Na najrušnejšom bratislavskom námestí stál mladý muž a rozdával balóny a pozvánky na výstavu. Milý nevtieravý úsmev, pekné oblečenie, vľúdne správanie by presvedčilo hádam každého.
Aj názov výstavy bol atraktívny: Psychiatria: pomoc alebo hrozba? Vstup zdarma. Nečudo, že neveľké priestory na prvom poschodí, kde sa výstava konala, boli úplne plné. Dostať sa k panelom s textami a obrázkami bol celkom problém a stoličky pred obrazovkami, na ktor ých bežalo 14 päťminútových filmov s českými titulkami, boli takmer zaplnené. Na stolíku s bielym obrusom sa ponúkalo občerstvenie a ďalší mladý muž – opäť s príjemným úsmevom a nevtieravým záujmom – sa ujal každého nového návštevníka.
Za písacím stolom sedela žena v stredných rokoch a vášnivo vyplňovala kontaktný dotazník. Iná mladá žena sa stíšeným hlasom zverovala usmievavému organizátorovi. Ten empaticky pokyvoval hlavou a zapisoval si ženine slová. Ľudia sledujúci fil - my s napätými tvárami počúvali hrôzostrašné príbehy o tom, ako psychiatria ničí ľudí. Odchádzali zväčša zmĺknutí, zdesení, zmätení, vyplašení.
.agenda pre Komisiu
Výstava Psychiatria – pomoc alebo hrozba? je medzinárodná putovná výstava, prešla už kus sveta a oficiálne ju k nám doniesla Občianska komisia za ľudské práva (CCHR), sídliaca v Los Angeles. Túto komisiu založila v roku 1969 Scientologická cirkev. Komisia má dnes pobočky vo vyše 30 krajinách sveta a od marca 2009 pôsobí ako občianske združenie aj na Slovensku. Predsedom slovenskej komisie je Josh Oman, ktorý je inak riaditeľom webovej vývojárskej spoločnosti, a priženil sa na Slovensko. Podpredsedníčkou je Ivana Oman.
Výstavu za osemnásť dní videlo viac ako 9 300 ľudí a podľa slov Ivany Omanovej sa podarilo získať Komisii aj viac ako 200 dobrovoľníkov, ktorí sa prihlásili Komisii priamo počas výstavy. „Medzi ľuďmi, ktorí chcú pomáhať, sú lekári, právnici, vládni predstavitelia a iní aktivisti za ľudské práva, ktorí chcú hľadať pre túto oblasť alternatívne riešenia,“ tvrdí Ivana Oman.
Na výstave už Komisia prijímala aj prvé sťažnosti na slovenských psychiatrov – na vymáhanie súhlasu pacienta s elektrošokmi pod nátlakom lekára, na pichnutie injekcie bez vedomia pacienta, ktorý sa potom údajne zobudil v „klietke“ a musel v nej stráviť jeden mesiac, na nekvalitné prešetrenie pacientovho stavu a okamžité nasadenie psychiat - rických liekov. Slovenská Komisia tak už má svoju agendu.
.ich téma
Výstava mala otvorenie, na ktorom nechýbali ani celebrity. Riaditeľ Divadla Nová scéna František Javorský (pozri rozhovor), herec Jozef Fila či trénerka Zora Ochodnícka, známa aj ako verejná podporovateľka scientológie a dianetiky.
