Hneď na začiatku upozorňuje, že na bilancujúci rozhovor vôbec nemá náladu. Hoci sklamanie z toho, že ho zastavili v rozlete, sa nedá prehliadnuť, určite nepôsobí dojmom politika, ktorý zložil zbrane. Podobne ako Robert Fico novinárov príliš v láske nemá. Český premiér v demisii Mirek Topolánek.
.ste premiérom v demisii, zároveň je už menovaný nový premiér. Kto vlastne teraz v Česku reálne vládne?
Podľa ústavy stále vládnem ja, pretože ešte nie je menovaná nová vláda. Premiér v demisii síce možno na Slovensku ešte nebol, ale je to normálny inštrument. Mám síce trochu obmedzený mandát, ale stále legitímne vládne moja vláda.
.vaša vláda nastupovala s ambicióznymi reformnými plánmi. Ako hodnotíte to, čo sa vám nakoniec podarilo dosiahnuť?
Treba oddeliť dve veci. ODS mala veľmi reformný program, programové vyhlásenie vlády a koaličná zmluva už také úplne superreformné neboli. Bol to kompromis, na ktorom sa boli schopné dohodnúť tri strany tvoriace vládnu koalíciu. Napriek tomu to z pohľadu strednej Európy určite reformný program bol a z veľkej časti bol naplnený. Jediné, čo sme nesplnili, je zdravotnícka reforma. Tá sa však úplne neuskutočnila ani vo veľmi úspešnej Dzurindovej vláde. V oblastiach daní, dôchodkov, polície a justície sme urobili zásadné systémové zmeny. Aj keď sa o tom nepíše, trvám na tom, že drvivá väčšina vecí bola urobená. Ten rok nám však chýba. Napríklad na dokončenie nového občianskeho a obchodného zákonníka.
.v niektorých oblastiach boli vaše reformy až príliš poznamenané kompromisom. Napríklad pri daniach.
Nezaviedli sme čistokrvnú rovnú daň, ako navrhovala ODS, ale zmena je evidentná. Poviem to tak, že sme niekde na úrovni Dzurindu mixnutého Ficom. Parametrické zmeny, ktoré sme urobili v oblasti dôchodkov, umožňujú akejkoľvek ďalšej vláde zaviesť možno lepší dôchodkový systém než je ten slovenský, ktorý v úvode priniesol strašne vysoké náklady. My sme od začiatku vedeli, že nechceme trojpilierový systém.
.práve v oblasti dôchodkov ste však na začiatku určite prezentovali vyššie ambície...
Ambície sú vždy závislé od schopnosti veci presadiť. Pokiaľ hrozilo, že sa nám nepodarí presadiť nič, tak to niečo, čo sme urobili, je obrovský úspech. Chceli sme uskutočniť zmeny dôchodkového pripoistenia. Je to pripravené a môže to urobiť práve táto prekleňovacia vláda. Na niektoré veci v súvislosti s dôchodkovou reformou sme museli rezignovať, pretože sme nemali politickú silu ich presadiť. Realita je taká, že viaceré naše ambície síce boli úžasné, ale nenaplniteľné.
.po voľbách ste mali možnosť vytvoriť aj veľkú koalíciu so sociálnymi demokratmi. Nakoniec ste sa rozhodli pre koalíciu, ktorá mala v parlamente veľmi problematickú väčšinu. Išli by ste do takého modelu opäť?
Ja som variant veľkej koalície po voľbách testoval. Existovala dohoda s ČSSD a KDÚ – ČSL o trojkoalícii. Dokonca sme už mali za sebou aj fázu výberu jednotlivých ľudí do funkcií. Výkonná rada ODS však túto zostavu odmietla a poslala nás do projektu s KDÚ – ČSL a Stranou zelených. So všetkými rizikami, ktoré to nieslo. Ja som nepreferoval jeden či druhý variant. Rozhodla strana.
.u nás bolo presadzovanie reforiem často iba exekutívnou záležitosťou. Minister rozhodol a parlament poslušne zahlasoval. Stranícka politika v Česku je trochu iná. Čo vám robilo najväčšie problémy?
Aj u vás to bolo zložitejšie. Dzurinda vládol osem rokov. V prvej fáze stabilizoval ekonomiku a urobil prípravné kroky. Ukázalo sa, že ak chcete urobiť také zásadné reformy, ako urobil Dzurinda, potrebujete na to viac ako štyri roky. V druhom funkčnom období sa dostal do pomerne šťastnej konštelácie, keď všetky vládne strany podporovali rovnú daň, hoci niektoré ani nevedeli, prečo. Ivan Mikloš tak mal pomerne zjednodušenú situáciu. Ani im sa však nepodarilo uskutočniť reformu zdravotníctva a vysokého školstva. Pokiaľ ide o vašu dôchodkovú reformu, ten systém sa pri štarte ukázal nesmierne finančné náročný, čo neskôr vyžadovalo nejaké riešenie. Aj keď nekomentujem to, ktoré si zvolila vláda Roberta Fica.
.vráťme sa k tým rozdielom v straníckej politike.
Stranícky systém na Slovensku je trochu anomálny. Všetky strany sa oveľa viac blížia k pomyselnému politickému stredu. Nemáte silnú komunistickú stranu, ani silnú stranu zelených. U nás je ten stranícky svet viac vyhrotený. Na Slovensku je možná väčšia pestrosť vládnych koalícií ako v Českej republike.
