Česká politická kríza odhalila rozpory prakticky vo všetkých parlamentných stranách s výnimkou komunistov, ktorí vyznávajú naozaj leninskú disciplínu. Žiadna strana však na tom nie je natoľko zle ako kresťanskí demokrati, ako vravíme v Česku, lidovci.
Tí sú prakticky rozštiepení na dve polovice. Predseda strany Jiří Čunek kontroluje polovicu poslaneckého klubu, minister financií Miroslav Kalousek druhú. „Klidná síla“ je rozhádaná a „bratia“ a „sestry“ si idú naozaj nebratsky a nesestersky po krku. To, čo sa dlhé roky tutlalo ako vnútorný spor, prenášajú teraz naplno aj televízne kamery. Naposledy, keď Čunek odmietol podporiť novú „poloúradnícku“ vládu, zatiaľ čo Kalousek sa poponáhľal so šiestimi lidoveckými podpismi za.
Predchádzajúci spor vypukol koncom roka, keď Čunek navrhol odvolať Kalouska z postu ministra financií, aby nakoniec sám stratil kreslo ministra pre miestny rozvoj.
.vľavo aj vpravo
Dešifrovať, kto je proti komu, je ešte pomerne ľahké. Zistiť o čo vlastne ide je už ťažšie. Štandardné vysvetlenie je, že proti sebe stoja „kresťansko-sociálne“ krídlo (Jiří Čunek, podpredseda David Macek) a krídlo „pravicovo-liberálne“ (Miroslav Kalousek, predseda poslancov KDU-ČSL Pavel Severa). Kresťansko-sociálne krídlo je však skôr iba „sociálne“ (nič kresťanského nepresadilo, vyprofilovalo sa skôr bojom proti zdravotníckej reforme), zatiaľ čo „pravicovo-liberálne“ je skôr len „liberálne“ v zmysle liberálnej ekonomickej politiky.
Deliaca línia je mnohovrstevná. Sociálni a liberálni, áno... Ale aj profesionáli a amatéri (málokedy to bolo vidieť tak jasne, ako pri nevydarenom Čunkovom pokuse zosadiť Kalouska z postu ministra financií) či konzervatívci (žiaľ, len verbálni) a liberáli (teda tí, ktorí záujem o morálno-etické témy ani nepredstierajú). A v neposlednom rade ide o rozdelenie na „chlapcov, čo spolu hovoria“ a (naivných) poctivcov... Bez ohľadu na politické rozpory je jasné, že „čunkovci“, ako sú poslanec Hovorka, Karbol alebo Kvapil, nie sú tí, ktorí by dohovárali známym zákazky a podobne. Čo sa s úplnou istotou nedá tvrdiť o Kalouskovi, šéfovi lidoveckých poslancov Severovi či poslancovi Šustrovi, každoročnom víťazovi o takzvané porciovanie medveďa, teda rozdeľovanie štátnych peňazí poslancom na projekty v ich regiónoch.
Sám Čunek sa teraz prezentuje ako muž bez zákulisných väzieb na mocné finančné skupiny a lobistov. Bohužiaľ neskoro. Rovnako neskoro, ako začal pomaly a neisto poukazovať na niektoré kontroverzné Kalouskove kroky a jeho prepojenosť s podnikateľských prostredím. Priemerný občan len ťažko chápe, prečo Čunek nominoval Kalouska na post ministra financií, potom sa dva roky nič nedialo, a potom ho chce naraz odvolať. Nie každý vidí do lidoveckého zákulisia, aby vedel, čo a ako a kto s kým proti komu. To bežnému občanovi sprostredkúvajú médiá. Práca s nimi však nepatrí k silným stránkam Jiřího Čunka, nehovoriac už o katastrofálnom stave lidoveckého aparátu. Svoju rolu hádam zohrala i „fokolarínska“ predstava Čunka, ktorý je, ako mnoho ďalších lidovcov, členom hnutia Fokolare, že každý kresťan má svoje miesto, teda aj Kalousek.