Hoci priamo na výstave sa nepísalo o prepojení Scientologickej cirkvi s Občianskou komisiou za ľudské práva, nedá sa ani povedať, že by to organizátori celkom zatajili. V jednej z brožúr, distribuovanej na výstave, sa uvádza, že vydanie publikácie bolo možné vďaka Medzinárodnej asociácii scientológov, a v ďalšej brožúre sa priamo píše, že CCHR založila Scientologická cirkev. Aj Ivana Oman pre .týždeň pripomína, že pri vzniku Komisie stáli aj scientológovia: „Po tom, ako v Los Angeles zavreli jedného človeka na psychiatriu proti jeho vôli s tým, že vraj ‚bľabotal´, pričom sa zistilo, že len hovoril po maďarsky, sa pán psychiater Dr. Thomas Szasz z New Yorku spoločne so Scientologickou cirkvou rozhodli, že vytvoria komisiu, ktorá bude sledovať a dohliadať nad presadzovaním ľudských práv práve v tejto oblasti.“ Pri začiatkoch Občianskej komisie za ľudské práva bol priamo zakladateľ Scientologickej cirkvi L. Ron Hubbard. Nejaký čas sa venoval aj psychicky chorým a na základe toho získal nedôveru k psychiatrii, ktorú preto jeho vyznavači spochybňujú. Akousi bibliou scientológov je jeho knižka Dianetika – moderná veda o duševnom zdraví. „Základným objavom Dianetiky bola presná anatómia ľudskej mysle,“ napísal Hubbard. „Bola objavená aberatívna sila engramov. Boli vyvinuté postupy na ich vymazávanie. Množstvo prínosu, ktoré sa dalo dosiahnuť vyčerpaním pol tucta engramov, predstihlo čokoľvek, čo kedy človek bol schopný urobiť pre kohokoľvek v celej histórii ľudskej rasy.“ Aj najsilnejšia osobnosť dnešnej scientológie, Tom Cruise, je veľkým bojovníkom proti psychiatrii a známy je jeho výrok, že psychiatria je len forma pseudovedy. Ak nie psychiatria, ak nie lieky, tak čo potom? Od tejto otázky nie je ďaleko k dianetike a k scientológii. Dianetické cen - trá možno dnes nájsť na Sloven - sku takmer v každom väčšom meste a v nich aj ponuku kurzov, ako používať dianetiku, ktorá odhaľuje jediný zdroj stresu, napätia, depresie, psychosomatických chorôb, nutkania, závislosti a šialenstva – reaktívnu myseľ. Ako dospieť k čistému telu a k čistej mysli, na to majú scientológovia svoje metódy (najmä auditing).
.holokaust aj rasizmus
Výstava a veľký záujem verejnosti zaskočili odborníkov, ktorí sa na Slovensku zaoberajú psychicky chorými ľuďmi. Odmietavé stanovisko k výstave napokon vydalo niekoľko odbor níkov a občianskych združení, ktorí sa zaoberajú duševným zdravím. V stanovisku pripomínajú, že Komisia bola založená Scientologickou cirkvou, ktorá „podľa všeobecne platnej mienky odborníkov patrí do skupiny tzv. psychokultov“.
Nie div, že sa dotknutí ozvali. Na kalibre, aké Komisia používa, bolo toto stanovisko ešte veľmi mierne. Komisia napríklad tvrdí, že psychiatria bola poskytovateľom ideológie a metód zabíjania pri nacistickom holokauste. Tvrdí tiež, že psychiatri pri liečbe nadmerne sexuálne zneužívajú ženy a deti. Psychiat - rická liečba môže podľa nich za brutálne mučenie, týranie pacientov a často aj za ich smrť.
Psychiatrom vraj ide iba o finančné zisky od far maceutických firiem, no v skutočnosti nič neliečia, naopak, ich chemická liečba vedie k samovraždám, psychózam a agresivite, ktorá sa prejavuje u detí užívajúcich antidepresíva aj strieľaním svojich spolužiakov, ako to zažívame v posledných rokoch. Psychiatrii sa preto treba brániť. Ako? Podávať na políciu trestné oznámenia v prípade akéhokoľvek napadnutia, podvodu alebo zneužitia, písať poslancom, podávať sťažnosti úradom a u - prednostňovať návštevu „nepsychiatrických lekárov“, radí Komisia.
.veľká téma
Organizátori výstavy veľmi umne pracovali s východiskami, ktoré sú reálne a ktoré mnohí ľudia osobne zažili. Filmy, ktoré sa na výstave premietali, používali zrejme autentické výpovede ľudí, ktorí prišli o svoje deti, rodičov, alebo osobne zažili obrovské trápenie svojich psychicky chorých príbuzných. Pocit bezmocnosti a zúfalstva, ktorý prenikal z výpovedí príbuzných, poznajú všetci, čo sa vo svojom okolí s ťažkou psychickou chorobou stretli.
