V štandardnom štáte, kde nie sú politici vulgárni a agresívni, by malo občanov zaujímať najmä to, čo sa deje v ich bezprostrednom okolí. Teda miestne témy, kauzy či odhaľovanie korupcie samospráv. Aký obraz stavu krajiny poskytujú naše lokálne televízie?
.prvý a základný fakt: z takmer šesťdesiatich lokálnych televízií na Slovensku je asi sedemdesiat percent priamo financovaných miestnou samosprávou. Na koncesionárske poplatky nemajú nárok a objemom reklamy nemôžu konkurovať veľkým televíziám.
.mestá a „ich“ televízie
TV Turiec podľa zmluvy s mestom Martin trikrát týždenne vysiela správy, 20-minútovú reláciu Na aktuálnu tému a priame presnosy z mestského zastupiteľstva. Za to všetko jej mesto platí 2 723 eur, čo je pre Martin očividne „lacný špás“. Sú však aj iné lokálne televízie, ktorým samosprávy hradia väčšiu časť ich rozpočtov, takže ťažko hovoriť o nezávislosti či neservilite. Ide pritom o nemalé sumy. Kuriozitou je TV Trenčín, ktorá od mesta dostáva mesačne 16 597 eur, teda pol milióna korún. Od TV Liptov si mesto Liptovský Mikuláš podľa slov jej riaditeľa Karla Ilju Dvořáka „objednáva istú časť vysielania“. Cena? Päťtisíc eur mesačne. V Považskej Bystrici fungujú dokonca dve lokálne televízie, ktorým mesto nadelilo rovnakou mierou – po osemdesiat tisíc eur ročne. Za to poskytujú divákom servis o dianí v meste (kultúrnom, spoločenskom či športovom). Na spravodajstvo a publicistiku si musia zarobiť sami. A v tom je jadro problému.
Lokálne televízie sa väčšinou investigatívnej publicistike vyhýbajú širokým oblúkom. Dôvodom alibizmu či servility je to, že si nechcú znepriateliť mecenášov. Je to pritom trestuhodne nevyužitý potenciál, pretože diváci by isto ocenili aj iné príspevky ako nezáživnú propagandu samospráv. Dokumentuje to aj výskum agentúry MVK z decembra 2005. Pri otázke, akú televíziu ste sledovali včera, 11,7 percenta respondentov odpovedalo, že lokálnu, pričom 56 percent opýtaných uviedlo, že sa tak dialo v čase medzi 16. a 19. hodinou. Isteže, pri rovnakej otázke viac ako 60 percent opýtaných odpovedalo, že včera sledovali niektorú z troch veľkých cesloštátnych televízií (Markíza, STV1 a TV JOJ). Zaujímavý je však ďalší údaj. Až 58,7 percenta respondentov pravidelne sleduje regionálnu televíziu, pričom neprekvapuje zistenie, že regionálneho diváka zaujímajú najmä informácie z regiónu. Lokálne televízie by teda mohli účinne otvárať vážne kauzy, ktoré zaujímajú ľudí a ktoré v konečnom dôsledku vo voľbách rozhodujú o tom, kto v danom meste či okrese vládne.
.senzácia, ale neúplná?
Odpoveď na otázku, prečo lokálne televízie iba zriedka otvárajú závažné kauzy, je okrem ich finančnej závislosti od samospráv daná aj niečím iným. Ak redaktor chce, aby jeho príspevok „zasvietil“, spracuje ho radšej pre celoštátnu televíziu, kde má záruku väčšej odozvy. Dokumentuje to aj nedávny prípad z Považskej Bystrice.