.politika nad morálkou
Otázka, samozrejme, je, či je Kalousek vôbec kresťan... To je však vec osobná, a nie politická, stačilo by, keby Kalousek presadzoval kresťanské zásady. Čunek a ďalší z jeho krídla aspoň veria v Boha, čo pre nejedného skutočného českého konzervatívca dáva istú nádej, že – ak nájdu odvahu – kresťanské hodnoty hájiť budú. Doterajšie skúsenosti, predovšetkým katastrofálne prerokúvanie Zákona o zvláštnych sociálnych službách, ktorý rozširuje potratovú prax, nie sú príliš optimistické. Lidovci totiž zákon na vláde schválili, potom sa zobudili a sľúbili vziať zákon späť, čo sa však dodnes nestalo.
Konzervatívec to má, skrátka, s lidovcami ťažké. „Čunkovci“ sú produktom svojho sociálneho prostredia. Teda spoločensky konzervatívneho, zároveň mierne protrhového, dosť skeptického k akémukoľvek zahraničnému angažmá. Výsledkom je potom mix typu poslanca Hovorky, ktorý raz nadchne tým, že ako jediný lidovecký poslanec má odvahu zúčastniť sa na Pochode za život, a druhý raz celkom šokuje, keď je proti pokračovaniu misie v Afganistane alebo proti americkému protiraketovému radaru. Kalousek je zase muž, ktorého ekonomická politika je nesporne pravicovému srdcu bližšia než názory „čunkovcov“, ale je prepojený s podnikateľskými skupinami a morálno-etické otázky mu nič nehovoria – bol to on, kto presadzoval na vláde potratovú turistiku, pretože nechce platiť pokutu EÚ za obmedzenie voľného pohybu služieb... Niekde medzi nimi sa pohybuje bystrý mandarín Cyril Svoboda, vážny kandidát na predsedu. Politik, ktorý hovorí, že každá vec má svoje morálne a politické hľadisko a on dáva prednosť vždy tomu politickému...
Autor pracuje v pražskom Občianskom inštitúte.
Tí sú prakticky rozštiepení na dve polovice. Predseda strany Jiří Čunek kontroluje polovicu poslaneckého klubu, minister financií Miroslav Kalousek druhú. „Klidná síla“ je rozhádaná a „bratia“ a „sestry“ si idú naozaj nebratsky a nesestersky po krku. To, čo sa dlhé roky tutlalo ako vnútorný spor, prenášajú teraz naplno aj televízne kamery. Naposledy, keď Čunek odmietol podporiť novú „poloúradnícku“ vládu, zatiaľ čo Kalousek sa poponáhľal so šiestimi lidoveckými podpismi za.
Predchádzajúci spor vypukol koncom roka, keď Čunek navrhol odvolať Kalouska z postu ministra financií, aby nakoniec sám stratil kreslo ministra pre miestny rozvoj.
.vľavo aj vpravo
Dešifrovať, kto je proti komu, je ešte pomerne ľahké. Zistiť o čo vlastne ide je už ťažšie. Štandardné vysvetlenie je, že proti sebe stoja „kresťansko-sociálne“ krídlo (Jiří Čunek, podpredseda David Macek) a krídlo „pravicovo-liberálne“ (Miroslav Kalousek, predseda poslancov KDU-ČSL Pavel Severa). Kresťansko-sociálne krídlo je však skôr iba „sociálne“ (nič kresťanského nepresadilo, vyprofilovalo sa skôr bojom proti zdravotníckej reforme), zatiaľ čo „pravicovo-liberálne“ je skôr len „liberálne“ v zmysle liberálnej ekonomickej politiky.