Ponúka sa ľahký terč: psychiatria. Keďže tento medicínsky odbor je veľmi mladý, má za sebou aj omyly a neúspešné terapie. To, napokon, priznáva aj odmietavé stanovisko slovenských odborníkov z tejto sféry. Pripúšťajú, že výstavu skôr možno nazvať Odvrátená tvár dejín psychológie a psychiatrie. „Zábery z polovice minulého storočia majú divákovi poskytnúť verný obraz priebehu podávania elektrošokov, využívania sieťových postelí, ako aj zanedbaných ľudí v nemocničnom prostredí,“ píše sa vo vyhlásení protestujúcich psychológov a psychiatrov. Psychoterapeut Martin Miler, ktorý je pod týmto vyhlásením tiež podpísaný, vôbec nebol prekvapený záujmom ľudí o výstavu, akurát ho mrzí, že sa nedostali k najkvalitnejším informáciám. „Určite je to aj výzva pre nás, aby sme ľuďom poskytli relevantné informácie. Tiež si nerobím ilúzie o tom, že za každým predpisom psychofarmák stojí vždy relevantný dôvod, to však neznamená, že psychofarmaká sú zlé,“ tvrdí Miler a dodáva, že v dejincách ľudskej civilizácie vždy bola a je možnosť zneužiť akýkoľvek, aj ten najlepší objav. „Sám nie som práve diagnostický fetišista, ale to, že duševné poruchy premenujeme na životné problémy, ešte veci nevyrieši,“ pripomína Miler. Téma psychiatrizácie ľudských problémov a ťažkostí je veľmi aktuálna. A Ivana Oman má pravdu, keď tvrdí: „Bohužiaľ, v dnešnej dobe je v spoločnosti označovaných za ‚bláznov´ akosi veľa ľudí. Kategorizujú sa tak, že majú ‚duševné poruchy alebo choroby ´“. Aj v .týždni sme nedávno (Lieky aj proti smútku, .týždeň 13/2009) písali o silnejúcom trende diagnostikovať každú odchýlku od štandardu, ktorý určuje spoločnosť, ako psychickú poruchu. A zaznamenali sme fakt, že už i na Slovensku pozorujeme prudký rast používania psychiat - rických liekov, najmä antidepresív, ktoré sú čoraz lacnejšie, ale aj kvalitnejšie. Ich používanie znamená oveľa menšie riziká ako v minulosti, preto majú aj lekári menej zábran predpisovať ich. Dokonca ich už môžu predpisovať aj praktickí lekári. Aj preto pribúdajú pacienti, ktorí ich už používajú na každý smútok či stres, aj ten, ktorý je pre organizmus užitočný.
Psychiatri, s ktorými sme nedávno hovorili, však zároveň upozorňovali aj na iný stúpajúci trend – na odmietanie liekov, uprednostňovanie alternatív a vyhýbanie sa psychiatrickej liečbe. To môže mať aj veľmi negatívne spoločenské dopady, spomeňme si na nedávnu udalosť v Tepličke nad Váhom, keď ťažko psychic - ky chorý muž podpálil múmiu Žofie Bosniakovej. Prestal brať lieky a podľahol svojim bludom. Alebo na vraždu deväťročného chlap ca v Česku, ktorú spáchal Slovák vyhýbajúci sa sexuologickej liečbe.
Diskusia o tom, ako a kedy používať psychofarmaká, je pre dnešnú spoločnosť dôležitá. Verejnosť chce počuť o nových možnostiach pre psychicky chorých pacientov, ale chce aj poctivú debatu o limitoch psychiatrie, o jej omyloch a skutočných možnostiach. Prirodzený záujem verejnosti sa teda Komisii podarilo vystihnúť. Preto tie zástupy ľudí dych - tivo sledujúce filmy o psychiatrii ako hrozbe, preto tí ochotní dobrovoľníci, ktorí sa hlásili Komisii, a preto aj vzrušujúca diskusia o výstave na internete. Akurát by sa tá diskusia o psychickom zdraví a možnostiach medicíny nemusela viesť iba v duchu antipsychiatrickej idey jednej zvláštnej cirkvi.