Denník SME uverejnil článok, že redaktorka TV Považie Zuzana Glabazňová dostala výpoveď. Dôvod? Spracovala pre TA3 reportáž o tom, ako mestskí poslanci získavali pre svoje firmy mestské zákazky. „Pracujem pre TA3 aj pre TV Považie súčasne, s čím som nikdy nemala problémy,“ hovorí Glabazňová a pokračuje: „Keď reportáž odvysielala TA3, do týždňa mi vedenie TV Považie oznámilo, že ma musí prepustiť. Za svojou prácou si však stojím, považujem ju za objektívnu. Témy sa neskôr chopila aj Markíza.“
Žeby išlo o pomstu urazených mešťanostov voči novinárke? Hovorca mesta Filip Oubrecht sa dušuje, že nie. Naopak, považuje inkriminovanú reportáž za objektívnu a vyváženú, vylučuje vplyv samosprávy na to, aby redaktorku prepustili. Podobne vysoko jej prácu oceňuje aj riaditeľ TV Považie Pater Galovič: „Novinársky to bolo parádne, senzácia,“ vraví a záhadne dodáva: „Nebolo to však úplné...“ Galovičovi prekáža, že TA3 mohla venovať závažnej téme iba minútu a štvrť, pričom keby Glabazňová reportáž prednostne ponúkla lokálnej televízii, mala by na ňu tri minúty, počas ktorých by mohla napríklad analyzovať, či nešlo mestské zákazky urobiť lacnejšie a kvalitnejšie. Zaujímavé je napokon aj vyvrcholenie príbehu – redaktorku TV Považie Glabazňovú neprepustili. Iba ju od marca stiahli z obrazovky, pričom pre lokálnu televíziu naďalej pracuje na reportážach a spravodajstve. A naďalej robí aj pre TA3. Takže medializovaný trest sa nekonal.
Bizarné však je čosi iné. V Považskej Bystrici vysielajú dve stanice: televízia ITV (predtým TV Marika) a TV Považie. Prvá vznikla za éry bývalého primátora Ľuboša Lackoviča (HZDS), druhá po tom, ako sa primátorom stal Miroslav Adame (Smer – SD). Prosto, každý správny primátor má mať svoju sekretárku, auto – a televíziu. Problém je iba v tom, že vinou prakticky nevypovedateľnej zmluvy s ITV, ktorú uzavrel ešte jej mecenáš Lackovič, sa z mestskej kasy, teda aj z daní od občanov, platia zbytočne dve hlásne trúby už spomenoutou sumou 80-tisíc eur ročne. Výsledok? Často obsahom sa prekrývajúce spravodajstvo, jedna i druhá televízia vysiela prenosy a záznamy zasadnutí mestského zastupiteľstva. Objektívna lokálna nuda, i keď vysoko sledovaná.
Mesto pritom s televíziou ITV vedie spor o neplatnosti a ukončení zmluvy. Hovorca Oubrecht vidí problém (ne)objektívnosti oboch televízií v tom, že samospráva si môže v zmysle zákona uplatňovať len právo na opravu. A to je podľa neho málo. Oubrecht dokonca neskrývane dodáva, že by príspevky radi schvaľovali – a teda cenzurovali: „Elektronické médiá majú výhodu, že finálne spracovanie príspevku pred odvysielaním je v ich réžii. Niekedy je výsledok podľa nás neobjektívny, pretože sa v ňom objavuje osobná zaangažovanosť tvorcu príspevku. Bolo by vhodné, keby televízie pred odvysielaním poskytovali príspevky na autorizáciu, nielen naše odpovede a stanoviská na požiadanie.“ Hovorí tu ešte niekto o slobode (lokálnych) médií?
.turčianska televízna idyla
Vzťahy martinskej samosprávy a lokálnej TV Turiec sú na pohľad ideálne. Podľa martinského primátora Andreja Hrnčiara televízia odvysiela to, čo samospráva chce a potrebuje, vedenie mesta „na oplátku“ do vysielacej štruktúry alebo do obsahu príspevkov nezasahuje. Pekné slová, aj keď, pravda, trochu protirečivé. Ak to zveličíme – primátor sa o tom, čo TV Turiec vysiela, dozvie nie ako primátor, ale ako televízny divák. Mohla by to byť sloboda na lokálny spôsob...