.ktorú z reforiem vašej vlády považujete za najúspešnejšiu?
Sociálneho systému, o ktorej sa najmenej hovorí. Podarilo sa nám presadiť významné motivačné zmeny. Len v oblasti nemocenského systému sme minulý rok ušetrili dvanásť percent nákladov. Musím vám však povedať, že po vypuknutí hospodárskej krízy sa všetky vlády dostali do úplne novej situácie, na ktorú museli reagovať. Preto diskusia s Topolánkom o jeho programových prioritách a reformách je v kontexte ekonomickej krízy trochu nezmyselná.
.skúsme inú diskusiu. Pri páde vašej vlády sa výrazne angažoval prezident Václav Klaus. Aký mal motív?
K tomu sa určite nebudem vyjadrovať.
. v niektorých českých médiách sa objavili úvahy o tom, že prezident Klaus dlhodobo koná v súlade s ruskými záujmami. Čo si o tom myslíte?
Nechávam špekulovať české média a ponechám aj tie slovenské.
.vy sám ste povedali, že z odvolania vašej vlády sa najviac tešili v Kremli.
Pre zahraničné médium, ako ste vy, ponechám miestny kolorit bokom. S Václavom Klausom sme sa rozišli. Presnejšie, on odišiel zo strany, ktorú založil. Máme iný názor na zahraničnú politiku, našu účasť na európskom projekte, čo sa prejavuje rôznymi spôsobmi. To, že nakoniec aj vďaka jeho priamemu či nepriamemu pôsobeniu došlo k pádu vlády, ma síce môže mrzieť, ale je to politická realita. Nebudem to komentovať a ak v tejto téme chcete pokračovať, tak nemám veľkú chuť odpovedať.
.česko je momentálne predsedajúcou krajinou EÚ. Akú má vlastne moc menšia krajina, keď predseda Únii?
My sa pokladáme za stredne veľkú krajinu. Vplyv je taký, aký si vybojujete. Slovinsko svoje predsedníctvo realizovalo tak, aby ho prežilo. Nemalo žiadne väčšie ambície. Nám pomohlo aj to, že naše predsedníctvo de facto začalo ešte pred prvým januárom. Prišla kríza v Gaze, plynová kríza, museli sme začať zostra. Preukázali sme akcieschopnosť a schopnosť vytvoriť tlak. Všetkých tých „pantátov“ sa nám podarilo dostať ku stolu a prinútiť jednať. Plynová kríza ukázala, že to nie je len Francúzsko, ktoré dokáže riešiť problémy. Nakoniec jeho angažovanie sa v Gruzínsku nič nevyriešilo. Bol to len veľký mediálny humbug a Rusi si fakticky Južné Osetsko a Abcházsko obsadili.
.pád vlády však vášmu predsedníctvu veľmi nepomohol...
Samozrejme, že to tie tri mesiace práce devalvovalo. Pritom išlo o mimoriadne úspešné tri mesiace, keď sa nám podarilo ovplyvniť európsku diskusiu o riešení krízy. Zvládli sme krízu v Gaze a presadili veci, ktoré nikto nebol schopný presadiť štyri, päť rokov. Tie škody sú strašné a netýkajú sa len Česka, ale aj Slovenska. Pádom našej vlády sa posilnili všetky tie reči o tom, že len spoločný európsky prezident, nejaký veľký európsky „pantáta“ dokáže riešiť zásadné problémy a malé krajiny len vyrábajú problémy. To mohol bez toho, že by mal plán B urobiť len úplný idiot. Pokladám to za desivý výsledok neuspokojených ambícií a závisti.
.čelili ste počas predsedníctva tlaku Európskej komisie na presadenie aj nezmyselných vecí?
Ten tlak je strašný. Paradoxne som sa, ako euroskeptik a kritik často nezmyselných smerníc komisie, stal obrancom európskych pravidiel. V rámci riešenia finančnej krízy tu bol obrovský záujem na zmäkčení pravidiel napríklad v oblasti čerpania verejnej podpory a hospodárskej súťaže. Veľkým štátom ako Francúzsko, Taliansko, Španielsko, ktoré chceli porušovať vlastné pravidlá, sme museli čeliť tak razantne, až som si v komisii vyslúžil označenie strážca korunovačných klenotov voľného trhu. Európska únia dnes prechádza najväčším testom za obdobie svojho fungovania. Ak bude tlak na eróziu jej základných piliérov pokračovať, jedného dňa môže zistiť, že už nestojí vôbec na ničom.
.ako sa správa Slovensko?
Hoci má vaša krajina ľavicovú vládu, v celom rade vecí stojí na našej strane. Boli sme spolu proti cezhraničnej regulácii bánk a podobne. Krajiny strednej Európy majú spoločnú skúsenosť, ktorá nás radí k umiernenejšiemu severskému bloku. Inými slovami, Angela Merkel je nám bližšia ako José Luis Zapatero.
.ficovi nie sú bližšie socialistické vlády západnej Európy?
Hoci vo všeobecnosti platí, že ľavicové vlády majú k sebe blízko, moja skúsenosť hovorí, že česko-slovenská spolupráca je príkladná. Je jedno, kto vládne v Strakovej vile v Prahe a kto na bratislavskom Úrade vlády, problémy a ich riešenia sú u nás veľmi podobné.
