krajín, kde by s nimi mohli zaobchádzať krutým spôsobom, ktorý je v rozpore s britským zákonom o ľudských právach.
V marci 2006 zajalo americké námorníctvo 11 pirátov, z ktorých 6 bolo zranených. Americké ministerstvo zahraničia, ktoré nechcelo, aby sa vytvoril precendes súdenia pirátov na amerických súdoch, sa obrátilo na Keňu, aby to urobila ona. Zranení piráti strávili týždne na lodi amerického námorníctva USS Nassau, kde dostávali lekársku starostlivosť na „úrovni prvého sveta“.
Celá táto právna fajnovosť je v kontraste s tým, čím bol svojho času omnoho robustnejší postoj. Piráti, povedal Cicero, sú hostis humani generis – nepriatelia ľudskej rasy – a podľa toho majú s nimi aj zaobchádzať tí, ktorí ich zajmú. Cicerovo vnímanie pirátstva v konečnom dôsledku zmizlo v stredoveku a jeho obnovenie sa kryje s obnovou samotného Západu (autor naráža aj na tvrdú porážku a odstránenie severoafrických moslimských pirátov v 18. a 19. storočí, pozn. prekladateľa).
V 18. storočí vedeli piráti presne, aká je ich pozícia vo vzťahu k zákonu. Vtedajší právnický slovník to priamo vyslovil: „Ak sa pirátstvo odohrá na Oceáne a piráti sú premožení, tí, ktorí ich zajmú, ich môžu okamžite potrestať obesením na koniec hlavného rahna; hoci sa rozumie, že ide o situáciu, kde nemožno získať legálny rozsudok.“
Aj keď sa dnes zdá ten trest krutý (ale nevyhnutný, keďže zajatí piráti boli príliš nebezpeční na to, aby ich držali na palube na dlhých morských plavbách), podarilo sa mu koncom 19. storočia takmer úplne eliminovať pirátstvo – čo je nie menší civilizačný úspech ako eliminovanie kiahní o storočie neskôr.
.zajmeme ich živých... a potom?
V kontraste s tým má dnes kapitán vojnovej lode, ktorý zajme pirátov na palubu svojej najmodernejšej vojnovej lode, k dispozícii väzenie, kde ich môže bezpečne držať a okamžitú komunikáciu, pomocou ktorej môže dostať z vyšších miest inštrukcie a dodržať zákonnosť. Ale z toho, čo malo byť triumfom spravodlivosti aj bezpečnosti, sa vykľulo čosi, čo je bližšie k opaku. Namiesto väčšej bezpečnosti čelíme zhoršujúcej sa situácii opísanej vyššie. A v honbe za lepšou formou spravodlivosti – čo sa dá dnes definovať najmä ako snaha o to mať čisté svedomie – dopracujeme sa (v najlepšom prípade) k väzeniu v Keni. „Sme humánni bojovníci,“ hovorí jeden dôstojník amerického námorníctva. „Keď piráti zložia svoje RPG (pancierovky) a zdvihnú ruky, zajmeme ich živých. A to je omnoho ťažšie ako pozbierať ich telá.“
Pirátstvo, samozrejme, nie je jedinou formou barbarstva, ktorá sa dnes vyskytuje: Sú tu samovražedné útoky na izraelské autobusy, kameňovania iránskych žien a tak ďalej. Ale pirátstvo je určite „najprvotnejšie“ z nich, a naša kolektívna neschopnosť poradiť si s ním hovorí veľa o tom, ako hlboko sme klesli v presadzovaní toho, čo sa omylom považuje za humánnejšiu politiku. Spoločnosť, ktorá si vymaže spomienku na to, ako prekonala barbarizmus v minulosti, nevyhnutne stratí z dohľadu zmysel civilizácie a prostriedky, ako ju udržať.
The Wall Street Journal, 25. november 2008
Za uplynulý rok zaútočili somálski piráti na viac ako 90 lodí, zmocnili sa viac než 35 a v súčasnosti zadržiavajú 17. Asi 280 členov ich posádok držia ako rukojemníkov a dvoch zabili. Piráti sa zmocnili nákladu za miliardy dolárov; milióny dolárov boli vyplatené ako výkupné. Mnohonárodné vojenské námorné sily sa pokúšali zabezpečiť koridor cez Adenský záliv, cez ktorý prúdi 12 percent celkového objemu ropy prepravovanej po mori, a americké, britské a indické vojenské lode použili na pirátov silu. Ale počet útokov stále stúpa.
Prečo? Názor vyšších amerických vojenských predstaviteľov na túto vec je, zdá sa, ten, že neexistuje kontrolná právna autorita, neexistuje právna norma. Článok 18, 81. kapitola trestného zákonníka USA stanovuje doživotný trest väzenia pre cudzincov zajatých pri aktoch pirátstva. Kľúčové je však, že tento zákon je uplatniteľný iba proti pirátom, ktorí útočia na lode s americkou vlajkou, ktorých je v súčasnosti iba málo.