TV Turiec odvysielala napríklad príspevok o provizórnej ubytovni pre bezdomovcov, ktorú mesto pohotovo zriadilo, aby poskytlo strechu nad hlavou tým, ktorých ohrozovali silné januárové mrazy. Reportáž kriticky upozornila na viaceré pochybenia a nie zámerné obídenia predpisov a nariadení, ktorých sa mesto v snahe zachraňovať životy dopustilo. Konkrétne? Pri rýchlom zriadení ubytovne sa nepamätalo na toalety a hygienické podmienky, takže bezdomovci museli chodiť na WC na neďalekú železničnú stanicu. Tam ich však nepúšťali, lebo nemali kúpené lístky, takže vykonali potrebu, kde sa dalo. „Reportáž kriticky a konštruktívne poukázala, kde sme pochybili, za čo sme redaktorom vďační,“ hovorí sebakriticky primátor Hrnčiar a pokračuje: „Na jej základe sme zriadili nápravu.“ Mesto je teda so „svojou“ TV Turiec spokojné. Napokon, sníma zasadnutia mestského zastupiteľstva a vysiela ich nezostrihané i v sobotnej repríze. V čom je teda problém turčianskej televíznej idyly? V tom, že ani tento strážny psík demokracie príliš nehryzie.
Poslanca mestského zastupiteľstva Júliusa Morgoša (SDKÚ-DS) radí primátor Hrnčiar (nezávislý) k opozícii. Prečo, to mu nevysvetlil. Morgoš sa však za opozíciu nepovažuje. „Čo sa mi javí rozumné a prospešné pre mesto, to podporujem a budem podporovať. Som za poriadok, dodržiavanie zákonov, transparentnosť a rozumné využívanie verejných financií v prospech rozvoja mesta,“ usmieva sa Morgoš, ktorý TV Turiec považuje za priestor na populizmus primátora, prezentovanie jeho úspechov. Priame prenosy zo zasadnutí mestského zastupiteľstva a ich reprízy považuje za objektívne – až na jednu výnimku z 23. januára 2007. Do programu zastupiteľstva vtedy vsunuli neplánovaný bod programu, ktorý sa týkal citlivej veci, dodatku k poriadku odmeňovania orgánov mesta Martin.
„Toto zastupiteľstvo nebolo vysielané v priamom prenose, čo považujem za nedodržanie zmluvy medzi Mestom a TV Turiec,“ uvádza Morgoš a pokračuje: „Tvrdšie povedané, považujem to za cenzúru, dohodnutú medzi primátorom a časťou poslaneckého zboru na čele s Rudolfom Kollárom, ktorý je riaditeľom TV Turiec aj poslancom zastupiteľstva. Zo zastupiteľstva bol odvysielaný len zostrih v správach.“ Podľa Morgoša všetko v tajnosti zorganizovali nezávislí poslanci združení do Klubu občianskych poslancov, spoločne s poslancami za Smer-SD, čo nemohlo byť bez súhlasu vedenia mesta a primátora. Problém je podľa neho v tom, že predseda najsilnejšieho Klubu občianskych poslancov, ktorý má 16 poslancov, je i konateľom TV Turiec a v dozornej rade sú iba poslanci z tohto klubu.
.ani Slavkofský štít!
Vzťahy medzi bývalým primátorom Liptovského Mikuláša Alexandrom Slafkovským (poslancom NR SR za SDKÚ-DS) a súčasným Jánom Blcháčom (Smer-SD) nie sú ideálne, skôr ostro vyhrotené až nevraživé. Atmosféra sa preniesla i do mikulášskej TV Liptov, kde sa už vystriedalo niekoľko riaditeľov, šéfredaktorov, redaktorov. Boli časy, keď sa v televíznom spravodajstve z mestského zastupiteľstva nesmela objaviť ani ruka súčasného opozičného poslanca alebo poslankyne. Trpko-úsmevná je príhoda, že za svoje meno trpí aj jeden z najvyšších tatranských štítov. V športovej reportáži z turistického pochodu bola vystrihnutá etapa z výstupu na Slavkovský štít. To aby fonetická podoba mien štítu a politika nepripomenula bývalého primátora...