.francúzske predsedníctvo EÚ bolo od toho českého dosť rozdielne. V čom by sa Francúzi na vašom mieste správali inak?
Hodnotiť by to mal niekto iný, ale je úplne jasné, že Francúzsko by v čase krízy omnoho viac tlačilo na využívanie rôznych fiškálnych impulzov. Snažili sa o to, napokon, aj počas nášho predsedníctva a spoločnú dohodu sme hľadali na mnohých summitoch. Keby vládlo Francúzsko, bol by okolo toho väčší humbug a stálo by to viac peňazí.
.oDS v roku 2005 schválila uznesenie proti ďalšiemu prenosu kompetencií z úrovne štátu na Brusel. Myslíte si dnes, že podobnú hranicu možno stanoviť?
Alternatíva k členstvu do EÚ neexistuje a podľa toho posudzujem mieru závislosti či prípadnú stratu suverenity. Zostávajú dve možnosti. Buď chceme patriť do sféry vplyvu Ruskej federácie, alebo atlantickej civilizácie. Za členstvo v EÚ a NATO a možnosť zúčastňovať sa na atlantickom projekte som ochotný urobiť takmer čokoľvek vrátane vzdania sa časti suverenity. Má to pre mňa takmer nekonečnú cenu.
.lisabonskú zmluvu ste však sám kritizovali...
Je to dokument plný kompromisov, ktorý nám skôr berie než niečo prináša. Keď sa však pozriete na to, čo nám z presunu kompetencií hrozí a porovnáte to s tým, čo sa stalo 24. marca v Českej republike, tak poškodenie krajiny z pádu vlády je stonásobne vyššie. EÚ si, samozrejme, dokážem predstaviť ako ďaleko flexibilnejšiu a otvorenejšiu. Keď však jej súčasnú podobu porovnám so spravodajskými informáciami o prenikaní ruských firiem do našich energetických a distribučných firiem, keď si predstavím rozsah spravodajskej siete, ktorá sa tu rozširuje a mám si vybrať medzi nedokonalou EÚ a touto druhou možnosťou, tak si vyberám Úniu.
.je prenikanie Ruska až také vážne? Nie je hrozba Ruskom skôr len taká barlička?
Vplyv Ruska ani nepreceňujem ani nepodceňujem. Po páde bipolárneho sveta sa veľa zmenilo, ale Rusko ukázalo, že si mieni svoju sféru vplyvu uhájiť. To, čo sa stalo v 90. rokoch, vnímajú ruskí politici ako veľkú chybu a ich túžba vrátiť sa do svetovej politiky je veľmi veľká. Vidíme, ako Rusi zasahujú do krajín, ktoré považujú za svoju sféru vplyvu. Stačí sa pozrieť na Gruzínsko, Ukrajinu a dnešné Moldavsko. Sú to zamrznuté dlhodobé konflikty, na ktoré nedokáže EÚ reagovať. S Rusmi chcem mať dobré vzťahy, chcem s nimi obchodovať, ale nesúhlasím s tým, aby sme patrili do sféry ich vplyvu.
.je EÚ dostatočnou garanciou? Veď pri Gruzínsku EÚ vedená Francúzmi neurobila nič iné, len uznala výsledky ruskej intervencie.
Preto je Česká republika jednou z najviac proamerických krajín Únie. Vstup do NATO považujem za dôležitejší ako vstup do EÚ a euro-atlantický projekt vidím ako dôležitejší, než je samotná EÚ. Ak v Európe nie je alternatíva k EÚ, podporujem Úniu, ale vstup do NATO v roku 1999 bol pre mňa absolútnou prioritou. Myslím si, že podobne to vidia balkánske a ďalšie krajiny, ktoré chcú byť členmi NATO.
.ako potom hodnotíte politiku Bratislavy, ktorá je k Rusku priateľská či Budapešti, ktorá je minimálne ambivalentná?
Možno je to dané ľavicovosťou vlád, ktoré v Bratislave a Budapešti vládnu. Maďarsko je však pre mňa istým neuralgickým bodom strednej Európy. V Maďarsku je viditeľný nový nacionalizmus a je tam riziko jeho ďalšieho rastu. Odchádzajúci premiér Gyurcsany sa snažil o liberálne reformy a neuspel. Fidesz je závislý od vidieckych voličov a má ďaleko k liberálno-konzervatívnej politike. Hodnotí sa mi to veľmi zle. Za seba hovorím, že nechcem robiť protiruskú ani proruskú, ale česko-ruskú politiku.
.ako hodnotíte slovensko-maďarské vzťahy?
Mal som viacero príležitostí rozprávať sa na túto tému so slovenským aj maďarským premiérom. Slovensko-maďarský konflikt je dlhodobo prítomný, raz latentný, inokedy otvorenejší, ale stále existuje a stále ožívajú resentimenty 19. a 20. storočia.
.prejdime k médiám. Máte s českými médiami svoje konflikty, ale keď na to príde, ktoré noviny čítate rád?
O médiách sa rozprávam veľmi nerád. Fakt je, že mnoho novinárov sa správa slušne. Keď im niečo poviem, tak to vyjde bez dezinterpretácie.
.ktorého komentátora si ráno rád prečítate?
Žiadneho. Vôbec ich nečítam.
