Čo majú spoločné Neil Young a Tašunka Witko? Bájny náčelník Siuxov, známy tiež ako Splašený kôň, inšpiroval svojou osobnosťou mnohých rozprávačov i poslucháčov a spolu s menom Crazy Horse možno časť tejto legendy ožila aj v hudbe kapely jedného z najvplyvnejších pesničkárov.
| Neil Young sa narodil 12. 11. 1945 v kanadskom Toronte, väčšinu života strávil v USA. Je známy najmä ako folk-rockový pesničkár, ale žánrovo presiahol aj do country, hard&heavy rocku a okrajovo i do elektroniky. Hudobne sa presadil v druhej polovici 60. rokov. Skupina Crazy Horse bola po Buffalo Springfield a Crosby Stills Nash & Young tretím stupienkom v jeho čoraz sólovejšej kariére. Spolupráca s Crazy Horse, respektíve s bubeníkom Ralphom Molinom a basgitaristom Billom Talbotom, trvá od roku 1969 s prestávkami dodnes. Skôr než sa Crazy Horse sformovali ako Youngova sprievodná skupina, pod inými názvami ju viedol spevák a gitarista Danny Whitten (1943 – 1972). Young nikdy neoslňoval technikou, ale drsným zvukom a emotívnym prístupom k elektrickej gitare ovplyvnil generácie hráčov od punku (Television) cez grunge |
Koncom minulého roka vydal Neil Young album Crazy Horse At The Fillmore East. CD je záznam z dvoch koncertov z marca 1970, ktoré sa odohrali v newyorskej koncertnej hale Fillmore East. Nejde teda o žiadnu novinku, ale o pilotné CD pripravovanej série koncertných albumov zo spevákovho archívu. Album Neil Young & Crazy Horse At The Fillmore East je svedectvom o prvom koncertnom turné, ktoré Young absolvoval so skupinou Crazy Horse. Záznam z Fillmore East je raritný aj preto, že v zostave figuruje ešte gitarista Danny Whitten, ktorý o dva roky neskôr zomrel na predávkovanie. Jeho podiel je markantný pri štýlotvornej spolupráci jeho a Youngových elektrických gitár aj pri trojhlasých vokáloch (Young, Whitten, Molina), ktoré tvorili premostenie od skupiny Crosby Stills Nash & Young k drsnejšiemu rockovému zvuku Crazy Horse. Album obsahuje iba šesť skladieb, a hoci časť z nich vďaka rozsiahlym improvizovaným sólam presahuje bežný rozhlasový formát, 43-minútový celok zodpovedá skôr kapacite LP než CD. Je to iste škoda, pretože takto vypadla Youngova akustická sólová prezentácia ako aj mnoho silných pesničiek, ktoré mali Crazy Horse v koncertnom repertoári.
O Neilovi Youngovi by sa dalo hovoriť, že sa v tom čase nachádzal na vrchole tvorivých síl, zotrval na ňom však ešte najmenej ďalších desať rokov. Jeho hudba sa môže niekomu zdať až príliš jednoduchá, iný si práve vďaka tomu uvedomí, že jej sila nespočíva v množstve použitých akordov, ale v pôsobivosti a úprimnosti nápadu. Samozrejme, tak ako má Young dve polohy pri interpretácii – akustickú a rockovú, má dve polohy aj vo svojom autorstve – invenčnú a monotónnu. Ani ten druhý prípad nemusí byť bez napätia. Youngova hudba nie je závislá od času a vrtkavosti žánrov. Mení sa iba jeho vek a vek jeho spoluhráčov. S výnimkou spolupráce so skupinou Pearl Jam prakticky vždy hrával s priateľmi svojej generácie. Vo Fillmore s ním hrali svieži dvadsiatnici a dnes s ním hrajú skúsení šesťdesiatnici. Napriek tomu sa vždy tešil aj rešpektu u mladších (u nás napríklad Živé kvety).
V priebehu celej jeho sólovej kariéry si nemožno nevšimnúť, že v jeho kapelách vládla, ohľadom intonácie sólového speváka, ale aj zborových partov, pomerne uvoľnená disciplína, ktorú by im najprísnejší člen superhvieznej poroty iste vyčítal. Časom sa však ukazuje, že falošnosť na duši je omnoho neprijateľnejším faktorom, a tu sa Youngovi, autorovi či interpretovi, nedá vyčítať nič, ani keby mal byť členom poroty onakvejší inkvizítor. Hlavným z pilierov, na ktorých spočíva sila Neilových pesničiek, je ich emotívny náboj. Young si nepotrebuje predplácať billboardy len kvôli tomu, aby ukázal, ako úprimne to s nami myslí. V jednej z jeho skladieb sa spieva „...I sing the song, because I love the man“, ale cítiť to zo všetkých ostatných.
Autor je hudobník a hudobný publicista. www.martinchrobak.com
Martin Chrobák