Nedávno bol v Liptovskom Mikuláši prezident Gašparovič. TV Liptov ho pozvala do jednej z publicistických relácií. Keď o pár dní neskôr navštívil mesto podpredseda NR SR Milan Hort, televízia vysielala iba pozvanie na stretnutie a besedu s ním, ale návštevu ani spravodajsky nezaznamenala. Šéfredaktor TV Liptov Karel Ilja Dvořák hovorí bez zaváhania: „Je to správne, prezident je ústavný činiteľ. Neprišiel na politickú akciu, ale na spoločenské podujatie s uvedením biografie o vodnej slalomárke. Podpredseda parlamentu prišiel na výsostne politickú akciu. A stranícke podujatia nezobrazujeme.. Ak sem pán Hort príde ako podpredseda parlamentu, do takej istej relácie ho bez problémov pozveme.“
Keď v lete vítali v Liptovskom Mikuláši olympijských víťazov, vodných slalomárov, TV Liptov oslavy bohato zaznamenala. Priestor pred kamerami dostali vari všetci – až na predsedu miestneho Kanoe Tatra klubu. Je ním totiž Alexander Slafkovský. V intenciách predchádzajúceho Dvořákovho výroku by bolo vhodné, keby TV Liptov dala priestor aj predsedovi jedného z najúspešnejších športových klubov na Slovensku – teda nie ako bývalému primátorovi a súčasnému opozičnému politikovi. Nešlo predsa o politické, ale športové podujatie. Lenže Slafkovský v TV Liptov priestor nedostal, na rozdiel od súčasného primátora Blcháča. Ten pôsobil, akoby od detstva rástol medzi vodnými slalomármi. Servilnosť ako vystrihnutá.
Svoju skúsenosť s lokálnou televíziou má aj poslankyňa mestského zastupiteľstva Edita Havránková. Tvrdí, že zo zastupiteľstiev TV Liptov vysiela len komentované spravodajstvo, ilustrované zábermi na primátora. Vo väčšine šotov sú nasnímaní len koaliční poslanci. Opozícia „neexistuje“. „Keď niekto z opozičného klubu povie niečo, čo sa vedeniu mesta nepáči, v spravodajstve televízie sa to neobjaví. Nedostávame priestor, a tak diváci ani netušia o našich postojoch či názoroch,“ sťažuje sa Havránková.
Jednou z mnohých káuz, ktoré rozvírili verejnú mienku v Liptovskom Mikuláši, bol podľa opozície nevýhodný dlhodobý prenájom miestneho tepelného hospodárstva (článok Hry s teplom, .týždeň č. 14/2009 – pozn. autora). Vznikla petícia obyvateľov mesta, ktorí s prenájmom nesúhlasili – TV Liptov si ju však „nevšimla“. Ako petícia dopadla? Primátor najprv lustroval, kto ju podpísal, napokon ju však ignoroval. Medzi signatármi sa totiž objavili aj mená príbuzných pracovníkov mestského úradu...
.nuda na Slovensku
Začiatkom apríla sa v Dolnom Kubíne uskutočnil jedenásty ročník prehliadky tvorby lokálnych televíznych staníc Slovenska. Sledovať publicistické a spravodajské príspevky našich lokálnych televízií optikou hľadania stôp po servilnosti a neobjektívnosti nie je jednoduché. Ani jeden z redaktorov, ktorých sme oslovili, otvorene nehovoril o tom, že by v televízii, pre ktorú pracuje, cítil nejaké ovplyvňovanie, tlak, že to alebo ono si nemôže dovoliť spracovať, odvysielať. Príspevky na prehliadke pritom neboli neskrývane servilné. V mnohých prípadoch „iba“ niesli stopy výraznej vnútornej autocenzúry tvorcov.
Takmer vo všetkých príspevkoch, týkajúcich sa rôznych lokálnych problémov, chýbali vyjadrenia nezainteresovaných strán, odborníkov, pohľady z iných uhlov. Na často zaujímavo a dobre „nahryznuté“ problémy reagujú predstavitelia samospráv neuveriteľne nezáživnými monológmi hovorcov a hovorkýň, vedúcich kadejakých odborov a oddelení miestnych úradov, ktorí zvyčajne len prečítajú (niekedy i spamäti odrecitujú) k téme sa vzťahujúce stanoviská úradu, citácie zo zákonov, vyhlášok, nariadení. A tým sa televízny príspevok končí. Nuda? Vypnite ju. No vedzte, že aj tak „vaša“ televízia žije aj z vašich daní.