Aj názov výstavy bol atraktívny: Psychiatria: pomoc alebo hrozba? Vstup zdarma. Nečudo, že neveľké priestory na prvom poschodí, kde sa výstava konala, boli úplne plné. Dostať sa k panelom s textami a obrázkami bol celkom problém a stoličky pred obrazovkami, na ktor ých bežalo 14 päťminútových filmov s českými titulkami, boli takmer zaplnené. Na stolíku s bielym obrusom sa ponúkalo občerstvenie a ďalší mladý muž – opäť s príjemným úsmevom a nevtieravým záujmom – sa ujal každého nového návštevníka.
Za písacím stolom sedela žena v stredných rokoch a vášnivo vyplňovala kontaktný dotazník. Iná mladá žena sa stíšeným hlasom zverovala usmievavému organizátorovi. Ten empaticky pokyvoval hlavou a zapisoval si ženine slová. Ľudia sledujúci fil - my s napätými tvárami počúvali hrôzostrašné príbehy o tom, ako psychiatria ničí ľudí. Odchádzali zväčša zmĺknutí, zdesení, zmätení, vyplašení.
.agenda pre Komisiu
Výstava Psychiatria – pomoc alebo hrozba? je medzinárodná putovná výstava, prešla už kus sveta a oficiálne ju k nám doniesla Občianska komisia za ľudské práva (CCHR), sídliaca v Los Angeles. Túto komisiu založila v roku 1969 Scientologická cirkev. Komisia má dnes pobočky vo vyše 30 krajinách sveta a od marca 2009 pôsobí ako občianske združenie aj na Slovensku. Predsedom slovenskej komisie je Josh Oman, ktorý je inak riaditeľom webovej vývojárskej spoločnosti, a priženil sa na Slovensko. Podpredsedníčkou je Ivana Oman.
Výstavu za osemnásť dní videlo viac ako 9 300 ľudí a podľa slov Ivany Omanovej sa podarilo získať Komisii aj viac ako 200 dobrovoľníkov, ktorí sa prihlásili Komisii priamo počas výstavy. „Medzi ľuďmi, ktorí chcú pomáhať, sú lekári, právnici, vládni predstavitelia a iní aktivisti za ľudské práva, ktorí chcú hľadať pre túto oblasť alternatívne riešenia,“ tvrdí Ivana Oman.
Na výstave už Komisia prijímala aj prvé sťažnosti na slovenských psychiatrov – na vymáhanie súhlasu pacienta s elektrošokmi pod nátlakom lekára, na pichnutie injekcie bez vedomia pacienta, ktorý sa potom údajne zobudil v „klietke“ a musel v nej stráviť jeden mesiac, na nekvalitné prešetrenie pacientovho stavu a okamžité nasadenie psychiat - rických liekov. Slovenská Komisia tak už má svoju agendu.
.ich téma
Výstava mala otvorenie, na ktorom nechýbali ani celebrity. Riaditeľ Divadla Nová scéna František Javorský (pozri rozhovor), herec Jozef Fila či trénerka Zora Ochodnícka, známa aj ako verejná podporovateľka scientológie a dianetiky.
