FILM ANGLICKÉ JAHODY
Nepatrím k zástancom tvrdenia, že by kinematografia nemohla na vážne, ba dokonca tragické historické udalosti nazerať s odstupom, humorom, iróniou, jednoducho z iného ako vážneho a tragického uhla pohľadu. Môže. A sú také filmy. Napríklad Benigniho Život je krásny, francúzska snímka Vlak života či Pelíšky Jana Hřebejka. Nový film režiséra Vladimíra Drhu Anglické jahody sa pokúsil na napadnutie Československa vojskami Varšavskej zmluvy v roku 1968 pozrieť očami vtedajšej mládeže – okupovanej aj okupantskej. Malé české mestečko sa na čas stane kulisami a fiktívnym mestečkom nemeckým. To pre potreby amerických filmárov, ktorí tu nakrúcajú príbeh z druhej svetovej vojny. Keď dorazia nefiktívne ruské okupačné tanky, niektorí obyvatelia mestečka sprvu ani nepochopia, že tentoraz je to naozaj. A reálni ruskí vojačikovia si zase myslia, že sa ocitli v Nemecku – niektorí z nich sú z tej nepravdivej domnienky vydesení, iní potešení. Vladimír Drha začal svoju tvorivú partiu výborne, rozdal zaujímavé karty. Lenže, bohužiaľ, dohrať do víťazného konca s nimi už nedokázal. Hlavnou príčinou bol asi hlavný hrdina Anglických jahôd mladík Tomáš – čudný, nekompaktný dramatický charakter a trochu aj bezcharakterný. Preto scény, v ktorých vystupuje – a je ich drvivá väčšina – pôsobia rozpačito (ľúbostné pletky s priateľkou Táňou, pivové krígle ponúknuté chlapcom v uniformách), ba až rozčuľujúco (vzťah s rodičmi, neschopnosť vcítiť sa). Naopak časti filmu, kde Tomáš „nevyrušuje“, dopadli lepšie – rodinný trojuholník babička-matka-otec, straníci v akcii, bezradnosť ruských vojakov, postrelenie Táninho brata... Vladimírovi Drhovi to tentoraz nevyšlo.
.zuzana Mojžišová
KNIHA JÁN HOŠTAJ KRÁTKE PRÓZY Vydavateľstvo SSS, 2008
Krátke texty, mikropríbehy. Ich hrdinami sú zvláštne, tak trochu vyšinuté postavičky: tvrdohlavý záhradník, kostolník, túžiaci po božom zázraku, znásilnená slečna, snívajúci väzeň, básnik bez inšpirácie či študent na prázdninách. A v krátkom príbehu sa hrdinovi vždy stane niečo neočakávané. Tie slabšie texty sa blížia k anekdotám, tie najlepšie sú takmer nietzscheovskými paradoxmi. Väčšina je niekde medzi nimi. Zoradené sú podľa monogramov hrdinov, teda od A. A. cez A. B., B. B., B. C. a C. C. až k L. M.. Tam sa zrazu skončia. Nasledujú aforizmy, z ktorých mnohé siahajú na hĺbky, mimo Tomáša Janovica na Slovensku veľmi zriedkavé. Posledné z nich sa pozvoľna premenili na básne. U mladého autora je zjavný veľký talent, schopnosť vtipne rozprávať o tragike a s tragickým pátosom o každodennosti. Tu by malo nasledovať vyjadrenie radosti nad ďalším literárnym talentom a nádeje nad tým, že určitá kvalitatívna nevyrovnanosť sa v budúcnosti zmení na stabilnú kvalitu. Ale nezmení sa. Ján Hoštaj nám totiž zanechal správu o svojom talente a vo veku 26 rokov zomrel. Je to ako jeden z jeho krátkych textov: J.H. sa narodí, vyštuduje elektrotechniku, popritom si píše zvláštne texty, a potom autonehoda a smrť. „Ticho ako pred búrkou. Lenže búrky nikde. A preto o to väčšie ticho.“
.juraj Kušnierik
FILM KULIČKY