.prvý a základný fakt: z takmer šesťdesiatich lokálnych televízií na Slovensku je asi sedemdesiat percent priamo financovaných miestnou samosprávou. Na koncesionárske poplatky nemajú nárok a objemom reklamy nemôžu konkurovať veľkým televíziám.
.mestá a „ich“ televízie
TV Turiec podľa zmluvy s mestom Martin trikrát týždenne vysiela správy, 20-minútovú reláciu Na aktuálnu tému a priame presnosy z mestského zastupiteľstva. Za to všetko jej mesto platí 2 723 eur, čo je pre Martin očividne „lacný špás“. Sú však aj iné lokálne televízie, ktorým samosprávy hradia väčšiu časť ich rozpočtov, takže ťažko hovoriť o nezávislosti či neservilite. Ide pritom o nemalé sumy. Kuriozitou je TV Trenčín, ktorá od mesta dostáva mesačne 16 597 eur, teda pol milióna korún. Od TV Liptov si mesto Liptovský Mikuláš podľa slov jej riaditeľa Karla Ilju Dvořáka „objednáva istú časť vysielania“. Cena? Päťtisíc eur mesačne. V Považskej Bystrici fungujú dokonca dve lokálne televízie, ktorým mesto nadelilo rovnakou mierou – po osemdesiat tisíc eur ročne. Za to poskytujú divákom servis o dianí v meste (kultúrnom, spoločenskom či športovom). Na spravodajstvo a publicistiku si musia zarobiť sami. A v tom je jadro problému.
Lokálne televízie sa väčšinou investigatívnej publicistike vyhýbajú širokým oblúkom. Dôvodom alibizmu či servility je to, že si nechcú znepriateliť mecenášov. Je to pritom trestuhodne nevyužitý potenciál, pretože diváci by isto ocenili aj iné príspevky ako nezáživnú propagandu samospráv. Dokumentuje to aj výskum agentúry MVK z decembra 2005. Pri otázke, akú televíziu ste sledovali včera, 11,7 percenta respondentov odpovedalo, že lokálnu, pričom 56 percent opýtaných uviedlo, že sa tak dialo v čase medzi 16. a 19. hodinou. Isteže, pri rovnakej otázke viac ako 60 percent opýtaných odpovedalo, že včera sledovali niektorú z troch veľkých cesloštátnych televízií (Markíza, STV1 a TV JOJ). Zaujímavý je však ďalší údaj. Až 58,7 percenta respondentov pravidelne sleduje regionálnu televíziu, pričom neprekvapuje zistenie, že regionálneho diváka zaujímajú najmä informácie z regiónu. Lokálne televízie by teda mohli účinne otvárať vážne kauzy, ktoré zaujímajú ľudí a ktoré v konečnom dôsledku vo voľbách rozhodujú o tom, kto v danom meste či okrese vládne.
.senzácia, ale neúplná?
Odpoveď na otázku, prečo lokálne televízie iba zriedka otvárajú závažné kauzy, je okrem ich finančnej závislosti od samospráv daná aj niečím iným. Ak redaktor chce, aby jeho príspevok „zasvietil“, spracuje ho radšej pre celoštátnu televíziu, kde má záruku väčšej odozvy. Dokumentuje to aj nedávny prípad z Považskej Bystrice.