Hoci priamo na výstave sa nepísalo o prepojení Scientologickej cirkvi s Občianskou komisiou za ľudské práva, nedá sa ani povedať, že by to organizátori celkom zatajili. V jednej z brožúr, distribuovanej na výstave, sa uvádza, že vydanie publikácie bolo možné vďaka Medzinárodnej asociácii scientológov, a v ďalšej brožúre sa priamo píše, že CCHR založila Scientologická cirkev. Aj Ivana Oman pre .týždeň pripomína, že pri vzniku Komisie stáli aj scientológovia: „Po tom, ako v Los Angeles zavreli jedného človeka na psychiatriu proti jeho vôli s tým, že vraj ‚bľabotal´, pričom sa zistilo, že len hovoril po maďarsky, sa pán psychiater Dr. Thomas Szasz z New Yorku spoločne so Scientologickou cirkvou rozhodli, že vytvoria komisiu, ktorá bude sledovať a dohliadať nad presadzovaním ľudských práv práve v tejto oblasti.“ Pri začiatkoch Občianskej komisie za ľudské práva bol priamo zakladateľ Scientologickej cirkvi L. Ron Hubbard. Nejaký čas sa venoval aj psychicky chorým a na základe toho získal nedôveru k psychiatrii, ktorú preto jeho vyznavači spochybňujú. Akousi bibliou scientológov je jeho knižka Dianetika – moderná veda o duševnom zdraví. „Základným objavom Dianetiky bola presná anatómia ľudskej mysle,“ napísal Hubbard. „Bola objavená aberatívna sila engramov. Boli vyvinuté postupy na ich vymazávanie. Množstvo prínosu, ktoré sa dalo dosiahnuť vyčerpaním pol tucta engramov, predstihlo čokoľvek, čo kedy človek bol schopný urobiť pre kohokoľvek v celej histórii ľudskej rasy.“ Aj najsilnejšia osobnosť dnešnej scientológie, Tom Cruise, je veľkým bojovníkom proti psychiatrii a známy je jeho výrok, že psychiatria je len forma pseudovedy. Ak nie psychiatria, ak nie lieky, tak čo potom? Od tejto otázky nie je ďaleko k dianetike a k scientológii. Dianetické cen - trá možno dnes nájsť na Sloven - sku takmer v každom väčšom meste a v nich aj ponuku kurzov, ako používať dianetiku, ktorá odhaľuje jediný zdroj stresu, napätia, depresie, psychosomatických chorôb, nutkania, závislosti a šialenstva – reaktívnu myseľ. Ako dospieť k čistému telu a k čistej mysli, na to majú scientológovia svoje metódy (najmä auditing).
.holokaust aj rasizmus
Výstava a veľký záujem verejnosti zaskočili odborníkov, ktorí sa na Slovensku zaoberajú psychicky chorými ľuďmi. Odmietavé stanovisko k výstave napokon vydalo niekoľko odbor níkov a občianskych združení, ktorí sa zaoberajú duševným zdravím. V stanovisku pripomínajú, že Komisia bola založená Scientologickou cirkvou, ktorá „podľa všeobecne platnej mienky odborníkov patrí do skupiny tzv. psychokultov“.
Nie div, že sa dotknutí ozvali. Na kalibre, aké Komisia používa, bolo toto stanovisko ešte veľmi mierne. Komisia napríklad tvrdí, že psychiatria bola poskytovateľom ideológie a metód zabíjania pri nacistickom holokauste. Tvrdí tiež, že psychiatri pri liečbe nadmerne sexuálne zneužívajú ženy a deti. Psychiat - rická liečba môže podľa nich za brutálne mučenie, týranie pacientov a často aj za ich smrť.
Psychiatrom vraj ide iba o finančné zisky od far maceutických firiem, no v skutočnosti nič neliečia, naopak, ich chemická liečba vedie k samovraždám, psychózam a agresivite, ktorá sa prejavuje u detí užívajúcich antidepresíva aj strieľaním svojich spolužiakov, ako to zažívame v posledných rokoch. Psychiatrii sa preto treba brániť. Ako? Podávať na políciu trestné oznámenia v prípade akéhokoľvek napadnutia, podvodu alebo zneužitia, písať poslancom, podávať sťažnosti úradom a u - prednostňovať návštevu „nepsychiatrických lekárov“, radí Komisia.
.veľká téma
Organizátori výstavy veľmi umne pracovali s východiskami, ktoré sú reálne a ktoré mnohí ľudia osobne zažili. Filmy, ktoré sa na výstave premietali, používali zrejme autentické výpovede ľudí, ktorí prišli o svoje deti, rodičov, alebo osobne zažili obrovské trápenie svojich psychicky chorých príbuzných. Pocit bezmocnosti a zúfalstva, ktorý prenikal z výpovedí príbuzných, poznajú všetci, čo sa vo svojom okolí s ťažkou psychickou chorobou stretli.