.vôbec?
Vôbec ich nesledujem a som šťastnejší. Ja som ten, kto vytvára spravodajstvo a nepotrebujem sa potom na to dívať v okomentovanej spotvorenej podobe v novinách, alebo mimo kontextu v zostrihanej podobe na televíznej obrazovke. Ako premiér som mal o všetkom detailnejšie a zaujímavejšie informácie. Čo píšu médiá, ma nezaujíma.
.ale veď niektoré médiá otvorili kauzy, ktoré majú vážny politický dopad, napríklad kauza justičnej mafie...
Necháva ma to chladným, pretože o tom viem viac. Pravda je v médiách omylom a informácie len náhodou. Človek, ktorý má informácií viac a tvorí dianie, môže médiá sledovať hádam len kvôli záujmu, kto to platí, kam a prečo sa to posúva. Preto ma to prestalo zaujímať.
.podľa vás bola kauza justičnej mafie vyfabrikovaná?
Úplne.
.ale padlo rozhodnutie súdu, konkrétne obvinenia...
Vôbec ma to nezaujíma. S médiami nemienim bojovať, tejto predstavy som sa vzdal. Ale to ešte neznamená, že tomu, čo médiá napíšu, mám veriť. Nie je to tak a je mi to jedno.
.na záver pár krátkych otázok. Musí byť v súčasnosti úspešný politik aj celebritou?
Obávam sa, že áno.
.má patriť Chrám sv. Víta cirkvi?
(Ticho.) Je to zložitá kauza. Rešpektujem súdne rozhodnutie.
.veríte v globálne otepľovanie?
Nie.
.mali by byť potraty zakázané?
Nie. Je to hodnotová záležitosť, matka má právo rozhodnúť sa sama.
.počuli ste o kauze Hedvigy Malinovej?
Nič mi to nehovorí. To bude niečo z novín, nie?
.nie, ide o neobjasnený útok na slovenskú Maďarku.
Už si spomínam. Veľmi sporný príbeh, v ktorom nebolo jasné, do akej miery ide o provokáciu, či to bolo vykonštruované a čo sa vlastne stalo. Nemienim sa do toho miešať, patrí to do koloritu slovensko-maďarských vzťahov.
.kto je najdôležitejší spojenec ČR?
Spojené štáty americké.
.a v Európe?
( Ticho.) Nemecko. Samozrejme, keby ste sa spýtali na najpriateľskejšiu krajinu, povedal by som jednoznačne Slovensko.
.aký vážny je problém demografického vymierania?
Keďže v jednej časti sveta sa rodí detí menej a inde viac, tak to za problém sveta nepovažujem. Týka sa to iba západných krajín, ale keďže ľudí je vo svete dosť, je to umelý problém.
.ste ešte v kontakte s Mikulášom Dzurindom?
Samozrejme, sme kamaráti.
.ako si rozumiete s Robertom Ficom?
Veľmi dobre. Ukazuje sa, že aj keď je domáci konflikt medzi ľavicou a pravicou veľmi ostrý, keď ide o národný záujem, národný charakter, rozumieme si a máme spolu veľmi dobré vzťahy.
.robert Fico pôsobí na Slovensku veľmi konfliktne, stále na niekoho útočí. Ako sa správa na medzinárodnej úrovni?
Veľmi kultivovane, má dobrú angličtinu, vie sa jasne a dobre vyjadrovať. Myslím si, že obidvaja nemáme radi také tie dlhé ploché reči, nebaví nás vysedávať a rozprávať sa o ničom.
.povedali by ste o ňom, že je pragmatik?
Môže to znieť aj pejoratívne, takže skôr by som povedal, že pôsobí konštruktívne.
.máme z vás pocit, že sa na predčasné voľby celkom tešíte, je to tak?
To je povinný optimizmus (smiech). Politika pre mňa nie je otázkou života a smrti. Je to vec vnútornej motivácie a mňa politika baví a robím ju rád. Predčasné voľby som si dokonca prial, bol to môj základný strategický cieľ. Prišli sme k nim inak, než som predpokladal, ale to je život.
.o čom tie voľby budú?
Dvadsať rokov po páde komunizmu to bude pomerne zásadný konflikt medzi stredo-pravým a ľavicovým videním sveta. Žiaľ, v čase vážnych ekonomických problémov a celosvetového vzrastu populizmu to môže fatálne poznamenať vývoj v krajine. Nemôžem povedať, že by som sa nejako zvlášť tešil. Kampaň je strašný masaker, beriem to však ako výzvu. Pokúsime sa to nejako prežiť a voľby vyhrať.
.voľby v Česku dopadajú veľmi tesne a väčšina závisí od jedného hlasu v parlamente. Po vašich skúsenostiach by ste ešte preferovali vládu s tesnou väčšinou pred širokou a stabilnou koalíciou?
Ťažko sa na to odpovedá. Keď sa pozriete do Rakúska, tam si veľká koalícia stranícky rozparcelovala celú krajinu, v Nemecku veľká koalícia veľa pozitívneho nedokázala. Veľká koalícia môže byť len výnimočným usporiadaním na jedno použitie. Dnes nevieme odhadnúť, ako dopadnú voľby, koľko strán sa do parlamentu dostane, ani vplyv ekonomickej krízy. Ale po veľkej koalícii ani náhodou netúžim.
