Vonkajší pozorovateľ českej politiky ostáva v poslednom čase stáť v nemom úžase nielen nad skutkami prezidenta Václava Klausa, ale aj nad tým, ako ich interpretuje časť protiklausovskej tlače. České luhy a háje dnes totiž ovládajú dve obsesie.
Tou prvou je odpor Klausa voči Topolánkovi. Vo svojom prvom prezidentskom období Klaus tento odpor ešte držal na uzde. Ale po tom, čo mu líder ODS prostredníctvom záhadne obrátených prebehlíkov dopomohol stať sa druhýkrát prezidentom, Klaus odhodil zábrany. Z Hradu skúšal orchestrovať Topolánkovu demontáž v ODS, čo mu napokon nevyšlo. Vyšla však demontáž Topolánkovej vlády, ktorá prezidenta istotne potešila – bez ohľadu na aktuálne české predsedníctvo EÚ a akútne hospodárske problémy. Pre Klausa však bola jeho obsesia Topolánkom, ktorého nemal nikdy ľudsky rád, a ktorý navyše zradil euroskeptický program postklausovskej ODS, nadovšetko. Vrátane vlastných svätých princípov („nikdy nebudem aktivistickým prezidentom“).
Ďalšia obsesia je tiež chorobná a dlhodobá, a je to obsesia novinárov Klausom. Do dokonalosti ju nedávno doviedol týždenník Respekt v čísle s obálkovým titulkom Proč to Klaus dělá? Kvíz pro deset miliónů se blíží rozluštění. Oplatí sa parafrázovať obšírnejšie: v päťstranovom materiáli investigatívci z Respektu tvrdia, že Klaus po Topolánkovom páde „sleduje naozaj veľkú politickú misiu“. Ňou má byť rozpad Európskej únie, o ktorý sa usiluje spoločne s Kremľom. Už predtým Respekt naznačoval, že Klaus je v skutočnosti od 90. rokov tajným ruským agentom. Ako teraz ubezpečuje Respekt, Klaus nie je nijaký „smiešny podivín“, ale hrozba pre celý kontinent. „Ide mu o rozbitie európskej integrácie a o čo najväčšie rozvoľnenie Európy, teda presný opak toho, o čo sa usilujú hlavné politické strany naprieč Európou“. Čitateľ sa ohľadne Klausových motívov nič nové nedozvie: Respekt pripomína Klausovu notoricky známu kritiku Európskej politiky ako aj jeho odpor voči Lisabonskej zmluve a na svoju podporu cituje rôznych bruselských analytikov a Klausových kritikov z radov domácich politikov. Klaus si vraj protirečí v tom, ako na jednej strane ubezpečuje, že je za členstvo v Únii a na druhej strane je proti Lisabonskej zmluve. To však podľa citovaných zdrojov ani Respektu nejde dohromady, a teda rozlúštenie naozaj obrovského rébusu, ktoré Respekt avizoval, je nasledovné: Klaus je proti členstvu v EÚ, lebo je proti Lisabonskej zmluve. Nie je svet zrazu jednoduchší? Ale ako Klaus svoj naskrze protieurópsky cieľ dosiahne? Redaktori ešte nemohli vedieť, že novým premiérom sa stane po dohode ODS a ČSSD štatistik Jan Fischer. Preto špekulovali, že Klaus bude chcieť sám menovať úradnícky kabinet, aby „prostredníctvom nastrčeného premiéra potom mohol dlhodobo získať vplyv na kľúčové rozhodnutia v Česku, ktoré dnes citeľne ovplyvňujú život a chod celej Európskej únie“. To sa nestalo, ale aj keby: ako by sám Klaus, ktorého majú v zuboch obe „prolisabonské“ strany — ODS aj ČSSD, mohol otočiť kormidlo českých aj európskych dejín? Tým, že by pozval do Prahy ruské vojská? Tak ďaleko už Respekt, našťastie, nezašiel...
V samotnom týždenníku dostala celá sprisahanecká teória na frak o niekoľko strán ďalej. Jan Macháček vo svojom stĺpčeku napísal, že v dôsledku pádu vlády je omnoho pravdepodobnejší úspech Lisabonskej zmluvy aj v Senáte, pretože euroskeptickí senátori ODS, ktorí chceli pôvodne hlasovať proti, sú na „hradného veľkovezíra“ za jeho rolu na páde Topolánkovej vlády veľmi nahnevaní.
