Účet štátnych finančných aktív – teda akejsi rezervy štátu na prefinancovanie dôchodkového systému a nepredvídateľných udalostí – sa blíži k nule. Kde sú miliardy, ktoré tam zanechala bývalá vláda?
Oficiálny údaj síce neexistuje, lepšie povedané, je neprístupný, odhad však hovorí, že na účte štátnych finančných aktív zostáva ešte zhruba 140 miliónov eur. To je menej ako kedykoľvek predtým.
Štátne finančné aktíva sú najmä vládne pohľadávky, príjmy zo štátneho majetku (dividendy alebo príjmy za privatizáciu), peniaze zo splátok úverov, ktoré vláda poskytla... Mohli by to byť aj peniaze z prebytkov štátnych rozpočtov z uplynulých rokov, ale také Slovensko ešte nemalo. Keďže súčasná vláda prakticky neprivatizuje a okrem vopred plánovaného doplácania deficitu Sociálnej poisťovne (na čo je v štátnych aktívach vyčlenená veľká časť peňazí za privatizáciu SPP) s čoraz väčšou chuťou rozdáva, postupné vyčerpanie rezerv len ťažko môže niekoho prekvapiť.
S miernym zjednodušením sa dá povedať, že aktíva sú rezervou štátu na nepredvídané udalosti. S „nepredvídanými“ udalosťami sa však roztrhlo vrece. Pôžička pre štátne železničné Cargo stála 166 miliónov eur, Železničná spoločnosť dostala takmer 70 miliónov eur, v pláne je pôžička pre štátne lesy (100 miliónov) či oddlženie nemocníc (200 miliónov eur). A je jasné, že tieto peniaze sú pôžičkami len podľa názvu. Ďalších asi 177 miliónov eur vláda minula na nákup akcií Transpetrolu, viac ako 40 miliónov na kapitálové posilnenie Eximbanky a ďalšie milióny na iné „udalosti“, napríklad rozvoj bratislavského letiska.
Bývalý minister financií Ivan Mikloš tvrdí, že štátne finančné aktíva „sú vybielené do dna“, ministerstvo financií len vyhýbavo konštatuje, že údaje o stave štátnych finančných aktív „sa ešte len spracúvajú“... Táto odpoveď určite nie je úprimná, je však v istom zmysle príznačná pre stav, v akom sa momentálne verejné financie nachádzajú. Vláda možno nevie, ale skôr sa zdá, akoby ani nechcela vedieť, v akom stave vlastne verejné financie sú. Zásobuje verejnosť evidentne neaktuálnymi dátami, zahmlieva, opäť skryto zadlžuje a nepredstavila nijakú ucelenú a zmysluplnú predstavu, ako chce dramatické výpadky príjmov riešiť.
Výhovorka na krízu je síce do istej miery odôvodnená, nezakryje však realitu, ktorou je vláda, schopná len rozdávať a zvyšovať dlhy. A to znamená, že na zatraktívňovanie krajiny napríklad nižšími daňami a odvodmi budeme môcť zabudnúť, pretože každý dlh treba splatiť a inak ako z daní to nepôjde.
Autor je redaktor magazínu Profit.
Oficiálny údaj síce neexistuje, lepšie povedané, je neprístupný, odhad však hovorí, že na účte štátnych finančných aktív zostáva ešte zhruba 140 miliónov eur. To je menej ako kedykoľvek predtým.
Štátne finančné aktíva sú najmä vládne pohľadávky, príjmy zo štátneho majetku (dividendy alebo príjmy za privatizáciu), peniaze zo splátok úverov, ktoré vláda poskytla... Mohli by to byť aj peniaze z prebytkov štátnych rozpočtov z uplynulých rokov, ale také Slovensko ešte nemalo. Keďže súčasná vláda prakticky neprivatizuje a okrem vopred plánovaného doplácania deficitu Sociálnej poisťovne (na čo je v štátnych aktívach vyčlenená veľká časť peňazí za privatizáciu SPP) s čoraz väčšou chuťou rozdáva, postupné vyčerpanie rezerv len ťažko môže niekoho prekvapiť.
S miernym zjednodušením sa dá povedať, že aktíva sú rezervou štátu na nepredvídané udalosti. S „nepredvídanými“ udalosťami sa však roztrhlo vrece. Pôžička pre štátne železničné Cargo stála 166 miliónov eur, Železničná spoločnosť dostala takmer 70 miliónov eur, v pláne je pôžička pre štátne lesy (100 miliónov) či oddlženie nemocníc (200 miliónov eur). A je jasné, že tieto peniaze sú pôžičkami len podľa názvu. Ďalších asi 177 miliónov eur vláda minula na nákup akcií Transpetrolu, viac ako 40 miliónov na kapitálové posilnenie Eximbanky a ďalšie milióny na iné „udalosti“, napríklad rozvoj bratislavského letiska.
Bývalý minister financií Ivan Mikloš tvrdí, že štátne finančné aktíva „sú vybielené do dna“, ministerstvo financií len vyhýbavo konštatuje, že údaje o stave štátnych finančných aktív „sa ešte len spracúvajú“... Táto odpoveď určite nie je úprimná, je však v istom zmysle príznačná pre stav, v akom sa momentálne verejné financie nachádzajú. Vláda možno nevie, ale skôr sa zdá, akoby ani nechcela vedieť, v akom stave vlastne verejné financie sú. Zásobuje verejnosť evidentne neaktuálnymi dátami, zahmlieva, opäť skryto zadlžuje a nepredstavila nijakú ucelenú a zmysluplnú predstavu, ako chce dramatické výpadky príjmov riešiť.
Výhovorka na krízu je síce do istej miery odôvodnená, nezakryje však realitu, ktorou je vláda, schopná len rozdávať a zvyšovať dlhy. A to znamená, že na zatraktívňovanie krajiny napríklad nižšími daňami a odvodmi budeme môcť zabudnúť, pretože každý dlh treba splatiť a inak ako z daní to nepôjde.
Autor je redaktor magazínu Profit.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.