Denník SME uverejnil článok, že redaktorka TV Považie Zuzana Glabazňová dostala výpoveď. Dôvod? Spracovala pre TA3 reportáž o tom, ako mestskí poslanci získavali pre svoje firmy mestské zákazky. „Pracujem pre TA3 aj pre TV Považie súčasne, s čím som nikdy nemala problémy,“ hovorí Glabazňová a pokračuje: „Keď reportáž odvysielala TA3, do týždňa mi vedenie TV Považie oznámilo, že ma musí prepustiť. Za svojou prácou si však stojím, považujem ju za objektívnu. Témy sa neskôr chopila aj Markíza.“
Žeby išlo o pomstu urazených mešťanostov voči novinárke? Hovorca mesta Filip Oubrecht sa dušuje, že nie. Naopak, považuje inkriminovanú reportáž za objektívnu a vyváženú, vylučuje vplyv samosprávy na to, aby redaktorku prepustili. Podobne vysoko jej prácu oceňuje aj riaditeľ TV Považie Pater Galovič: „Novinársky to bolo parádne, senzácia,“ vraví a záhadne dodáva: „Nebolo to však úplné...“ Galovičovi prekáža, že TA3 mohla venovať závažnej téme iba minútu a štvrť, pričom keby Glabazňová reportáž prednostne ponúkla lokálnej televízii, mala by na ňu tri minúty, počas ktorých by mohla napríklad analyzovať, či nešlo mestské zákazky urobiť lacnejšie a kvalitnejšie. Zaujímavé je napokon aj vyvrcholenie príbehu – redaktorku TV Považie Glabazňovú neprepustili. Iba ju od marca stiahli z obrazovky, pričom pre lokálnu televíziu naďalej pracuje na reportážach a spravodajstve. A naďalej robí aj pre TA3. Takže medializovaný trest sa nekonal.
Bizarné však je čosi iné. V Považskej Bystrici vysielajú dve stanice: televízia ITV (predtým TV Marika) a TV Považie. Prvá vznikla za éry bývalého primátora Ľuboša Lackoviča (HZDS), druhá po tom, ako sa primátorom stal Miroslav Adame (Smer – SD). Prosto, každý správny primátor má mať svoju sekretárku, auto – a televíziu. Problém je iba v tom, že vinou prakticky nevypovedateľnej zmluvy s ITV, ktorú uzavrel ešte jej mecenáš Lackovič, sa z mestskej kasy, teda aj z daní od občanov, platia zbytočne dve hlásne trúby už spomenoutou sumou 80-tisíc eur ročne. Výsledok? Často obsahom sa prekrývajúce spravodajstvo, jedna i druhá televízia vysiela prenosy a záznamy zasadnutí mestského zastupiteľstva. Objektívna lokálna nuda, i keď vysoko sledovaná.
Mesto pritom s televíziou ITV vedie spor o neplatnosti a ukončení zmluvy. Hovorca Oubrecht vidí problém (ne)objektívnosti oboch televízií v tom, že samospráva si môže v zmysle zákona uplatňovať len právo na opravu. A to je podľa neho málo. Oubrecht dokonca neskrývane dodáva, že by príspevky radi schvaľovali – a teda cenzurovali: „Elektronické médiá majú výhodu, že finálne spracovanie príspevku pred odvysielaním je v ich réžii. Niekedy je výsledok podľa nás neobjektívny, pretože sa v ňom objavuje osobná zaangažovanosť tvorcu príspevku. Bolo by vhodné, keby televízie pred odvysielaním poskytovali príspevky na autorizáciu, nielen naše odpovede a stanoviská na požiadanie.“ Hovorí tu ešte niekto o slobode (lokálnych) médií?
.turčianska televízna idyla
Vzťahy martinskej samosprávy a lokálnej TV Turiec sú na pohľad ideálne. Podľa martinského primátora Andreja Hrnčiara televízia odvysiela to, čo samospráva chce a potrebuje, vedenie mesta „na oplátku“ do vysielacej štruktúry alebo do obsahu príspevkov nezasahuje. Pekné slová, aj keď, pravda, trochu protirečivé. Ak to zveličíme – primátor sa o tom, čo TV Turiec vysiela, dozvie nie ako primátor, ale ako televízny divák. Mohla by to byť sloboda na lokálny spôsob...