Filmové Kuličky debutujúcej českej režisérky Oľgy Dabrowskej zjednocuje téma vzťahu žien k mužom, pričom tentoraz sú ženy tie, čo „majú moc“. Jednotlivé filmové poviedky nie sú dejovo späté, no tvoria akýsi „oblúk života“ od detstva po dospelosť. Úvodná snímka Svatba má minimálnu dĺžku a slúži ako svieži a výstižný prológ k filmu. Nasleduje niekoľkonásobne dlhší, miestami až zdĺhavý Mamičkin andílek. Dospievajúca Angela (Tereza Nvotová) nepripustí, aby sa medzi ňu a matku priplietol nejaký muž a urobí všetko pre to, aby zničila každý mamin milostný vzťah. Scenár je po prvej tretine snímky ľahko predvídateľný. Nevyváži to ani autenticky stvárnené prostredie tínedžerov, ani nenútené herectvo Terezy Nvotovej. V Mravnom imperatíve zmyselná Lada (Marika Procházková) zvedie sympatického katolíckeho kňazá Járu (Jiří Vyorálek). Film zotázňuje zmysluplnosť celibátu, ale nedáva jednoznačnú odpoveď. Vďaka vtipu, s ktorým režisérka zobrazila prostredie katolíckej mládeže, neprekáža ani mierne schematické poňatie témy. Zaujme pomerne neočakávaný dejový zvrat, avšak prirýchly spád udalostí pôsobí nepresvedčivo. Pomalu, ale stárnu zakončuje Dabrowskej „oblúk života“. Vzťah dvoch starých ľudí je zobrazený citlivo a zároveň s nadhľadom. Prehnaná Boženkina starostlivosť starého básnika Františka obmedzuje a Boženku (Libuša Balounová) zasa unavuje. Napriek tomu sú obaja plní porozumenia a lásky. Výnimočný pôvab dodáva tejto snímke Josef Vystrčil v role Františka, ktorý je stelesnením stareckého pokoja. Film Kuličky je kvalitatívne nevyvážený, no obsahuje nezabudnuteľné momenty, pre ktoré sa oplatí vidieť.
.debora Pastirčáková
Nepatrím k zástancom tvrdenia, že by kinematografia nemohla na vážne, ba dokonca tragické historické udalosti nazerať s odstupom, humorom, iróniou, jednoducho z iného ako vážneho a tragického uhla pohľadu. Môže. A sú také filmy. Napríklad Benigniho Život je krásny, francúzska snímka Vlak života či Pelíšky Jana Hřebejka. Nový film režiséra Vladimíra Drhu Anglické jahody sa pokúsil na napadnutie Československa vojskami Varšavskej zmluvy v roku 1968 pozrieť očami vtedajšej mládeže – okupovanej aj okupantskej. Malé české mestečko sa na čas stane kulisami a fiktívnym mestečkom nemeckým. To pre potreby amerických filmárov, ktorí tu nakrúcajú príbeh z druhej svetovej vojny. Keď dorazia nefiktívne ruské okupačné tanky, niektorí obyvatelia mestečka sprvu ani nepochopia, že tentoraz je to naozaj. A reálni ruskí vojačikovia si zase myslia, že sa ocitli v Nemecku – niektorí z nich sú z tej nepravdivej domnienky vydesení, iní potešení. Vladimír Drha začal svoju tvorivú partiu výborne, rozdal zaujímavé karty. Lenže, bohužiaľ, dohrať do víťazného konca s nimi už nedokázal. Hlavnou príčinou bol asi hlavný hrdina Anglických jahôd mladík Tomáš – čudný, nekompaktný dramatický charakter a trochu aj bezcharakterný. Preto scény, v ktorých vystupuje – a je ich drvivá väčšina – pôsobia rozpačito (ľúbostné pletky s priateľkou Táňou, pivové krígle ponúknuté chlapcom v uniformách), ba až rozčuľujúco (vzťah s rodičmi, neschopnosť vcítiť sa). Naopak časti filmu, kde Tomáš „nevyrušuje“, dopadli lepšie – rodinný trojuholník babička-matka-otec, straníci v akcii, bezradnosť ruských vojakov, postrelenie Táninho brata... Vladimírovi Drhovi to tentoraz nevyšlo.