Ponúka sa ľahký terč: psychiatria. Keďže tento medicínsky odbor je veľmi mladý, má za sebou aj omyly a neúspešné terapie. To, napokon, priznáva aj odmietavé stanovisko slovenských odborníkov z tejto sféry. Pripúšťajú, že výstavu skôr možno nazvať Odvrátená tvár dejín psychológie a psychiatrie. „Zábery z polovice minulého storočia majú divákovi poskytnúť verný obraz priebehu podávania elektrošokov, využívania sieťových postelí, ako aj zanedbaných ľudí v nemocničnom prostredí,“ píše sa vo vyhlásení protestujúcich psychológov a psychiatrov. Psychoterapeut Martin Miler, ktorý je pod týmto vyhlásením tiež podpísaný, vôbec nebol prekvapený záujmom ľudí o výstavu, akurát ho mrzí, že sa nedostali k najkvalitnejším informáciám. „Určite je to aj výzva pre nás, aby sme ľuďom poskytli relevantné informácie. Tiež si nerobím ilúzie o tom, že za každým predpisom psychofarmák stojí vždy relevantný dôvod, to však neznamená, že psychofarmaká sú zlé,“ tvrdí Miler a dodáva, že v dejincách ľudskej civilizácie vždy bola a je možnosť zneužiť akýkoľvek, aj ten najlepší objav. „Sám nie som práve diagnostický fetišista, ale to, že duševné poruchy premenujeme na životné problémy, ešte veci nevyrieši,“ pripomína Miler. Téma psychiatrizácie ľudských problémov a ťažkostí je veľmi aktuálna. A Ivana Oman má pravdu, keď tvrdí: „Bohužiaľ, v dnešnej dobe je v spoločnosti označovaných za ‚bláznov´ akosi veľa ľudí. Kategorizujú sa tak, že majú ‚duševné poruchy alebo choroby ´“. Aj v .týždni sme nedávno (Lieky aj proti smútku, .týždeň 13/2009) písali o silnejúcom trende diagnostikovať každú odchýlku od štandardu, ktorý určuje spoločnosť, ako psychickú poruchu. A zaznamenali sme fakt, že už i na Slovensku pozorujeme prudký rast používania psychiat - rických liekov, najmä antidepresív, ktoré sú čoraz lacnejšie, ale aj kvalitnejšie. Ich používanie znamená oveľa menšie riziká ako v minulosti, preto majú aj lekári menej zábran predpisovať ich. Dokonca ich už môžu predpisovať aj praktickí lekári. Aj preto pribúdajú pacienti, ktorí ich už používajú na každý smútok či stres, aj ten, ktorý je pre organizmus užitočný.
Psychiatri, s ktorými sme nedávno hovorili, však zároveň upozorňovali aj na iný stúpajúci trend – na odmietanie liekov, uprednostňovanie alternatív a vyhýbanie sa psychiatrickej liečbe. To môže mať aj veľmi negatívne spoločenské dopady, spomeňme si na nedávnu udalosť v Tepličke nad Váhom, keď ťažko psychic - ky chorý muž podpálil múmiu Žofie Bosniakovej. Prestal brať lieky a podľahol svojim bludom. Alebo na vraždu deväťročného chlap ca v Česku, ktorú spáchal Slovák vyhýbajúci sa sexuologickej liečbe.
Diskusia o tom, ako a kedy používať psychofarmaká, je pre dnešnú spoločnosť dôležitá. Verejnosť chce počuť o nových možnostiach pre psychicky chorých pacientov, ale chce aj poctivú debatu o limitoch psychiatrie, o jej omyloch a skutočných možnostiach. Prirodzený záujem verejnosti sa teda Komisii podarilo vystihnúť. Preto tie zástupy ľudí dych - tivo sledujúce filmy o psychiatrii ako hrozbe, preto tí ochotní dobrovoľníci, ktorí sa hlásili Komisii, a preto aj vzrušujúca diskusia o výstave na internete. Akurát by sa tá diskusia o psychickom zdraví a možnostiach medicíny nemusela viesť iba v duchu antipsychiatrickej idey jednej zvláštnej cirkvi.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.