TV Turiec odvysielala napríklad príspevok o provizórnej ubytovni pre bezdomovcov, ktorú mesto pohotovo zriadilo, aby poskytlo strechu nad hlavou tým, ktorých ohrozovali silné januárové mrazy. Reportáž kriticky upozornila na viaceré pochybenia a nie zámerné obídenia predpisov a nariadení, ktorých sa mesto v snahe zachraňovať životy dopustilo. Konkrétne? Pri rýchlom zriadení ubytovne sa nepamätalo na toalety a hygienické podmienky, takže bezdomovci museli chodiť na WC na neďalekú železničnú stanicu. Tam ich však nepúšťali, lebo nemali kúpené lístky, takže vykonali potrebu, kde sa dalo. „Reportáž kriticky a konštruktívne poukázala, kde sme pochybili, za čo sme redaktorom vďační,“ hovorí sebakriticky primátor Hrnčiar a pokračuje: „Na jej základe sme zriadili nápravu.“ Mesto je teda so „svojou“ TV Turiec spokojné. Napokon, sníma zasadnutia mestského zastupiteľstva a vysiela ich nezostrihané i v sobotnej repríze. V čom je teda problém turčianskej televíznej idyly? V tom, že ani tento strážny psík demokracie príliš nehryzie.
Poslanca mestského zastupiteľstva Júliusa Morgoša (SDKÚ-DS) radí primátor Hrnčiar (nezávislý) k opozícii. Prečo, to mu nevysvetlil. Morgoš sa však za opozíciu nepovažuje. „Čo sa mi javí rozumné a prospešné pre mesto, to podporujem a budem podporovať. Som za poriadok, dodržiavanie zákonov, transparentnosť a rozumné využívanie verejných financií v prospech rozvoja mesta,“ usmieva sa Morgoš, ktorý TV Turiec považuje za priestor na populizmus primátora, prezentovanie jeho úspechov. Priame prenosy zo zasadnutí mestského zastupiteľstva a ich reprízy považuje za objektívne – až na jednu výnimku z 23. januára 2007. Do programu zastupiteľstva vtedy vsunuli neplánovaný bod programu, ktorý sa týkal citlivej veci, dodatku k poriadku odmeňovania orgánov mesta Martin.
„Toto zastupiteľstvo nebolo vysielané v priamom prenose, čo považujem za nedodržanie zmluvy medzi Mestom a TV Turiec,“ uvádza Morgoš a pokračuje: „Tvrdšie povedané, považujem to za cenzúru, dohodnutú medzi primátorom a časťou poslaneckého zboru na čele s Rudolfom Kollárom, ktorý je riaditeľom TV Turiec aj poslancom zastupiteľstva. Zo zastupiteľstva bol odvysielaný len zostrih v správach.“ Podľa Morgoša všetko v tajnosti zorganizovali nezávislí poslanci združení do Klubu občianskych poslancov, spoločne s poslancami za Smer-SD, čo nemohlo byť bez súhlasu vedenia mesta a primátora. Problém je podľa neho v tom, že predseda najsilnejšieho Klubu občianskych poslancov, ktorý má 16 poslancov, je i konateľom TV Turiec a v dozornej rade sú iba poslanci z tohto klubu.
.ani Slavkofský štít!
Vzťahy medzi bývalým primátorom Liptovského Mikuláša Alexandrom Slafkovským (poslancom NR SR za SDKÚ-DS) a súčasným Jánom Blcháčom (Smer-SD) nie sú ideálne, skôr ostro vyhrotené až nevraživé. Atmosféra sa preniesla i do mikulášskej TV Liptov, kde sa už vystriedalo niekoľko riaditeľov, šéfredaktorov, redaktorov. Boli časy, keď sa v televíznom spravodajstve z mestského zastupiteľstva nesmela objaviť ani ruka súčasného opozičného poslanca alebo poslankyne. Trpko-úsmevná je príhoda, že za svoje meno trpí aj jeden z najvyšších tatranských štítov. V športovej reportáži z turistického pochodu bola vystrihnutá etapa z výstupu na Slavkovský štít. To aby fonetická podoba mien štítu a politika nepripomenula bývalého primátora...