.zuzana Mojžišová
KNIHA JÁN HOŠTAJ KRÁTKE PRÓZY Vydavateľstvo SSS, 2008
Krátke texty, mikropríbehy. Ich hrdinami sú zvláštne, tak trochu vyšinuté postavičky: tvrdohlavý záhradník, kostolník, túžiaci po božom zázraku, znásilnená slečna, snívajúci väzeň, básnik bez inšpirácie či študent na prázdninách. A v krátkom príbehu sa hrdinovi vždy stane niečo neočakávané. Tie slabšie texty sa blížia k anekdotám, tie najlepšie sú takmer nietzscheovskými paradoxmi. Väčšina je niekde medzi nimi. Zoradené sú podľa monogramov hrdinov, teda od A. A. cez A. B., B. B., B. C. a C. C. až k L. M.. Tam sa zrazu skončia. Nasledujú aforizmy, z ktorých mnohé siahajú na hĺbky, mimo Tomáša Janovica na Slovensku veľmi zriedkavé. Posledné z nich sa pozvoľna premenili na básne. U mladého autora je zjavný veľký talent, schopnosť vtipne rozprávať o tragike a s tragickým pátosom o každodennosti. Tu by malo nasledovať vyjadrenie radosti nad ďalším literárnym talentom a nádeje nad tým, že určitá kvalitatívna nevyrovnanosť sa v budúcnosti zmení na stabilnú kvalitu. Ale nezmení sa. Ján Hoštaj nám totiž zanechal správu o svojom talente a vo veku 26 rokov zomrel. Je to ako jeden z jeho krátkych textov: J.H. sa narodí, vyštuduje elektrotechniku, popritom si píše zvláštne texty, a potom autonehoda a smrť. „Ticho ako pred búrkou. Lenže búrky nikde. A preto o to väčšie ticho.“
.juraj Kušnierik
FILM KULIČKY
Filmové Kuličky debutujúcej českej režisérky Oľgy Dabrowskej zjednocuje téma vzťahu žien k mužom, pričom tentoraz sú ženy tie, čo „majú moc“. Jednotlivé filmové poviedky nie sú dejovo späté, no tvoria akýsi „oblúk života“ od detstva po dospelosť. Úvodná snímka Svatba má minimálnu dĺžku a slúži ako svieži a výstižný prológ k filmu. Nasleduje niekoľkonásobne dlhší, miestami až zdĺhavý Mamičkin andílek. Dospievajúca Angela (Tereza Nvotová) nepripustí, aby sa medzi ňu a matku priplietol nejaký muž a urobí všetko pre to, aby zničila každý mamin milostný vzťah. Scenár je po prvej tretine snímky ľahko predvídateľný. Nevyváži to ani autenticky stvárnené prostredie tínedžerov, ani nenútené herectvo Terezy Nvotovej. V Mravnom imperatíve zmyselná Lada (Marika Procházková) zvedie sympatického katolíckeho kňazá Járu (Jiří Vyorálek). Film zotázňuje zmysluplnosť celibátu, ale nedáva jednoznačnú odpoveď. Vďaka vtipu, s ktorým režisérka zobrazila prostredie katolíckej mládeže, neprekáža ani mierne schematické poňatie témy. Zaujme pomerne neočakávaný dejový zvrat, avšak prirýchly spád udalostí pôsobí nepresvedčivo. Pomalu, ale stárnu zakončuje Dabrowskej „oblúk života“. Vzťah dvoch starých ľudí je zobrazený citlivo a zároveň s nadhľadom. Prehnaná Boženkina starostlivosť starého básnika Františka obmedzuje a Boženku (Libuša Balounová) zasa unavuje. Napriek tomu sú obaja plní porozumenia a lásky. Výnimočný pôvab dodáva tejto snímke Josef Vystrčil v role Františka, ktorý je stelesnením stareckého pokoja. Film Kuličky je kvalitatívne nevyvážený, no obsahuje nezabudnuteľné momenty, pre ktoré sa oplatí vidieť.
.debora Pastirčáková
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.