.ste premiérom v demisii, zároveň je už menovaný nový premiér. Kto vlastne teraz v Česku reálne vládne?
Podľa ústavy stále vládnem ja, pretože ešte nie je menovaná nová vláda. Premiér v demisii síce možno na Slovensku ešte nebol, ale je to normálny inštrument. Mám síce trochu obmedzený mandát, ale stále legitímne vládne moja vláda.
.vaša vláda nastupovala s ambicióznymi reformnými plánmi. Ako hodnotíte to, čo sa vám nakoniec podarilo dosiahnuť?
Treba oddeliť dve veci. ODS mala veľmi reformný program, programové vyhlásenie vlády a koaličná zmluva už také úplne superreformné neboli. Bol to kompromis, na ktorom sa boli schopné dohodnúť tri strany tvoriace vládnu koalíciu. Napriek tomu to z pohľadu strednej Európy určite reformný program bol a z veľkej časti bol naplnený. Jediné, čo sme nesplnili, je zdravotnícka reforma. Tá sa však úplne neuskutočnila ani vo veľmi úspešnej Dzurindovej vláde. V oblastiach daní, dôchodkov, polície a justície sme urobili zásadné systémové zmeny. Aj keď sa o tom nepíše, trvám na tom, že drvivá väčšina vecí bola urobená. Ten rok nám však chýba. Napríklad na dokončenie nového občianskeho a obchodného zákonníka.
.v niektorých oblastiach boli vaše reformy až príliš poznamenané kompromisom. Napríklad pri daniach.
Nezaviedli sme čistokrvnú rovnú daň, ako navrhovala ODS, ale zmena je evidentná. Poviem to tak, že sme niekde na úrovni Dzurindu mixnutého Ficom. Parametrické zmeny, ktoré sme urobili v oblasti dôchodkov, umožňujú akejkoľvek ďalšej vláde zaviesť možno lepší dôchodkový systém než je ten slovenský, ktorý v úvode priniesol strašne vysoké náklady. My sme od začiatku vedeli, že nechceme trojpilierový systém.
.práve v oblasti dôchodkov ste však na začiatku určite prezentovali vyššie ambície...
Ambície sú vždy závislé od schopnosti veci presadiť. Pokiaľ hrozilo, že sa nám nepodarí presadiť nič, tak to niečo, čo sme urobili, je obrovský úspech. Chceli sme uskutočniť zmeny dôchodkového pripoistenia. Je to pripravené a môže to urobiť práve táto prekleňovacia vláda. Na niektoré veci v súvislosti s dôchodkovou reformou sme museli rezignovať, pretože sme nemali politickú silu ich presadiť. Realita je taká, že viaceré naše ambície síce boli úžasné, ale nenaplniteľné.
.po voľbách ste mali možnosť vytvoriť aj veľkú koalíciu so sociálnymi demokratmi. Nakoniec ste sa rozhodli pre koalíciu, ktorá mala v parlamente veľmi problematickú väčšinu. Išli by ste do takého modelu opäť?
Ja som variant veľkej koalície po voľbách testoval. Existovala dohoda s ČSSD a KDÚ – ČSL o trojkoalícii. Dokonca sme už mali za sebou aj fázu výberu jednotlivých ľudí do funkcií. Výkonná rada ODS však túto zostavu odmietla a poslala nás do projektu s KDÚ – ČSL a Stranou zelených. So všetkými rizikami, ktoré to nieslo. Ja som nepreferoval jeden či druhý variant. Rozhodla strana.
.u nás bolo presadzovanie reforiem často iba exekutívnou záležitosťou. Minister rozhodol a parlament poslušne zahlasoval. Stranícka politika v Česku je trochu iná. Čo vám robilo najväčšie problémy?
Aj u vás to bolo zložitejšie. Dzurinda vládol osem rokov. V prvej fáze stabilizoval ekonomiku a urobil prípravné kroky. Ukázalo sa, že ak chcete urobiť také zásadné reformy, ako urobil Dzurinda, potrebujete na to viac ako štyri roky. V druhom funkčnom období sa dostal do pomerne šťastnej konštelácie, keď všetky vládne strany podporovali rovnú daň, hoci niektoré ani nevedeli, prečo. Ivan Mikloš tak mal pomerne zjednodušenú situáciu. Ani im sa však nepodarilo uskutočniť reformu zdravotníctva a vysokého školstva. Pokiaľ ide o vašu dôchodkovú reformu, ten systém sa pri štarte ukázal nesmierne finančné náročný, čo neskôr vyžadovalo nejaké riešenie. Aj keď nekomentujem to, ktoré si zvolila vláda Roberta Fica.
.vráťme sa k tým rozdielom v straníckej politike.
Stranícky systém na Slovensku je trochu anomálny. Všetky strany sa oveľa viac blížia k pomyselnému politickému stredu. Nemáte silnú komunistickú stranu, ani silnú stranu zelených. U nás je ten stranícky svet viac vyhrotený. Na Slovensku je možná väčšia pestrosť vládnych koalícií ako v Českej republike.
.ktorú z reforiem vašej vlády považujete za najúspešnejšiu?