Nedávno bol v Liptovskom Mikuláši prezident Gašparovič. TV Liptov ho pozvala do jednej z publicistických relácií. Keď o pár dní neskôr navštívil mesto podpredseda NR SR Milan Hort, televízia vysielala iba pozvanie na stretnutie a besedu s ním, ale návštevu ani spravodajsky nezaznamenala. Šéfredaktor TV Liptov Karel Ilja Dvořák hovorí bez zaváhania: „Je to správne, prezident je ústavný činiteľ. Neprišiel na politickú akciu, ale na spoločenské podujatie s uvedením biografie o vodnej slalomárke. Podpredseda parlamentu prišiel na výsostne politickú akciu. A stranícke podujatia nezobrazujeme.. Ak sem pán Hort príde ako podpredseda parlamentu, do takej istej relácie ho bez problémov pozveme.“
Keď v lete vítali v Liptovskom Mikuláši olympijských víťazov, vodných slalomárov, TV Liptov oslavy bohato zaznamenala. Priestor pred kamerami dostali vari všetci – až na predsedu miestneho Kanoe Tatra klubu. Je ním totiž Alexander Slafkovský. V intenciách predchádzajúceho Dvořákovho výroku by bolo vhodné, keby TV Liptov dala priestor aj predsedovi jedného z najúspešnejších športových klubov na Slovensku – teda nie ako bývalému primátorovi a súčasnému opozičnému politikovi. Nešlo predsa o politické, ale športové podujatie. Lenže Slafkovský v TV Liptov priestor nedostal, na rozdiel od súčasného primátora Blcháča. Ten pôsobil, akoby od detstva rástol medzi vodnými slalomármi. Servilnosť ako vystrihnutá.
Svoju skúsenosť s lokálnou televíziou má aj poslankyňa mestského zastupiteľstva Edita Havránková. Tvrdí, že zo zastupiteľstiev TV Liptov vysiela len komentované spravodajstvo, ilustrované zábermi na primátora. Vo väčšine šotov sú nasnímaní len koaliční poslanci. Opozícia „neexistuje“. „Keď niekto z opozičného klubu povie niečo, čo sa vedeniu mesta nepáči, v spravodajstve televízie sa to neobjaví. Nedostávame priestor, a tak diváci ani netušia o našich postojoch či názoroch,“ sťažuje sa Havránková.
Jednou z mnohých káuz, ktoré rozvírili verejnú mienku v Liptovskom Mikuláši, bol podľa opozície nevýhodný dlhodobý prenájom miestneho tepelného hospodárstva (článok Hry s teplom, .týždeň č. 14/2009 – pozn. autora). Vznikla petícia obyvateľov mesta, ktorí s prenájmom nesúhlasili – TV Liptov si ju však „nevšimla“. Ako petícia dopadla? Primátor najprv lustroval, kto ju podpísal, napokon ju však ignoroval. Medzi signatármi sa totiž objavili aj mená príbuzných pracovníkov mestského úradu...
.nuda na Slovensku
Začiatkom apríla sa v Dolnom Kubíne uskutočnil jedenásty ročník prehliadky tvorby lokálnych televíznych staníc Slovenska. Sledovať publicistické a spravodajské príspevky našich lokálnych televízií optikou hľadania stôp po servilnosti a neobjektívnosti nie je jednoduché. Ani jeden z redaktorov, ktorých sme oslovili, otvorene nehovoril o tom, že by v televízii, pre ktorú pracuje, cítil nejaké ovplyvňovanie, tlak, že to alebo ono si nemôže dovoliť spracovať, odvysielať. Príspevky na prehliadke pritom neboli neskrývane servilné. V mnohých prípadoch „iba“ niesli stopy výraznej vnútornej autocenzúry tvorcov.
Takmer vo všetkých príspevkoch, týkajúcich sa rôznych lokálnych problémov, chýbali vyjadrenia nezainteresovaných strán, odborníkov, pohľady z iných uhlov. Na často zaujímavo a dobre „nahryznuté“ problémy reagujú predstavitelia samospráv neuveriteľne nezáživnými monológmi hovorcov a hovorkýň, vedúcich kadejakých odborov a oddelení miestnych úradov, ktorí zvyčajne len prečítajú (niekedy i spamäti odrecitujú) k téme sa vzťahujúce stanoviská úradu, citácie zo zákonov, vyhlášok, nariadení. A tým sa televízny príspevok končí. Nuda? Vypnite ju. No vedzte, že aj tak „vaša“ televízia žije aj z vašich daní.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.