A čo medzinárodné právo? Článok 110 Konvencie o morskom práve OSN (U.N.´s Law of Sea Convention) – ratifikovanej väčšinou štátov, ale nie Spojenými štátmi – bráni vojenským lodiam jednoducho otvoriť paľbu na pirátske lode. Namiesto toho vyžaduje, aby bola najprv vyslaná výsadková skupina, aby zistila, či piráti sú skutočne piráti. Nedávna rezolúcia Bezpečnostnej rady OSN umožňuje zahraničným vojenským lodiam prenasledovať pirátov do somálskych pobrežných vôd – za predpokladu, že somálska potácajúca sa vláda súhlasí – ale táto rezolúcia stráca na budúci týždeň platnosť. Čo sa týka myšlienky zničiť na spôsob Stephena Decatura (americký námorný kapitán Stephen Decatur bol hrdinom bojov proti severoafrickým pirátom začiatkom 19. storočia, pozn. prekladateľa) prosperujúce hlavné prístavné mesto pirátov Eyl, aj to by si vyžadovalo autorizáciu od OSN. Včera požiadala organizácia lodných prepravcov NATO o blokádu somálskeho pobrežia. NATO to promptne odmietlo.
.čo so zajatými pirátmi?
Je tu aj problém, čo so zajatými pirátmi. Neexistuje nijaká medzinárodná inštitúcia, ktorá by, podobne ako staré súdne dvory Admirality, bola oprávnená súdiť pirátov a uväzniť ich. Britské ministerstvo zahraničia prednedávnom vydalo právne stanovisko, v ktorom varuje lode kráľovského námorníctva, aby nebrali pirátov do zajatia, lebo by mohli žiadať v Británii o azyl, alebo čeliť repatriácii do krajín, kde by s nimi mohli zaobchádzať krutým spôsobom, ktorý je v rozpore s britským zákonom o ľudských právach.
V marci 2006 zajalo americké námorníctvo 11 pirátov, z ktorých 6 bolo zranených. Americké ministerstvo zahraničia, ktoré nechcelo, aby sa vytvoril precendes súdenia pirátov na amerických súdoch, sa obrátilo na Keňu, aby to urobila ona. Zranení piráti strávili týždne na lodi amerického námorníctva USS Nassau, kde dostávali lekársku starostlivosť na „úrovni prvého sveta“.
Celá táto právna fajnovosť je v kontraste s tým, čím bol svojho času omnoho robustnejší postoj. Piráti, povedal Cicero, sú hostis humani generis – nepriatelia ľudskej rasy – a podľa toho majú s nimi aj zaobchádzať tí, ktorí ich zajmú. Cicerovo vnímanie pirátstva v konečnom dôsledku zmizlo v stredoveku a jeho obnovenie sa kryje s obnovou samotného Západu (autor naráža aj na tvrdú porážku a odstránenie severoafrických moslimských pirátov v 18. a 19. storočí, pozn. prekladateľa).
V 18. storočí vedeli piráti presne, aká je ich pozícia vo vzťahu k zákonu. Vtedajší právnický slovník to priamo vyslovil: „Ak sa pirátstvo odohrá na Oceáne a piráti sú premožení, tí, ktorí ich zajmú, ich môžu okamžite potrestať obesením na koniec hlavného rahna; hoci sa rozumie, že ide o situáciu, kde nemožno získať legálny rozsudok.“
Aj keď sa dnes zdá ten trest krutý (ale nevyhnutný, keďže zajatí piráti boli príliš nebezpeční na to, aby ich držali na palube na dlhých morských plavbách), podarilo sa mu koncom 19. storočia takmer úplne eliminovať pirátstvo – čo je nie menší civilizačný úspech ako eliminovanie kiahní o storočie neskôr.
.zajmeme ich živých... a potom?
V kontraste s tým má dnes kapitán vojnovej lode, ktorý zajme pirátov na palubu svojej najmodernejšej vojnovej lode, k dispozícii väzenie, kde ich môže bezpečne držať a okamžitú komunikáciu, pomocou ktorej môže dostať z vyšších miest inštrukcie a dodržať zákonnosť. Ale z toho, čo malo byť triumfom spravodlivosti aj bezpečnosti, sa vykľulo čosi, čo je bližšie k opaku. Namiesto väčšej bezpečnosti čelíme zhoršujúcej sa situácii opísanej vyššie. A v honbe za lepšou formou spravodlivosti – čo sa dá dnes definovať najmä ako snaha o to mať čisté svedomie – dopracujeme sa (v najlepšom prípade) k väzeniu v Keni. „Sme humánni bojovníci,“ hovorí jeden dôstojník amerického námorníctva. „Keď piráti zložia svoje RPG (pancierovky) a zdvihnú ruky, zajmeme ich živých. A to je omnoho ťažšie ako pozbierať ich telá.“
Pirátstvo, samozrejme, nie je jedinou formou barbarstva, ktorá sa dnes vyskytuje: Sú tu samovražedné útoky na izraelské autobusy, kameňovania iránskych žien a tak ďalej. Ale pirátstvo je určite „najprvotnejšie“ z nich, a naša kolektívna neschopnosť poradiť si s ním hovorí veľa o tom, ako hlboko sme klesli v presadzovaní toho, čo sa omylom považuje za humánnejšiu politiku. Spoločnosť, ktorá si vymaže spomienku na to, ako prekonala barbarizmus v minulosti, nevyhnutne stratí z dohľadu zmysel civilizácie a prostriedky, ako ju udržať.
The Wall Street Journal, 25. november 2008
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.