Sociálneho systému, o ktorej sa najmenej hovorí. Podarilo sa nám presadiť významné motivačné zmeny. Len v oblasti nemocenského systému sme minulý rok ušetrili dvanásť percent nákladov. Musím vám však povedať, že po vypuknutí hospodárskej krízy sa všetky vlády dostali do úplne novej situácie, na ktorú museli reagovať. Preto diskusia s Topolánkom o jeho programových prioritách a reformách je v kontexte ekonomickej krízy trochu nezmyselná.
.skúsme inú diskusiu. Pri páde vašej vlády sa výrazne angažoval prezident Václav Klaus. Aký mal motív?
K tomu sa určite nebudem vyjadrovať.
. v niektorých českých médiách sa objavili úvahy o tom, že prezident Klaus dlhodobo koná v súlade s ruskými záujmami. Čo si o tom myslíte?
Nechávam špekulovať české média a ponechám aj tie slovenské.
.vy sám ste povedali, že z odvolania vašej vlády sa najviac tešili v Kremli.
Pre zahraničné médium, ako ste vy, ponechám miestny kolorit bokom. S Václavom Klausom sme sa rozišli. Presnejšie, on odišiel zo strany, ktorú založil. Máme iný názor na zahraničnú politiku, našu účasť na európskom projekte, čo sa prejavuje rôznymi spôsobmi. To, že nakoniec aj vďaka jeho priamemu či nepriamemu pôsobeniu došlo k pádu vlády, ma síce môže mrzieť, ale je to politická realita. Nebudem to komentovať a ak v tejto téme chcete pokračovať, tak nemám veľkú chuť odpovedať.
| Mirek Topolánek / Narodil sa v roku 1956 vo Vsetíne. Vyštudoval strojnícku fakultu v Brne. V roku 1994 vstúpil do ODS a v roku 1996 bol za túto stranu zvolený do senátu. V novembri 2002 vystriedal Václava Klausa v čele ODS a po parlamentných voľbách v roku 2006 sa stal českým premiérom. |
.česko je momentálne predsedajúcou krajinou EÚ. Akú má vlastne moc menšia krajina, keď predseda Únii?
My sa pokladáme za stredne veľkú krajinu. Vplyv je taký, aký si vybojujete. Slovinsko svoje predsedníctvo realizovalo tak, aby ho prežilo. Nemalo žiadne väčšie ambície. Nám pomohlo aj to, že naše predsedníctvo de facto začalo ešte pred prvým januárom. Prišla kríza v Gaze, plynová kríza, museli sme začať zostra. Preukázali sme akcieschopnosť a schopnosť vytvoriť tlak. Všetkých tých „pantátov“ sa nám podarilo dostať ku stolu a prinútiť jednať. Plynová kríza ukázala, že to nie je len Francúzsko, ktoré dokáže riešiť problémy. Nakoniec jeho angažovanie sa v Gruzínsku nič nevyriešilo. Bol to len veľký mediálny humbug a Rusi si fakticky Južné Osetsko a Abcházsko obsadili.
.pád vlády však vášmu predsedníctvu veľmi nepomohol...
Samozrejme, že to tie tri mesiace práce devalvovalo. Pritom išlo o mimoriadne úspešné tri mesiace, keď sa nám podarilo ovplyvniť európsku diskusiu o riešení krízy. Zvládli sme krízu v Gaze a presadili veci, ktoré nikto nebol schopný presadiť štyri, päť rokov. Tie škody sú strašné a netýkajú sa len Česka, ale aj Slovenska. Pádom našej vlády sa posilnili všetky tie reči o tom, že len spoločný európsky prezident, nejaký veľký európsky „pantáta“ dokáže riešiť zásadné problémy a malé krajiny len vyrábajú problémy. To mohol bez toho, že by mal plán B urobiť len úplný idiot. Pokladám to za desivý výsledok neuspokojených ambícií a závisti.
.čelili ste počas predsedníctva tlaku Európskej komisie na presadenie aj nezmyselných vecí?
Ten tlak je strašný. Paradoxne som sa, ako euroskeptik a kritik často nezmyselných smerníc komisie, stal obrancom európskych pravidiel. V rámci riešenia finančnej krízy tu bol obrovský záujem na zmäkčení pravidiel napríklad v oblasti čerpania verejnej podpory a hospodárskej súťaže. Veľkým štátom ako Francúzsko, Taliansko, Španielsko, ktoré chceli porušovať vlastné pravidlá, sme museli čeliť tak razantne, až som si v komisii vyslúžil označenie strážca korunovačných klenotov voľného trhu. Európska únia dnes prechádza najväčším testom za obdobie svojho fungovania. Ak bude tlak na eróziu jej základných piliérov pokračovať, jedného dňa môže zistiť, že už nestojí vôbec na ničom.
.ako sa správa Slovensko?
Hoci má vaša krajina ľavicovú vládu, v celom rade vecí stojí na našej strane. Boli sme spolu proti cezhraničnej regulácii bánk a podobne. Krajiny strednej Európy majú spoločnú skúsenosť, ktorá nás radí k umiernenejšiemu severskému bloku. Inými slovami, Angela Merkel je nám bližšia ako José Luis Zapatero.
.ficovi nie sú bližšie socialistické vlády západnej Európy?
Hoci vo všeobecnosti platí, že ľavicové vlády majú k sebe blízko, moja skúsenosť hovorí, že česko-slovenská spolupráca je príkladná. Je jedno, kto vládne v Strakovej vile v Prahe a kto na bratislavskom Úrade vlády, problémy a ich riešenia sú u nás veľmi podobné.