Hádam to zdravý rozum v slávnom Respekte ešte celkom neprehral...
Tou prvou je odpor Klausa voči Topolánkovi. Vo svojom prvom prezidentskom období Klaus tento odpor ešte držal na uzde. Ale po tom, čo mu líder ODS prostredníctvom záhadne obrátených prebehlíkov dopomohol stať sa druhýkrát prezidentom, Klaus odhodil zábrany. Z Hradu skúšal orchestrovať Topolánkovu demontáž v ODS, čo mu napokon nevyšlo. Vyšla však demontáž Topolánkovej vlády, ktorá prezidenta istotne potešila – bez ohľadu na aktuálne české predsedníctvo EÚ a akútne hospodárske problémy. Pre Klausa však bola jeho obsesia Topolánkom, ktorého nemal nikdy ľudsky rád, a ktorý navyše zradil euroskeptický program postklausovskej ODS, nadovšetko. Vrátane vlastných svätých princípov („nikdy nebudem aktivistickým prezidentom“).
Ďalšia obsesia je tiež chorobná a dlhodobá, a je to obsesia novinárov Klausom. Do dokonalosti ju nedávno doviedol týždenník Respekt v čísle s obálkovým titulkom Proč to Klaus dělá? Kvíz pro deset miliónů se blíží rozluštění. Oplatí sa parafrázovať obšírnejšie: v päťstranovom materiáli investigatívci z Respektu tvrdia, že Klaus po Topolánkovom páde „sleduje naozaj veľkú politickú misiu“. Ňou má byť rozpad Európskej únie, o ktorý sa usiluje spoločne s Kremľom. Už predtým Respekt naznačoval, že Klaus je v skutočnosti od 90. rokov tajným ruským agentom. Ako teraz ubezpečuje Respekt, Klaus nie je nijaký „smiešny podivín“, ale hrozba pre celý kontinent. „Ide mu o rozbitie európskej integrácie a o čo najväčšie rozvoľnenie Európy, teda presný opak toho, o čo sa usilujú hlavné politické strany naprieč Európou“. Čitateľ sa ohľadne Klausových motívov nič nové nedozvie: Respekt pripomína Klausovu notoricky známu kritiku Európskej politiky ako aj jeho odpor voči Lisabonskej zmluve a na svoju podporu cituje rôznych bruselských analytikov a Klausových kritikov z radov domácich politikov. Klaus si vraj protirečí v tom, ako na jednej strane ubezpečuje, že je za členstvo v Únii a na druhej strane je proti Lisabonskej zmluve. To však podľa citovaných zdrojov ani Respektu nejde dohromady, a teda rozlúštenie naozaj obrovského rébusu, ktoré Respekt avizoval, je nasledovné: Klaus je proti členstvu v EÚ, lebo je proti Lisabonskej zmluve. Nie je svet zrazu jednoduchší? Ale ako Klaus svoj naskrze protieurópsky cieľ dosiahne? Redaktori ešte nemohli vedieť, že novým premiérom sa stane po dohode ODS a ČSSD štatistik Jan Fischer. Preto špekulovali, že Klaus bude chcieť sám menovať úradnícky kabinet, aby „prostredníctvom nastrčeného premiéra potom mohol dlhodobo získať vplyv na kľúčové rozhodnutia v Česku, ktoré dnes citeľne ovplyvňujú život a chod celej Európskej únie“. To sa nestalo, ale aj keby: ako by sám Klaus, ktorého majú v zuboch obe „prolisabonské“ strany — ODS aj ČSSD, mohol otočiť kormidlo českých aj európskych dejín? Tým, že by pozval do Prahy ruské vojská? Tak ďaleko už Respekt, našťastie, nezašiel...
V samotnom týždenníku dostala celá sprisahanecká teória na frak o niekoľko strán ďalej. Jan Macháček vo svojom stĺpčeku napísal, že v dôsledku pádu vlády je omnoho pravdepodobnejší úspech Lisabonskej zmluvy aj v Senáte, pretože euroskeptickí senátori ODS, ktorí chceli pôvodne hlasovať proti, sú na „hradného veľkovezíra“ za jeho rolu na páde Topolánkovej vlády veľmi nahnevaní.
Hádam to zdravý rozum v slávnom Respekte ešte celkom neprehral...
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.