Deliaca línia je mnohovrstevná. Sociálni a liberálni, áno... Ale aj profesionáli a amatéri (málokedy to bolo vidieť tak jasne, ako pri nevydarenom Čunkovom pokuse zosadiť Kalouska z postu ministra financií) či konzervatívci (žiaľ, len verbálni) a liberáli (teda tí, ktorí záujem o morálno-etické témy ani nepredstierajú). A v neposlednom rade ide o rozdelenie na „chlapcov, čo spolu hovoria“ a (naivných) poctivcov... Bez ohľadu na politické rozpory je jasné, že „čunkovci“, ako sú poslanec Hovorka, Karbol alebo Kvapil, nie sú tí, ktorí by dohovárali známym zákazky a podobne. Čo sa s úplnou istotou nedá tvrdiť o Kalouskovi, šéfovi lidoveckých poslancov Severovi či poslancovi Šustrovi, každoročnom víťazovi o takzvané porciovanie medveďa, teda rozdeľovanie štátnych peňazí poslancom na projekty v ich regiónoch.
Sám Čunek sa teraz prezentuje ako muž bez zákulisných väzieb na mocné finančné skupiny a lobistov. Bohužiaľ neskoro. Rovnako neskoro, ako začal pomaly a neisto poukazovať na niektoré kontroverzné Kalouskove kroky a jeho prepojenosť s podnikateľských prostredím. Priemerný občan len ťažko chápe, prečo Čunek nominoval Kalouska na post ministra financií, potom sa dva roky nič nedialo, a potom ho chce naraz odvolať. Nie každý vidí do lidoveckého zákulisia, aby vedel, čo a ako a kto s kým proti komu. To bežnému občanovi sprostredkúvajú médiá. Práca s nimi však nepatrí k silným stránkam Jiřího Čunka, nehovoriac už o katastrofálnom stave lidoveckého aparátu. Svoju rolu hádam zohrala i „fokolarínska“ predstava Čunka, ktorý je, ako mnoho ďalších lidovcov, členom hnutia Fokolare, že každý kresťan má svoje miesto, teda aj Kalousek.
.politika nad morálkou
Otázka, samozrejme, je, či je Kalousek vôbec kresťan... To je však vec osobná, a nie politická, stačilo by, keby Kalousek presadzoval kresťanské zásady. Čunek a ďalší z jeho krídla aspoň veria v Boha, čo pre nejedného skutočného českého konzervatívca dáva istú nádej, že – ak nájdu odvahu – kresťanské hodnoty hájiť budú. Doterajšie skúsenosti, predovšetkým katastrofálne prerokúvanie Zákona o zvláštnych sociálnych službách, ktorý rozširuje potratovú prax, nie sú príliš optimistické. Lidovci totiž zákon na vláde schválili, potom sa zobudili a sľúbili vziať zákon späť, čo sa však dodnes nestalo.
Konzervatívec to má, skrátka, s lidovcami ťažké. „Čunkovci“ sú produktom svojho sociálneho prostredia. Teda spoločensky konzervatívneho, zároveň mierne protrhového, dosť skeptického k akémukoľvek zahraničnému angažmá. Výsledkom je potom mix typu poslanca Hovorky, ktorý raz nadchne tým, že ako jediný lidovecký poslanec má odvahu zúčastniť sa na Pochode za život, a druhý raz celkom šokuje, keď je proti pokračovaniu misie v Afganistane alebo proti americkému protiraketovému radaru. Kalousek je zase muž, ktorého ekonomická politika je nesporne pravicovému srdcu bližšia než názory „čunkovcov“, ale je prepojený s podnikateľskými skupinami a morálno-etické otázky mu nič nehovoria – bol to on, kto presadzoval na vláde potratovú turistiku, pretože nechce platiť pokutu EÚ za obmedzenie voľného pohybu služieb... Niekde medzi nimi sa pohybuje bystrý mandarín Cyril Svoboda, vážny kandidát na predsedu. Politik, ktorý hovorí, že každá vec má svoje morálne a politické hľadisko a on dáva prednosť vždy tomu politickému...
Autor pracuje v pražskom Občianskom inštitúte.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.