.francúzske predsedníctvo EÚ bolo od toho českého dosť rozdielne. V čom by sa Francúzi na vašom mieste správali inak?
Hodnotiť by to mal niekto iný, ale je úplne jasné, že Francúzsko by v čase krízy omnoho viac tlačilo na využívanie rôznych fiškálnych impulzov. Snažili sa o to, napokon, aj počas nášho predsedníctva a spoločnú dohodu sme hľadali na mnohých summitoch. Keby vládlo Francúzsko, bol by okolo toho väčší humbug a stálo by to viac peňazí.
.oDS v roku 2005 schválila uznesenie proti ďalšiemu prenosu kompetencií z úrovne štátu na Brusel. Myslíte si dnes, že podobnú hranicu možno stanoviť?
Alternatíva k členstvu do EÚ neexistuje a podľa toho posudzujem mieru závislosti či prípadnú stratu suverenity. Zostávajú dve možnosti. Buď chceme patriť do sféry vplyvu Ruskej federácie, alebo atlantickej civilizácie. Za členstvo v EÚ a NATO a možnosť zúčastňovať sa na atlantickom projekte som ochotný urobiť takmer čokoľvek vrátane vzdania sa časti suverenity. Má to pre mňa takmer nekonečnú cenu.
.lisabonskú zmluvu ste však sám kritizovali...
Je to dokument plný kompromisov, ktorý nám skôr berie než niečo prináša. Keď sa však pozriete na to, čo nám z presunu kompetencií hrozí a porovnáte to s tým, čo sa stalo 24. marca v Českej republike, tak poškodenie krajiny z pádu vlády je stonásobne vyššie. EÚ si, samozrejme, dokážem predstaviť ako ďaleko flexibilnejšiu a otvorenejšiu. Keď však jej súčasnú podobu porovnám so spravodajskými informáciami o prenikaní ruských firiem do našich energetických a distribučných firiem, keď si predstavím rozsah spravodajskej siete, ktorá sa tu rozširuje a mám si vybrať medzi nedokonalou EÚ a touto druhou možnosťou, tak si vyberám Úniu.
.je prenikanie Ruska až také vážne? Nie je hrozba Ruskom skôr len taká barlička?
Vplyv Ruska ani nepreceňujem ani nepodceňujem. Po páde bipolárneho sveta sa veľa zmenilo, ale Rusko ukázalo, že si mieni svoju sféru vplyvu uhájiť. To, čo sa stalo v 90. rokoch, vnímajú ruskí politici ako veľkú chybu a ich túžba vrátiť sa do svetovej politiky je veľmi veľká. Vidíme, ako Rusi zasahujú do krajín, ktoré považujú za svoju sféru vplyvu. Stačí sa pozrieť na Gruzínsko, Ukrajinu a dnešné Moldavsko. Sú to zamrznuté dlhodobé konflikty, na ktoré nedokáže EÚ reagovať. S Rusmi chcem mať dobré vzťahy, chcem s nimi obchodovať, ale nesúhlasím s tým, aby sme patrili do sféry ich vplyvu.
.je EÚ dostatočnou garanciou? Veď pri Gruzínsku EÚ vedená Francúzmi neurobila nič iné, len uznala výsledky ruskej intervencie.
Preto je Česká republika jednou z najviac proamerických krajín Únie. Vstup do NATO považujem za dôležitejší ako vstup do EÚ a euro-atlantický projekt vidím ako dôležitejší, než je samotná EÚ. Ak v Európe nie je alternatíva k EÚ, podporujem Úniu, ale vstup do NATO v roku 1999 bol pre mňa absolútnou prioritou. Myslím si, že podobne to vidia balkánske a ďalšie krajiny, ktoré chcú byť členmi NATO.
.ako potom hodnotíte politiku Bratislavy, ktorá je k Rusku priateľská či Budapešti, ktorá je minimálne ambivalentná?
Možno je to dané ľavicovosťou vlád, ktoré v Bratislave a Budapešti vládnu. Maďarsko je však pre mňa istým neuralgickým bodom strednej Európy. V Maďarsku je viditeľný nový nacionalizmus a je tam riziko jeho ďalšieho rastu. Odchádzajúci premiér Gyurcsany sa snažil o liberálne reformy a neuspel. Fidesz je závislý od vidieckych voličov a má ďaleko k liberálno-konzervatívnej politike. Hodnotí sa mi to veľmi zle. Za seba hovorím, že nechcem robiť protiruskú ani proruskú, ale česko-ruskú politiku.
.ako hodnotíte slovensko-maďarské vzťahy?
Mal som viacero príležitostí rozprávať sa na túto tému so slovenským aj maďarským premiérom. Slovensko-maďarský konflikt je dlhodobo prítomný, raz latentný, inokedy otvorenejší, ale stále existuje a stále ožívajú resentimenty 19. a 20. storočia.
.prejdime k médiám. Máte s českými médiami svoje konflikty, ale keď na to príde, ktoré noviny čítate rád?
O médiách sa rozprávam veľmi nerád. Fakt je, že mnoho novinárov sa správa slušne. Keď im niečo poviem, tak to vyjde bez dezinterpretácie.
.ktorého komentátora si ráno rád prečítate?
Žiadneho. Vôbec ich nečítam.
.vôbec?
Vôbec ich nesledujem a som šťastnejší. Ja som ten, kto vytvára spravodajstvo a nepotrebujem sa potom na to dívať v okomentovanej spotvorenej podobe v novinách, alebo mimo kontextu v zostrihanej podobe na televíznej obrazovke. Ako premiér som mal o všetkom detailnejšie a zaujímavejšie informácie. Čo píšu médiá, ma nezaujíma.
.ale veď niektoré médiá otvorili kauzy, ktoré majú vážny politický dopad, napríklad kauza justičnej mafie...
Necháva ma to chladným, pretože o tom viem viac. Pravda je v médiách omylom a informácie len náhodou. Človek, ktorý má informácií viac a tvorí dianie, môže médiá sledovať hádam len kvôli záujmu, kto to platí, kam a prečo sa to posúva. Preto ma to prestalo zaujímať.
.podľa vás bola kauza justičnej mafie vyfabrikovaná?
Úplne.
.ale padlo rozhodnutie súdu, konkrétne obvinenia...
Vôbec ma to nezaujíma. S médiami nemienim bojovať, tejto predstavy som sa vzdal. Ale to ešte neznamená, že tomu, čo médiá napíšu, mám veriť. Nie je to tak a je mi to jedno.
.na záver pár krátkych otázok. Musí byť v súčasnosti úspešný politik aj celebritou?
Obávam sa, že áno.
.má patriť Chrám sv. Víta cirkvi?
(Ticho.) Je to zložitá kauza. Rešpektujem súdne rozhodnutie.
.veríte v globálne otepľovanie?
Nie.
.mali by byť potraty zakázané?
Nie. Je to hodnotová záležitosť, matka má právo rozhodnúť sa sama.
.počuli ste o kauze Hedvigy Malinovej?
Nič mi to nehovorí. To bude niečo z novín, nie?
.nie, ide o neobjasnený útok na slovenskú Maďarku.
Už si spomínam. Veľmi sporný príbeh, v ktorom nebolo jasné, do akej miery ide o provokáciu, či to bolo vykonštruované a čo sa vlastne stalo. Nemienim sa do toho miešať, patrí to do koloritu slovensko-maďarských vzťahov.
.kto je najdôležitejší spojenec ČR?
Spojené štáty americké.
.a v Európe?
( Ticho.) Nemecko. Samozrejme, keby ste sa spýtali na najpriateľskejšiu krajinu, povedal by som jednoznačne Slovensko.
.aký vážny je problém demografického vymierania?
Keďže v jednej časti sveta sa rodí detí menej a inde viac, tak to za problém sveta nepovažujem. Týka sa to iba západných krajín, ale keďže ľudí je vo svete dosť, je to umelý problém.
.ste ešte v kontakte s Mikulášom Dzurindom?
Samozrejme, sme kamaráti.
.ako si rozumiete s Robertom Ficom?
Veľmi dobre. Ukazuje sa, že aj keď je domáci konflikt medzi ľavicou a pravicou veľmi ostrý, keď ide o národný záujem, národný charakter, rozumieme si a máme spolu veľmi dobré vzťahy.
.robert Fico pôsobí na Slovensku veľmi konfliktne, stále na niekoho útočí. Ako sa správa na medzinárodnej úrovni?
Veľmi kultivovane, má dobrú angličtinu, vie sa jasne a dobre vyjadrovať. Myslím si, že obidvaja nemáme radi také tie dlhé ploché reči, nebaví nás vysedávať a rozprávať sa o ničom.
.povedali by ste o ňom, že je pragmatik?
Môže to znieť aj pejoratívne, takže skôr by som povedal, že pôsobí konštruktívne.
.máme z vás pocit, že sa na predčasné voľby celkom tešíte, je to tak?
To je povinný optimizmus (smiech). Politika pre mňa nie je otázkou života a smrti. Je to vec vnútornej motivácie a mňa politika baví a robím ju rád. Predčasné voľby som si dokonca prial, bol to môj základný strategický cieľ. Prišli sme k nim inak, než som predpokladal, ale to je život.
.o čom tie voľby budú?
Dvadsať rokov po páde komunizmu to bude pomerne zásadný konflikt medzi stredo-pravým a ľavicovým videním sveta. Žiaľ, v čase vážnych ekonomických problémov a celosvetového vzrastu populizmu to môže fatálne poznamenať vývoj v krajine. Nemôžem povedať, že by som sa nejako zvlášť tešil. Kampaň je strašný masaker, beriem to však ako výzvu. Pokúsime sa to nejako prežiť a voľby vyhrať.
.voľby v Česku dopadajú veľmi tesne a väčšina závisí od jedného hlasu v parlamente. Po vašich skúsenostiach by ste ešte preferovali vládu s tesnou väčšinou pred širokou a stabilnou koalíciou?
Ťažko sa na to odpovedá. Keď sa pozriete do Rakúska, tam si veľká koalícia stranícky rozparcelovala celú krajinu, v Nemecku veľká koalícia veľa pozitívneho nedokázala. Veľká koalícia môže byť len výnimočným usporiadaním na jedno použitie. Dnes nevieme odhadnúť, ako dopadnú voľby, koľko strán sa do parlamentu dostane, ani vplyv ekonomickej krízy. Ale po veľkej koalícii ani náhodou netúžim.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.